Budíček o štvrtej, výskok z postele, uvariť kávu, skontrolovať tašku, či v nej niečo nechýba a hurá k vode! Vyzeralo to na celodenný dážď, ale to ma neodradilo. Na mieste sa rozhliadam okolo a pozorujem okolie. Na hladine žiadny náznak života, iba občas sa v diaľke ozvalo šplechnutie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.01.2021.
Začiatok plný nadšenia
Po pár minútach žiadny kontakt, takže výmena nástrah, vedľa mňa sa ozvala z vody prudká rana. Aha, už to asi začína, pomyslím si. Nabudený tým, že v okolí mám nejakú väčšiu rybu, hádžem nástrahu tým smerom. Ďalšia rana o pár metrov ďalej, než som nahadzoval – je to boleň. Rybičky lietajú vzduchom ako splašené. Nevyzerá to na malú rybu, nuž nahadzujem ako divý, už ani nepočítam koľký náhod to je. Boleň útočí znova o kúsok bližšie k brehu. Každým ďalším útokom mi srdce búši viac a viac. Skúšam ďalšiu nástrahu, no ryba ju vôbec nechce. Klasická ignorácia, určite to poznáte. Po pár minútach klesá adrenalín a voda opäť utícha. No nič. Šťastie nebolo na mojej strane, idem ďalej.
Nuž, niekedy neberú
Prechytávam každý kúsok rieky, ale je to akési zakliate. Dnes je aktivita rýb proste nulová. Mraky sa pomaly pretrhávajú a pomedzi ne prekúka ranné slnko. Občas sa na hladine ukazuje menšia ryba, ale inak sa situácia nijako zvlášť nemení. Uvidíme, čo prinesú prvé lúče slniečka, vravím si sám pre seba. Vyberám teda z krabičky hladinové nástrahy a skúšam prekabátiť nejakého boleňa. Po hodine sa však moja nádej opäť vytráca. Je skoro obed a ja po iks nahodeniach proste nemám žiadny kontakt s rybou. Trošku sklamaný, ale zato nabitý energiou odchádzam s typickým zerom domov. No nič, aj to patrí k rybačke.
Bolene chytám veľmi rád, aj keď ma v ten deň ignorovali.
Trucovitosť lovca
Deň pomaly plynie, sedím na záhrade, ale stále mi to vŕta v hlave. Nedá mi to. Pozriem na hodiny. Je skoro šesť. Deň ešte neskončil. Po rannom fiasku beriem opäť prút a vyrážam k vode. Skúšam možné i nemožné. Zmenšujem nástrahy viac a viac. Stále bez kontaktu. Takmer zúfalý pozerám do krabičky… Vyskúšal som hádam úplne všetko a bez výsledku. O chvíľku je tma, takmer celý deň hádzania a nič. Som na mieste, kde som bezvýsledne už párkrát skúšal rôzne taktiky, ale niečo ma tam stále ťahalo, aj keď som tu na nespočetných vychádzkach nemal záber.
Na Keitech chytám rád aj ostrieže. V tomto prípade bol úspešný Easy Shiner.
Keď veľké, tak veľké
Vyberám si z krabičky 15 g jigovú hlavičku, potom sa zamyslím a… Kašlem na to, dám tam tú najťažšiu, čo mám po ruke a skúsim tú najväčšiu gumu. Tak som zalovil hlbšie v taške a vybral 30 g jigovú hlavičku. Hohó, tak to chce i väčšiu gumu a usmejem sa. Bude sranda! Párkrát to skúsim a uvidím. V taške som mal nejaké gumy, ale všetky boli na tú hlavu malé. Vidím, že mám pri sebe Keitech Crazy Flapper. No čo, keď už veľké, tak veľké. Napichnem veľkého flappera na háčik a švihnem ho pod strom.
Úspešná nástraha Keitech Crazy Flapper.
Posledný hod
Slnko už zapadlo a začína súmrak. Desiaty náhod, dvadsiaty náhod a stále nič. Znudený už natoľko, že mi bolo aj jedno, ak by som niekde uviazol. Aspoň nemusím baliť, vravím si a ako by som to privolal. No, hurá – takže toto bol posledný hod, odtrhnem to a idem domov. Začnem potriasať udicou, či to neuvoľním, drží to napevno. No nič, utiahnem brzdu a odpálim to natvrdo.
Vtom v prúte šklblo a prekážka sa pohla. Fíha, čo to?! Tak prisekávam ešte raz a adrenalín stúpa. Brzda navijaka dotiahnutá na krv. To nie je dobre, ale súboj s neznámym predátorom začal a nie je čas niečo vymýšľať. Prút ohnutý na max. Dočerta, toto nebude len taká malá ryba… Začína mi búšiť srdce a kolená sa troška trasú. Len žiadnu paniku. Pokoj a rozvahu. Je to jediný záber za celý deň, tak to teraz nepokašľať. Brzda navijaka je pre predátora slabá a šnúra sa odvíja akoby tam ani žiadna brzda nebola. Ryba sa nedá zastaviť. Už začínam byť nervózny, lebo sa dostáva do miest, kde je veľa prekážok a kameňov. Nemám na výber. Pridržiavam cievku a s rozbúšeným srdcom čakám, či šnúra zvládne ten odpor alebo nie. Super! Rybu sa mi podarilo zastaviť a pomaly ju skúšam pritiahnuť k sebe. Nekladie žiadny odpor. Akoby sa zmierila s tým, že prehrala.
Šťastne zdolaný bojovník.
Ako podľa Hemingwaya
Už ju mám skoro pri sebe, keď naraz ryba zmenila smer a začala rýchle tiahnuť na stred rieky. Brzda opäť vrní a prút sa ohýba. Už to nie je taký odpor ako na začiatku, ale stále cítim, že ten „parník“ má ešte veľa síl.
Dávam dolu ruku z cievky a nechávam to iba na brzde. Ťah povoľuje, pomaly dvíham prút a navíjam šnúru. Zrazu kopanec, druhý kopanec a boj začína nanovo. Už som vedel, že na druhej strane bude sumec. Na vodu už takmer nevidím. Skúsim ho pritiahnuť. Buď ho dostanem, alebo nie. Chytám opäť cievku a dvíham prút. Navíjam, opäť dvíham prút a rýchlo navíjam. Paráda, už vidím prvé vlny pri brehu. Srdce mám niekde v žalúdku pri pohľade na chvost, ktorý som zazrel na hladine. Už len pár metrov a bude na plytčine. Kruci, už nech ho mám tam! Áno, je tam, kde som ho chcel mať. Vôbec mi nevadilo, že v tom súboji som už bol po kolená vo vode a ani som si nevšimol, kedy som vlastne do vody vstúpil. Vidím už hlavu a to robustné telo. Pomaly naťahujem ruku, aby som sa mu dostal na kartáč. Veľký výmrsk a vypálil opäť na vodu.
Skúšam to znova. Pritiahnem ho a opäť sa pokúšam uchytiť ho. Druhý výpad… Ryba bojuje už z posledných síl. Priťahujem ho znova k sebe, ale teraz to už nie je taký odpor ako po celý čas. Mááám ho! Zakričím z plného hrdla a celý šťastný si sadám k nemu do vody. Neskutočné! Vytiahol som ho z vody a hneď som hľadal, kde mám meter. Položím rybu na mokrú trávu a pokúšam sa ju zmerať. Je mi jasné, že klasický meter mi tu nepomôže. Mám so sebou ešte jeden, nuž ho prikladám k rybe a neveriaco krútim hlavou. Sumec na prívlač z brehu na 0,10 mm šnúru mal 177 cm!
Neopísateľné emócie.
Rybár a ryba – vzájomný rešpekt
Urobil som narýchlo pár fotiek a s veľkou úctou som mu podaroval život so slovami, že to bolo najkrajšie zakončenie dňa, aké som mohol mať. Sumec chvíľku stál na mieste a po minúte pomaly zamával veľkým chvostom na rozlúčku a odplával späť do svojho úkrytu. Bol to najúžasnejší pocit, aký som kedy mal. Stále mi to nedochádzalo. Sedel som ešte dlho pri vode a stále sa díval na hladinu a na fotky. Nemohol som proste tomu uveriť. Ale klesajúca teplota a mokré veci ma uistili, že to sen nie je, takže mokrý, ale maximálne spokojný som pozbieral všetky veci a ponáhľal sa domov.
Tento zážitok mi zostane v hlave a srdci do konca života a fotky mi ho budú pripomínať stále. Prajem všetkým slušným rybárom, aby mali takéto krásne zážitky aj oni a mohli sa o ne podeliť s ostatnými!
Stmievanie, najlepší čas na dravce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
