Ešte ako začínajúci muškár som pred mnohými rokmi sníval o muške, na ktorú je možné uloviť takmer všetky ryby. Začal som študovať odbornú literatúru o druhoch hmyzu v našich vodách, o jeho živote, jednotlivých štádiách vývoja, ale aj o viazačských materiáloch a spôsoboch viazania tých najúspešnejších mušiek...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2021.
Majúc pred očami svoj cieľ pýtal som sa starších a skúsenejších rybárov, ale odpoveď som stále nenachádzal. Skôr naopak. Čím viac som mušky viazal a lovil na ne ryby, čím som bol bohatší o skúsenosti, tým viac som sa vzďaľoval od svojho vysnívaného ideálu. Potreboval som stále viac a rozličných mušiek na rôzne ryby, rozdielne typy vôd, ročné, ale aj denné či nočné doby lovu. Nakoniec som dospel k záveru, že univerzálna muška, jednoducho, neexistuje. Alebo vari predsa...?
Zdolávanie boleňov a jalcov na jemnú muškárku nebolo celkom jednoduché.
Darovaná muška
Kamarát Peťo, vynikajúci muškár a viazač, mi daroval niekoľko mušiek, aby som ich vyskúšal nielen „hore“ na pstruhoch, ale aj na dolniakoch. Najviac ma upútala hnedočierna chlpavka s výraznou fialovou hlavičkou. Hneď pri prvej príležitosti som sa ju rozhodol vyskúšať. No prišlo náhle ochladenie a ryby takmer vôbec nebrali. Napriek tomu sa mi podarilo na ňu uloviť aspoň boleňa a menšieho zubáčika. Bol som celkom spokojný, muška sa zdala byť účinná. Na ďalšej vychádzke to bol veľký pleskáč, mliečniak, ktorý mal ešte neresovú vyrážku a niekoľko menších jalčekov. Super, univerzálna muška, pomyslel som si, ale viac som jej nevenoval zvláštnu pozornosť...
Menšie bolene sa dajú ľahko loviť muškárením.
Namiesto jalcov bolene
Pri jednej z vychádzok popri vode som si všimol krásne veľké jalce loviace hmyz padajúci zo zarasteného brehu na hladinu. Ideálne miesto na muškárenie. Na druhý deň som už švihal nad hladinou s muškárskym prútom v snahe uloviť krásneho jalca. Muška dosadá len pár centimetrov pod druhý breh a v okamihu mizne vo veľkom víre. Po záseku ryba prudko vyráža dolu prúdom a ja zdolávam kapitálneho jalca tmavého. To som si aspoň spočiatku myslel. No po chvíli sa na moje sklamanie objavila na hladine veľká bolenia papuľa. Pár hodov a prichádza ďalší záber. Opäť boleň. Ale veď bolene by mali brať v prvom rade strímre napodobujúce malé rybky, a nie zvláštne chlpavky s fialovou hlavičkou, pripomínajúce skôr nejaký hmyz. Zdá sa, že ani bolene nelovia len rybky, ale svoj jedálny lístok si radi spestria hmyzom. Hlavne v čase liahnutia chrústov ich vyslovene vyhľadávajú a takmer úplne odmietajú iné nástrahy. Ďalší záber a silný ťah zdolávanej ryby. Na jemnú muškárku sa ryba vôbec nedá zastaviť a tak ju nasledujem po brehu. Na toto som dnes nebol pripravený. Štíhla silná ryba, boleňovi chýba do osemdesiatky len niekoľko centimetrov. Už mi nevadí, že jalce neberú...
Karas na muškárku patrí skôr k raritám ako k bežným úlovkom.
Konečne veľké jalce
Na druhý deň mám na ryby len hodinku, ale po predchádzajúcom úspešnom love neodolám a opäť lovím na svojom obľúbenom mieste. Nasleduje úplne rovnaký scenár. Presný hod pod breh, zvírenie hladiny – boleň. Po chvíli ďalší. Ale kde sú jalce? Alebo som sa mýlil a neboli tu jalce, len bolene? Ďalšia zdolávaná ryba sa správa trochu inak, výpady nie sú také prudké, bojuje viac silovo. Konečne prvý jalec tmavý! Nádherná, takmer šesťdesiat centimetrov dlhá ryba. Potom už berú iba veľké jalce, ani jeden nemá pod pol metra. Bolene akoby úplne skončili. Zažívam doslova „rybačku snov“, aká sa neopakuje často. V duchu sa vraciam k svojim dávnym snom o „zázračnej muške“... Je toto skutočne ona, našiel som ju?
Boleň neodolal muške ani v chladnom počasí.
Prekvapenie
Už som vychytal azda všetky jalce a bolene na mieste, kde som lovil, pretože zábery postupne začali ustávať. Najskôr som chcel ísť trochu nižšie po prúde, ale potom mi napadlo, že skúsim mušku pritopiť až ku dnu a viesť úplne pomaly, takmer staticky, alebo drobnými poskokmi po dne. Pri jednom takomto pomyselnom „poskoku“ mušky som pri dne niečo zachytil. Skôr zo zvyku som mimovoľne prisekol a okamžite som pocítil húževnatý ťah ryby. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa na hladine ukázal krásny pruhovaný dravec. Ostriež určite nie je ryba, ktorú bežne lovíme muškárením, preto ma milo prekvapil a potešil 35 cm dlhý krásavec so zježenou chrbtovou plutvou. A to nebolo ani zďaleka jediné prekvapenie tejto výnimočnej rybačky...
Malého zubáčika zlákala k záberu asi lesklá hlavička a pomalé vedenie mušky nad dnom.
Porazený feeder
Pomalé vedenie mušky v blízkosti dna je mimoriadne účinné na ryby, ktoré sa na muškárku zvyčajne nelovia. Veľké pleskáče, plotice a jedna prekrásne sfarbená červenica – to bol výsledok niekoľkominútového lovu tesne nad dnom. Keď som opatrne púšťal karasa uloveného na muškárku, ozvali sa aj feedristi, ktorí lovili menej úspešne na druhom brehu rieky: „To nie je možné, ako to chytá!?“ Sám som bol prekvapený mimoriadnou účinnosťou mušky. Veď koľkokrát som v snahe uloviť pleskáče alebo iné nedravé nížinné ryby nemal záber na muškárku hádam pol dňa, a teraz ťahám doslova rybu za rybou. Dokonca viac ako feedristi s krmítkami plnými dokonalých vnadiacich zmesí. Už som začínal mať podozrenie, že sú v tom nejaké čary alebo som predsa objavil tú bájnu univerzálnu mušku...?
Prekvapenie v podobe 35 cm ostrieža.
Dôstojný koniec
Začínal som si pripadať úplne nesvoj, doslova som znervóznel, ale ryby s väčšími či menšími prestávkami brali stále. Nemám rád zvýšenú pozornosť zo strany iných rybárov – aj keď, priznám sa, tiež ma poteší, ak ulovím viac ako ostatní. No čo je veľa, to je veľa. Nakoniec prišiel posledný záber a prudký ťah ryby dolu prúdom. „Čo to môže byť?“ uvažujem. Opäť veľký boleň, ale pri dne? Ťah neustával a ja som musel za rybou bežať ďalej po brehu. Možno kapor – to by bol „gól“! Ale kapor to nebol. Rybu som po pár minútach konečne nadvihol pod hladinu, kde sa otvorila mohutná šťučia tlama. Ani som si nestačil poriadne uvedomiť, že ťah náhle povolil. Prekvapený som už len sledoval zvírenú hladinu podobne, ako rybári stojaci oproti...
Krásny pruhovaný dravec sa ukázal na hladine.
Každodenné zázraky...
Naviazal som inú mušku, ale bez úspechu. Postupne som vystriedal takmer všetky mušky z krabičky, vrátane strímrov, blobov a všakovakých fantastických aj prírodných vzorov. Ale bez jediného záberu! To predsa nie je možné, ďalej som sa vytrvalo snažil niečo uloviť, no márne. Čas hojnosti, čas záberov skončil... Zažil som rybačku, na ktorú sa nikdy nezabúda, rybačku, aká sa už viac nezopakovala. Bola to súhra okolností, šťastná náhoda, dobre vytypované stanovište rýb alebo ich mimoriadna aktivita? Alebo „zázračná muška“...? Aj keď som mal mušku podrobne zdokumentovanú, nafotenú, nemal som čas vyrobiť novú a pravdupovediac – možno som ani nechcel. Nechcel a ani nechcem stratiť ilúziu „zázračnej mušky“! Veď až vtedy, keď definitívne zmizla medzi veľkými šťučími zubami som začal naplno chápať, že som ju azda skutočne mal, svoju vysnívanú „zázračnú mušku“...
A podobne ako na rybách to býva aj v živote – často si naplno uvedomíme tie každodenné všedné zázraky až vtedy, keď ich navždy stratíme. Ale to sú už iné príbehy...
Pleskáč ulovený muškárením.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
