Nadšenci lovu lososov poznajú Laxá v Adaldale – jednu z najbohatších lososích riek na severovýchode Islandu. Avšak to, o čom títo a podobne zmýšľajúci lovci lososov pravdepodobne nevedia je, že vyššie miesta tejto rieky ponúkajú vari najlepšiu rybačku pstruhov potočných na „ostrove ohňa a ľadu“.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Poletujúce snehové vločky zľahka dosadajú na moje mokré oblečenie. Jeden mrazivý front za druhým sa predierajú celým údolím, sprevádzané drsnými severnými vetrami, ktoré sa vinú hladko proti prúdu ako ťažký, nevítaný a ľadovochladný dych z arktického kráľovstva. Je takmer nemožné udržať sa v teple!
Strmé útesy sa majestátne týčia nad meandrami rieky rozvetvujúcej sa dolu prúdom. Obloha má farbu olova a chvejúci sa vzduch visí nad vodnou masou ako hustá hmla, ktorá sa mihá pred našimi očami a zotiera všetky orientačné body v inak kontrastnej lávovitej krajine.
Práve sa začala sezóna na rieke Laxá v Laxárdalure, na Islande možno najlepšej a určite najviac prehliadanej pstruhovej rieke. Je jún, celý deň je svetlo a začína sa leto – obdobie, ktoré notoricky ponúka na ostrove nepredvídateľné a stále sa meniace počasie. Vlani počas prvých týždňov sezóny, hostia ubytovaní v chatách chytali ryby v tričkách a s vysúkanými rukávmi. Tento rok je to už úplne iný príbeh.
Martin Ejler Olsen s typickým pstruhom potočným z rieky Laxá.
Zimomravá rybačka
Ľadová voda v rieke neustále obmýva moje nohy, vietor mi vytrvalo trepoce kapucňou na bunde a studená voda a mokré snehové vločky narážajú na moju tvár. Po celom tele mám zimomriavky, no postupujem krok za krokom dolu vodou.
Žmúrim oči, trasiem sa a skúšam sa zohriať myšlienkami – pokúšam sa pripomenúť si, ako sme aj napriek nepriaznivému počasiu pred dvoma dňami s mojím parťákom Martinom zažili neuveriteľnú rybačku. Chytili sme niekoľko dobre stavaných viac ako dvojkilových pstruhov potočných a mali sme aj pár rýb, ktoré jednoznačne presahovali trojkilovú hranicu, takže sme sa na počasie nemohli vôbec sťažovať. Dnes je však túžba po teple a komforte nepopierateľne silnejšia, najmä keď vieme, že o chvíľu už budeme späť v Škandinávii, kde je aktuálne leto v plnom prúde.
Na začiatku sezóny sú najlepšie nymfy a strímre, neskôr zase je to lov na sucho.
Nádejné miesto vo vode
Sústredene pozorujem vodu, aby som vybral nové vhodné miesto pre nahodenie strímra v prípade, že moje zmrznuté ruky a skrehnuté prsty budú ešte schopné znovu nahodiť. Muška zdráhavo sviští vzduchom a potom po pár hodoch naslepo narazí na vodu pár metrov za miestom, ktoré som si vyhliadol. O kúsok ďalej po prúde, približne tam, kadiaľ bude muška čoskoro prechádzať, je na dne priehlbina a sľubné miesto s relatívne tichou vodou.
Pridržal som si šnúru len na chvíľu proti prúdu, aby som dal môjmu Zonkeru čas klesnúť smerom k tmavému a tajomnému dnu rieky. Potom začnem znova priťahovať mušku, striedam malé zášklby špičkou muškárky ako pri jerkovaní a dlhšie potiahnutia šnúry, aby vlákna mušky dráždivo pulzovali.
Na Islande je mnoho riek s výskytom pstruhov, ale na žiadnej z nich neulovíte takéto exempláre.
Brutálny záber
Netrvá to dlho a cítim záber. Je brutálny a ťažký ako olovo a môj nadväzec je zrazu testovaný sériou mohutných, tupých, kŕčovitých šklbnutí, ktoré prestupujú skrz silon a šnúru na muškársky prút a jeho vŕzgajúce uhlíkové vlákna rovno do rukoväte. Šnúra priam letí cez očká a skôr, než mi ju ryba kompletne vytiahne až na backing, darí sa mi ju pribrzdiť. Podarí sa mi navinúť pár metrov šnúry, no netrvá to dlho a každý z nasledujúcich pokusov o únik dole prúdom je sprevádzaný mohutným trhaním hlavy a chrapľavými zvukmi mojej brzdy.
Tuším, že to bude poriadny kus. Len čo ryba zmení taktiku a pokojná voda začína vrieť, ryba začne robiť premety na hladine sprevádzané sériou akrobatických skokov, ktoré do vzduchu vystrekujú gejzíry spenenej vody – moje tušenie sa potvrdilo!
Ďalšia krásna ryba v podberáku ulovená na strímer.
Pozor na chyby!
Aj po 30 rokoch muškárenia som stále schopný zabúdať si nejaké veci na brehu. Napríklad môj podberák. Som uprostred rieky, ryba sa točí ako vrtuľa a uniká po prúde a mňa oblieva pot pri hrôzostrašných víziách, že háčik bez protihrotu vypľuje alebo sa pretrhne 0,18 mm nadväzec ešte predtým, ako sa dostanem k podberáku.
Našťastie, môj kamarát Martin je relatívne blízko a už si všimol drámu, ktorá sa tu odohráva. Ponáhľa sa s podberákom... Keď sa mi darí dostať sa konečne k brehu rieky s rybou metajúcou sa na konci mojej udice o dobrý kus ďalej po prúde od miesta, kde som ju zasekol, Martin je tam už aj s podberákom.
Majestátna ryba konečne začína vykazovať známky únavy, ale zatiaľ to ešte úplne nevzdala a určite sa jej nepáči plytká voda pozdĺž brehu rieky. Ešte trikrát vyrazí do hlbšej vody, aby predviedla silu svojich svalov a veľkosť svojho hnevu. A takto to je až do štvrtého či piateho pokusu, až sa niekoľkokrát nervózne obtrie o rám podberáka a Martin konečne zasunie podberák pod rybu, zbalí ju a triumfálne nesie na breh.
Rasmus so pstruhom uloveným na zaťažený strímer typu Zonker.
Skvostný veterán
Je naozaj veľká. Meter ukazuje neskutočných 70 centimetrov a váha ukazuje hmotnosť 4 kilogramy. Svedčí to o skúsenom starom potočákovi s tmavohnedým sfarbením a fascinujúcim modrým bokorysom cez akoby oceľové žiabre a nevyčísliteľné množstvo bodiek v strieborných odtieňoch. Skvostnú rybu po niekoľkých rýchlych fotografiách pustíme späť do rieky. A výlet skončil.
Takéto ryby sa dajú uloviť len na vodách s prísnym režimom chyť a pusť!
Unavení zo skvelého dobrodružstva
Obaja sme trochu šokovaní, keď sa vraciame po rieke späť k nášmu autu. Pred nami je vyčerpávajúca 7-hodinová jazda pod oslnivým jasom nízko stojaceho polnočného slnka. Musíme sa ponáhľať, aby sme stihli ranný let do Kodane a Osla. Sme totálne vyčerpaní a baterky máme vybité, ale naše šialenstvo sa vyplatilo. S vďakou za veľké množstvo adrenalínu v našich žilách a kopec dobrodružných príbehov – s plnou nádržou paliva a plnou taškou Red Bullov – po hektických a nezabudnuteľných dva a pol dňoch na našej obľúbenej rieke sa snažíme dostať do Reykjavíku bez zranenia.
Spať budeme, keď budeme starší...
Laxá je krásna, divoká, meandrujúca rieka plná pstruhov.
Pár faktov o rieke
Rieka Laxá tečie z jazera Mývatn, čo je šieste najväčšie jazero na Islande. Rieka meandruje takmer 100 kilometrov po prúde cez zvlnený terén v islandskom kraji Norðurland, asi 500 kilometrov severovýchodne od hlavného mesta Reykjavík. Laxá znamená v islandčine losos a je to v podstate lososia rieka, ale prehradená. To aspoň čiastočne vysvetľuje, prečo je lov pstruhov potočných taký dobrý. Priehrada, ktorá sa nachádza 20 kilometrov od oceánu, účinne bráni lososom v tom, aby ďalej tiahli po rieke, a preto poskytuje pstruhovi potočnému vhodné a dokonale chránené prostredie.
Lov pstruha potočného na Laxá je rozdelený do dvoch rôznych úsekov; Laxá v Mývatnssveite a Laxá v Laxárdalure, ktoré tvoria viac ako 30 kilometrov dokonalého a krištáľovo čistého prostredia pre pstruha potočného. Laxá v Mývatnssveite je horný úsek a pozostáva z nespočetného množstva hlbočín, tíšin, lávových kaskád, stojatých vôd, ktoré prerušuje jeden ostrov a štrkové lavice jedna za druhou.
V Laxárdalure je rieka pokojnejšia a širšia v porovnaní s mnohými slávnymi islandskými lososími riekami. Táto časť rieky, ktorá sa nachádza bezprostredne pod Mývatnssveitom, je v niektorých miestach široká viac ako 300 metrov. Existuje však len veľmi málo úsekov rieky, ktoré nemožno prejsť v broďákoch. Dno pozostáva predovšetkým z jemných lávových sedimentov a štrku, preto je možné bez problémov rieku prebrodiť.
Povolenky pre Laxárdalur zahŕňajú aj ubytovanie. Chata sa nazýva Rauðhólar a je to rekreačná chata na východnom brehu rieky. Bola kompletne zrekonštruovaná v roku 2019 a môže v nej prespať 10 rybárov, ktorým sú k dispozícii izby s modernými kúpeľňami, ústredným kúrením a pohodlnými posteľami. Chatu prevádzkuje rybársky klub Reykjavík (https://www.svfr.is) a spravuje ju Bjarni Höskuldsson, ktorý na rieke loví od detstva a má bohaté znalosti o podmienkach v kraji a jeho okolí, ako aj na rieke.
Rybolov je rozdelený denne na dve časti: prvá trvá od 8.00 h do 14.00 h a po nej nasleduje obed v chate. Druhá časť od 16.00 h do 22.00 h sa končí večerou v chate. Sezóna trvá od 29. mája do 28. augusta a hlavná sezóna je od začiatku júla do polovice augusta. To je obdobie, keď je lov na suché mušky zvyčajne najlepší.
Chyť a pusť sa začalo realizovať až v roku 2017. Dovtedy bolo každú sezónu usmrtených 1600 až 2000 rýb. Za tri roky život v rieke doslova explodoval. Od roku 2017 počet a veľkosť rýb v rieke Laxá mnohonásobne vzrástli a priemerná veľkosť rýb sa pohybuje zhruba okolo 60 centimetrov. Každý rok sa uloví niekoľko rýb s dĺžkou nad 70 centimetrov, na suchú mušku bol chytený exemplár dlhý až 76 centimetrov a na strímer kapitálny kus s dĺžkou 84 centimetrov. Ale verte mi, sú tam aj väčšie.
Keďže ryby sú veľmi dobre živené a vo fantastickej kondícii, nie je neobvyklé chytiť pstruha potočného s hmotnosťou nad štyri kilogramy a najväčšia ryba v rieke pravdepodobne váži asi 7 – 8 kilogramov. Pre arktickú rieku s pôvodným a samo reprodukujúcim sa druhom pstruha potočného je to skutočne veľmi pôsobivé!
Ak na začiatku sezóny navštívite Laxá v Laxárdalure, môžete tiež zažiť lov veľkého sivoňa arktického, pretože tieto ryby v zimných mesiacoch migrujú po prúde z jazera Mývatn. Inak tam ďalšie rozptyľovanie od lovu pstruhov nehrozí. Pstruh potočný je početný a kŕmi sa aktívne a intenzívne počas celého leta.
V rieke Laxá je síce veľa rýb, ale nemali by ste očakávať, že sa vám podarí uloviť veľké množstvo. Voda je dosť jednoduchá, veľmi čistá a ryba príliš zdatná. Reálne sa dá očakávať, že chytíte 2 až 3 ryby denne, ak poctivo lovíte celý deň.
Na začiatku sezóny sú úspešné zaťažené strímre. Medzi najobľúbenejšie vzory patria strímre Zonker TC od spoločnosti Fulling Mill vo veľkostiach 6-2, Gray Ghosts a Rabbit Zonkers. Pokiaľ ide o nymfy, je najlepšie staviť na veľkosti 10-18, jig – nymfy v prírodných farbách spolu s červenými alebo oranžovými muškami typu Squirmy Wormies. Tieto muchy sa dajú viesť tesne nad dnom a pre pstruha je ľahké ich vidieť a zobrať ich.
Ako sezóna postupuje a prichádza leto, pstruhy v rieke Laxá čoraz viac zameriavajú svoju pozornosť na hladinu a tu zvyčajne zbierajú rôzne pakomáre a potočníky. V tomto ročnom období sa väčšina rybárov úplne preorientuje a zameriava na rybolov na suché mušky. Pre tento druh rybolovu je vhodná muškárka 9´4 s WF plávajúcou šnúrou a nadväzcom s dĺžkou 5 až 6 metrov, ktorého priemer sa zmenšuje až na 0,14 mm. Na druhej strane sa na rybolov so strímrami a nymfami používa ťažší výstroj: muškárky 9´6, WF plávajúce šnúry s krátkymi a silnými 4-5 metrov dlhými nadväzcami z fluorocarbonu s koncovým nadväzcom (tippet) v priemere 0,20 mm.
Muška typu Squirmy Wormies priniesla úspech.
Pár praktických rád o oblečení
Počasie na Islande môže byť nepredvídateľné a niektorí hostia z Laxárdaluru zažili v polovici júla prebudenie do rána s 20-centimetrovou pokrývkou snehu. To by malo dostatočne zdôrazniť význam balenia teplých nepremokavých odevov. Okrem toho sú teploty vody po celý rok pomerne nízke, takže budete potrebovať až tri vlnené vrstvy alebo hrubú flísovú vrstvu (napríklad Simms Fjord Pants) spolu s vlnenými spodkami. Nezabudnite si tiež priniesť teplé oblečenie na hornú časť tela, najlepšie viac kusov, pretože budete loviť mobilne aj stacionárne.
Bunda z Gore-Texu, ktorá dýcha a čo je dôležitejšie, vytvára účinnú bariéru proti vetru, dažďu a snehu, je základom. Okrem toho sa odporúča nosiť vlnené rukavice, čiapku a flísový puff, aby sa váš krk a uši udržiavali v teple aj keď vietor neskutočne duje.
Napriek tomu, že sme lovili v júni zažili sme veľmi studené, veterné a daždivé počasie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
