Dnes si budeme rozprávať o metóde lovu sumcov, ktorá je jednou z najstarších a pre niektorých aj najobľúbenejších. Ide o LOV POMOCOU VÁBNIČKY. Táto téma je taká rozsiahla, že sa jej budem venovať vo viacerých častiach. Vari málokto tuší, že o tejto metóde lovu sumcov nájdeme zmienku už v najstaršej gréckej literatúre.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2021.
Historické začiatky
Takmer tritisíc rokov sú staré najznámejšie staroveké eposy Iliada a Odysea, kde Homér opisuje lov rýb pomocou búchania kravským rohom po vode. Ak nazrieme do mladšej histórie, niektorí autori považujú za „otcov“ tejto metódy maďarských rybárov. Avšak dávno pred nimi sa sumce pomocou vábničky lovili na území bývalého Sovietskeho zväzu a prvé záznamy sú z územia dnešného Bieloruska z povodia rieky Neman.
Prvý sumec cez 230 cm ulovený pomocou vábničky.
Zoznámenie s vábničkou
Je pravda, že tento spôsob lovu v Európe spopularizovali Maďari a aj moje prvé kontakty s vábničkou začiatkom deväťdesiatych rokov boli spojené s našou južnou hranicou. Čudoval som sa, prečo niekto v noci na Laborci dokáže búchať z neznámeho dôvodu aj dve hodiny bez prestania. Spočiatku som si myslel, že nejaký čudák rúbe drevo, no neskôr som spoznal pôvodcu toho hluku – miestneho sumčiara Ďusa. Pomaly som sa začal priúčať tajom tohto čarovného drievka. Neskôr som spoznal ďalšieho sumčiara Jóžiho, ktorého predkovia bývali na brehoch Tisy a od 18. storočia sa živili lovom sumcov aj pomocou vábničky. Ten ma zasvätil do tajomstva, ako má vábnička vyzerať, a že sa dá dokonca aj ladiť. Jeho predkovia ladili vábničky v sude, kde pomocou baranieho čreva určovali ten správny zvuk. Dokonca sa potápali v rieke a zisťovali, ako ďaleko je zvuk vábničky počuť. A tak sa postupne počas desaťročí a zbieraním vlastných skúseností dopracovali k dokonalému výsledku. Musíme si uvedomiť, že od ich úspechu či neúspechu pri love sumcov záviselo ich prežitie.
Bulharský model vábničky používaný na Dunaji v osemdesiatych rokoch.
Princíp vábenia sumcov
Poďme sa pozrieť na to, prečo vábnička vlastne funguje. Aj tu nájdeme viacero teórií. Niektorí odborníci tvrdia, že zvuk vábničky pripomína sumcovi jeho loviacich súkmeňovcov, a preto ho odlepí odo dna a núti ho skúmať, čo sa na hladine deje. Ďalší tvrdia, že zvuk pripomína žaby skákajúce do vody... Tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej. Jedna z teórií sa opiera dokonca o experimentálne merania. Pri skúmaní života sumcov v umelom prostredí sa zistilo, že sumce medzi sebou komunikujú. Zistila sa frekvencia zvuku pri ich komunikácii a výskumníci prišli s tvrdením, že ak dosiahneme pomocou vábničky túto frekvenciu, sumce budú na tento zvuk reagovať.
Sumec ulovený pomocou vábničky – 97 kg. V tom čase to bol svetový rekord sumca uloveného vábničkou na jazere.
Moje skúsenosti
Podelím sa aj o vlastné postrehy a pridám tiež svoju teóriu. Ako si iste mnohí rybári všimli, sumce ulovené pomocou vábničky bývajú krátko po zdolaní agresívnejšie. Stáva sa, že útočia na rybára a ak ich je v lodi viac, tak sa hryzú aj navzájom. Prečo ich zvuk vábničky privádza k agresivite? Myslím si, že je to spojené s ich anatómiou a ich mimoriadne vyvinutým akustickým orgánom – Weberovým aparátom. Ten podstatne lepšie ako u iných rýb dokáže registrovať otrasy a zvuky, a tak pomáha lokalizovať potencionálnu korisť. Hluk vábničky, ktorý sa nesie nad vodou aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov je vo vode ešte silnejší. Sumec je od určitej veľkosti dominantným predátorom a okrem človeka nemá prirodzeného nepriateľa. Zvuk vábničky ho irituje, a preto sa ho snaží zistiť a lokalizovať, poprípade odstrániť pôvodcu tohto preň nepríjemného hluku.
Väčšina rybárov nemala to šťastie, že by objavila neprevábenú vodu plnú sumcov. Ja som to šťastie vďaka Bohu mal, a tak som mohol pozorovať reakcie sumcov, ktoré sa s vábničkou dovtedy nestretli.
Vábnička z Dnepra vyrobená z leteckého duralu.
Nikdy nezabudnem na jazero v Turecku
Podľa informácií domáceho rybára malo byť plné sumcov. Asi po pol hodine vábenia som nezaregistroval ani jednu odo dna odlepenú rybu. Zato sa mi na HDS-ku začalo, aj keď sme chytali v 10-metrovej hĺbke, v 2 metroch zobrazovať dno. Voda bola takmer priezračná, a tak som sa vyklonil a pozrel pod čln. Tesne pod člnom som mal možnosť vidieť desiatky sumcov. Ryby sa zrejme vznášali v stĺpci a na zvuk vábničky okamžite zareagovali a priplávali k lodi. Naše nástrahy sme dali meter a pol pod hladinu a začal koncert. Ulovili sme takmer 20 sumcov. Takéto reakcie som zaznamenal počas takmer tridsiatich rokov vábenia ešte niekoľkokrát. Sumce na panenskej vode na vábničku reagovali okamžite a zábery prišli často už po prvých úderoch.
Všetko s mierou. Aj na rybách
Tieto reakcie by potvrdzovali moju teóriu, ale je v tom malý háčik. Prečo to takto nefunguje stále? Zdá sa, že sumce si na zvuk vábničky postupne zvykajú. Voda, na ktorej sa často a amatérsky vábi, sa po niekoľkých rokoch stáva pre lov vábničkou takmer nezaujímavá. Zdá sa, že rieky sú proti nadmernému vábeniu viac imúnne. Ako príklad môžem uviesť rieku Pád, kde sa vábi už viac ako 20 rokov a sumce na vábničku stále reagujú. Naopak, ako negatívny príklad by som uviedol našu Domašu, kde sa po necelých 20 rokoch vábenia podarilo vodu takmer úplne zničiť. Poznám sumčiarov, ktorí v minulosti chytali veľa a veľkých sumcov a dnes sú radi, ak sa im podarí uloviť pri desiatkach vychádzok jedného či dvoch sumcov. Podobne dopadla po 4 rokoch intenzívneho vábenia aj jedna z priehrad v Poľsku. Tam po ulovení prvých väčších sumcov nastal taký vábničkový boom, že desiatky člnov sa dennodenne vydávali na vodu a v okolí 50 km ste nekúpili sumčiarsky prút. Táto priehrada je exemplárnym príkladom toho, ako sa v priebehu štyroch rokov dá voda „zničiť“.
Inak na rieke, inak na jazere
Prečo to na rieke trvá dlhšie a stojatá voda je na prevábenie citlivejšia ? Vyplýva to zrejme z toho, že riečne sumce sú nútené reagovať na korisť vďaka pohybu tečúcej vody rýchlejšie a nemajú čas skúmať „okolnosti“, prečo sa ponúkaná nástraha objavila v ich teritóriu. Naopak na stojatej vode má sumec dostatok času nástrahu preskúmať a podozrivé okolnosti vyhodnotiť ako nebezpečenstvo. Viacerí ste mali možnosť na obrazovkách sonaru sledovať, ako sa sumec odlepí odo dna, doslova sa zavesí pod nástrahu a veľakrát aj niekoľko minút pláva s unášanou loďou bez toho, aby sa ponúkanej ryby či nadájí dotkol. Samozrejme, takáto reakcia je podmienená aj ďalšími okolnosťami, ako sú tlak vzduchu, teplota a čistota vody či nesprávne vábenie. Ale nadmerné vábenie je vo väčšine prípadov primárnym dôvodom apatického správania sa sumcov.
Ako správne vábiť?
V prvom rade by sme sa nemali chodiť učiť vábiť na vodu, na ktorej chceme loviť. Prvé pokusy môžeme absolvovať aj vo vani, aby sme do ruky dostali aspoň základný „grif“. Musíme sa naučiť pracovať ramenom, lakťom aj zápästím. Vábničku ponárame tesne pod hladinu pod správnym uhlom (ten je pri každej vábničke iný) a zrýchleným pohybom vytláčame vzduch z vody von. Tu si musíme uvedomiť, že veľkosť a tvar vábničky musíme prispôsobiť výške a tvaru člna, z ktorého vábime. V prípade, že lovíme z viacerých člnov, je potrebné používať aj adekvátne dĺžky vábničiek. S krátkou vábničkou z vysokého člna sa nedostaneme do vody, naopak s dlhou vábničkou v nízkom člne budeme mať problém presne sa „trafiť“.
Pokračovanie nabudúce
O tom, akým spôsobom vábiť, aké tvary a z akých materiálov vyrobené vábničky používať a čo všetko budeme pri vábení potrebovať, to si povieme v ďalšom pokračovaní 13. komnaty nabudúce.
Veľa úspechov v prebiehajúcej sumčiarskej sezóne priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
