V predchádzajúcich dvoch príspevkoch sme hovorili o správnom výbere náradia, o najefektívnejších montážach a pridal som i vlastné poznatky ohľadom nástrah. V tejto poslednej časti sa podelím so skúsenosťami o vnadení a jeho technike pri rôznych situáciách, s ktorými treba počas lovu počítať.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2021.
Vnadenie začiatočnícke
V mojich začiatkoch na Dunaji som ako každý elév vychádzal z toho, čo som pochytil od starých harcovníkov. Pokiaľ išlo o vnadenie, postup bol jednoduchý – kŕmna raketa, silný prút so silným navijakom a šnúrou a vedro varenej kukurice. A potom nekonečné nahadzovanie a vyťahovanie v intervaloch a tak stále dokola... Nevravím, že ryby sme k sebe nepritiahli, ale bolo to zdĺhavé, namáhavé a po konečnom zistení aj menej efektívne. Poviem prečo: pri vnadení kŕmnou raketou na rieke na vzdialenosť napríklad 30 metrov padá vaše kŕmenie približne do jedného bodu, odkiaľ je prúdom splavované a robí tak akúsi čiaru v smere prúdu. Ale len pozdĺž brehu, takže keď kŕmite na spomínanú vzdialenosť 30 metrov, môžete rátať len s tou jednou kŕmnou „čiarou“, ktorú vám prúd vytvorí. Ďalšie mínus tohto spôsobu je to, že takto „bodovo umiestnené“ vnadenie sa sústreďuje na malej ploche, prúd ho odnesie za veľmi krátky čas a je potrebné oveľa častejšie prikrmovanie. Z týchto dôvodov som hľadal iný spôsob, ako kŕmenie dostať do prúdu, aby tam vydržalo čo najdlhšie a bolo čo najviac rozptýlené.
Júnové nebo nad Dunajom.
Moje výskumnícke pokusy
Na jednej výprave som si ďalekohľadom všimol, ako na náprotivnom brehu kŕmili maďarskí rybári podomácky vyrobenou kŕmnou lopatkou z PET fľaše, umiestnenou na dlhej rukoväti. Keďže na každú výpravu nosím okrem klasického feedrového podberáka s 3-metrovou rúčkou aj veľkopriestorový kaprársky podberák, tak som si zakúpenú lopatku naskrutkoval na dlhú rúčku od podberáka. Túto zostavu som si zobral spolu s vedrom kŕmenia do vody trebárs po pás a švihmi som začal kŕmiť. Nespornou výhodou tohto spôsobu je to, že kŕmenie sa roztrúsi na akúsi diagonálu v šírke napríklad 20 metrov, podľa toho, ako ďaleko ste od brehu. Prúd ho oveľa ťažšie odplaví, pretože čím je kŕmenie bližšie k brehu, tým je aj prúd slabší. No a množstvo – napríklad 5 kg kukurice na jedno kŕmenie – dopravíte do vody oveľa rýchlejšie ako s raketou a menej sa pritom nadriete. Hlavne keď stojíte s raketou na rozpálenom brehu pri 35-stupňovej páľave.
Tento spôsob sa ukázal ako účinnejší aj v rýchlosti prilákania rýb na naše lovné miesto a tiež v tom, že kŕmenie odplavil prúd oveľa neskôr. A hlavne išlo o to, že ryby boli donútené zbierať naše kŕmenie na oveľa väčšej ploche ako pri tzv. čiarovom systéme. Takto to praktizujeme s priateľmi už druhú sezónu a môžem to len odporučiť. Má to len jeden háčik – ak to chcete praktizovať v jesenných alebo v jarných mesiacoch, broďáky sú nevyhnutné! Ak, pravda, nie ste členom niektorého klubu ľadových medveďov...
Borisova odmena za trpezlivosť.
Kukurica, ale vylepšená
Ešte by som k vnadeniu na Dunaji uviedol, že spomínaná kukurica, či už varená alebo kvasená, je prirodzeným základom všetkého, ale veľmi sa mi osvedčilo kombinovať ju so sparenou repkou, prípadne s varenou pšenicou a celé to dochutiť polievkovým dochucovadlom známym ako vegeta.
Pleskáč vysoký z extrémneho prúdu.
Ako na to s košíkom
V jesenných mesiacoch pri love mrien sa snažím kŕmenie partiklom dopĺňať aj kŕmnymi guľami z krmiva zmiešaného s bahnom alebo so štrkom. Ak používate vnadiace zmesi do košíkov, tak na Dunaji aj na hociktorej rieke, kde je prúd silnejší, je vhodné používať kŕmne zmesi s hrubozrnnou štruktúrou a doplnené rôznymi mikropeletkami. Ja to ešte vylepšujem peletami s veľkosťou 4 – 6 mm. Ide o to, že hrubozrnné krmivá s pridaným partiklom alebo peletkami sa zachytávajú medzi kamene a štrk na dne, dlhšie ich udržíme na lovnom mieste a tým aj ryby prinútime k tomu, aby sa „u nás“ dlhšie zdržali. Určite by som neodporúčal používať jemné method mixy a už vôbec nie preosievať ich, lebo čím jemnejšia štruktúra, tým skôr to prúd odplaví.
Pri love mrien plním košíky tzv. zatváracím spôsobom – do jednej tretiny košíka natlačím jemne krmivo, potom asi 10 – 15 kostniakov a „zatvorím“ to opäť krmivom. Navyše celý košík zvyknem zatraktívniť tekutou esenciou, v prípade mrien na báze syra, v letných mesiacoch ananásom alebo vanilkou.
Jeden z jarných úlovkov.
Skúsenosti s použitím peliet a boilies
Pretože sa nám začalo celkom úspešne dariť pri používaní umelých nástrah, celkom logicky sme začali uvažovať o použití „umelín“ aj na vnadenie. Voľba padla na pelety rôzneho druhu, ale väčších priemerov, a kŕmne boilies, ktorými je už dnes trh pomerne dosť nasýtený a sú aj cenovo dostupné. Boilies som však delil napoly pre neskoršie odplavenie. Obe návnady, teda pelety aj boilies, som silne boostroval, keďže prúd nám v tomto smere urobí neoceniteľnú pomoc – pachová stopa sa krásne rozšíri na celé kŕmne miesto. Vlani na jeseň som takto navábil behom hodiny na vopred nekŕmené miesto značné množstvo rýb a o zábavu bolo postarané. Vzhľadom na nízku teplotu vody som pelety a boilies zalieval boostrom na báze čili a korenia a fungovalo to skvele a hlavne pomerne rýchlo. Takéto kŕmenie som do vody dopravoval lopatkou na dlhej rúčke, podobne ako partikel.
Kŕmne gule z hrubozrnného krmiva a kukurice.
Vhodným doplnkom do krmiva aj do vnadenia je mletá kukurica.
Frekvencia kŕmenia
Mnoho dunajských rybárov nadáva na lodnú dopravu, že sa potom odplavuje krmivo a motajú montáže. Áno, spodné prúdy vytvorené pohybom lodí môžu spôsobiť zamotanie montáže, ale nemusí to byť pravidlom – je to taká lotéria. Pri použití tvrdšieho nadväzcového fluorocarbonu to však vôbec nemusí tak byť. A pokiaľ ide o kŕmenie, tak by som na lode až tak nenadával, pretože spodné prúdy a vlny krmivo ešte viac rozptýlia, čo som si osobne vo vode odsledoval. Ale napriek tomu, po každom prejazde lode je potrebné pár lopatiek prihodiť. Dôležité je po prvotnom zákrme do prúdu pravidelne dokrmovať, každú hodinu až dve, závisí to od sily prúdu, aby sme si ryby držali na lovnom mieste. Isteže je to menej pohodlné, hlavne v horúčavách, ale verte, že to stojí za to. Napríklad na jednej vlaňajšej augustovej výprave, kde som ozaj pravidelne
v 35 stupňovej horúčave a dvojhodinových intervaloch „lopatkoval“ kvasenú kukuricu do vody, výsledok sa dostavil v podobe krásneho zdravého amura s hmotnosťou tesne pod 10 kg. Viem, nie je to žiadny obor, ale tu si musíte vážiť každú šupinu, lebo je za ňou kopec námahy a niekedy aj nervov...
Môj arzenál plávajúcich a wafters mini boilies.
Povzbudenie na záver
Nepasujem sa za odborníka ani profesionála, niekde som možno „objavoval“ už objavené, ale snažím sa sledovať túto vodu, jej ryby a ich reakcie v jednotlivých ročných obdobiach a pretaviť tie poznatky na efektívnejší lov a výsledky. No najmä sa usilujem ísť vytrvalo za svojím cieľom. Dúfam, že vás moje príspevky na dunajskú tému aspoň trochu navnadili a tí, ktorí ešte váhate vyrazíte s prútmi v ruke na našu krásnu rieku.
Nedajte sa odradiť náročnosťou rybolovu na Dunaji, je to niekedy naozajstná skúška fyzických a psychických síl, ale keď vám náš veľtok vydá niektorý zo svojich pokladov – poviem vám to z vlastnej skúsenosti – lepší pocit zadosťučinenia a pokory pred prírodou som ešte nezažil a tie ryby majú pre mňa cenu, ktorá sa nedá slovami vyjadriť. Mne osobne táto rieka a jej biotop poplietli hlavu dokonale...!
Zachovajme si úctu k našej prírode, správajme sa na brehoch ohľaduplne, lebo je to relatívne veľmi pominuteľná záležitosť, ktorá tu nemusí byť večne. V súčasnej rybárskej sezóne vám všetkým prajem, aby každému vyšla podľa jeho predstáv.
Dovidenia, priatelia, niekedy na brehoch Dunaja.
Po západe slnka začína
v dunajských hlbočinách život...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
