V poslednej dobe si myslím, že letné mesiace (aj všetky ostatné) sa troška presunuli. Niekedy sme si bežne užívali leto v mesiacoch júl, august a na začiatku septembra. Ale v uplynulých rokoch je leto prakticky už od začiatku júna až po začiatok októbra.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Veru, za ostatné roky bývajú v takomto období „novoleta“ teploty nad 30 °C každodennou záležitosťou, ako aj to, že ortuťový stĺpec zriedka klesne pod 22 °C aj v noci. Krásne jarné dni sú už vzácnosťou, takisto aj farebné jesenné obdobie sa skrátilo. Už môžeme v podstate rozoznávať len teplé a studené obdobie.
Rieka v lete.
Nová situácia – nový prístup
Ryby sa takisto museli tomu prispôsobiť. Tu, na juhu Slovenska ešte viac. Letné dni sú horúce a nieže rybám, ale ani rybárom sa nechce vyjsť na slnko, práve naopak. Obaja čakáme buď na večerné ochladenie, alebo na skoré rána, keď sú teploty relatívne príjemné. Určite príjemnejšie ako o druhej po obede.
Podľa mojich skúseností, keď teplota riek presiahne 23 °C, dravce sú už menej aktívne a čakajú na to, kedy sa voda troška ochladí. Pri vode i na vode býva v lete navyše celkom rušno. Ryby (a ja tiež) to nemajú rady, takže vyčkajú na to, keď sa všetko upokojí. Podvečerné či večerné rybačky dokáže mimoriadne „spríjemniť“ aj banda komárov, takže ja osobne skôr čakám na tie skoré ranné hodiny. Vstávanie o tretej ráno je celkom jednoduché, človek v tej horúčave aj tak nevie pokojne spať. Čo iné by sa dalo vtedy robiť, ako ísť na ryby…
Mojimi destináciami (spolu s kamarátmi) v tomto období sú predovšetkým rieky Nitra, Hron a občas aj Váh. Keď sa rieky upokoja, tak brodenie na týchto riekach zavčas rána vie byť veľmi príjemné a ryby takisto mnohokrát spolupracujú veľmi seriózne.
... a pusť.
Príprava na výpravu
Ako vyzerá u mňa takáto letná výprava? Veľmi jednoducho. Počítam s tým, že pri vode vydržíme maximálne zhruba do desiatej až jedenástej, takže budíček môže byť aj – ako som spomínal – okolo tretej. Do 30-ich minút si nachystám veci, raňajkovať netreba, aj tak na obed sme už doma.
Myslím si, že brodiaci „oblek“ v tomto období na tie rieky ani nie je treba. Stačia brodiace topánky, dlhšie tenké neoprénové ponožky, krátke nohavice, tričko s dlhým rukávom (najlepšie z materiálu, ktorý chráni pred slnkom), vesta s doplnkami, podberák, šiltovka, polarizačné okuliare a fľaša s pitnou vodou.
Letný jedálny lístok pre jalce.
Náradie a výzbroj
Čo sa týka výbavy na takéto rybačky, používam skôr univerzálnejšie prúty, ktoré sú vhodné na chytanie so všetkými druhmi nástrah. Mojimi cieľovými rybami sú väčšinou jalce a bolene, takže primárne si nachystám voblery, ale občas natrafím aj na mreny, ktoré majú radšej gumené nástrahy. Prút na brodenie pre mňa vyhovuje s dĺžkou do 1,80 m, pretože väčšinou chytám relatívne blízko a pod kríkmi či konármi sa pohodlnejšie hádže s kratším prútom hlavne z vody. Vrhacia záťaž môže byť do 7-8 gramov, keďže môžeme rátať aj s väčšími rybami. K tomu navijak s adekvátnou veľkosťou 2500 a so šnúrou s priemerom #0.3PE (0,09 mm) plus fluorocarbonový nadväzec vhodného priemeru cca 0,18 mm. Priemer šnúry si zvolím podľa toho, akú má daný prút nosnosť. Dajme tomu, že máme prút, kde výrobca uviedol nosnosť 6 lb. To znamená, že môžeme používať šnúry s nosnosťou aj niečo cez 6 lb, napríklad 8 lb šnúru. K tejto šnúrke si zvolíme ako nadväzec fluorocarbon s nosnosťou nižšou o 2-3 lb. Vďaka tomu, keď zavadíme do prekážky, tak nebudeme trhať drahšiu šnúru, len fluoráč. Keď používame dobrý uzol pri spojení šnúr a nadväzcov (odporúčam FG knot), tak väčšinou prídeme „len“ o nástrahu, nebudeme musieť viazať celý nadväzec.
Ďakujem.
Chrobáky a dlhý tieň
Už som uviedol, že väčšinou si na takéto výpravy nachystám hlavne voblery a pár gumených nástrah, možno 1-2 rotačky. V tomto letnom období najradšej chytám na povrchové nástrahy a na rôzne imitácie chrobákov. V ranných hodinách sa jalce zdržiavajú hlavne pri hladine a čakajú na to, kedy spadne do vody z kríkov nejaký hmyz. Preto veľmi rád chytám s menšími chrobákmi, ktoré majú ponor maximálne do 30 cm. Väčšinou ich ryby zoberú ihneď po dopade na hladinu, takže musíme byť po nahodení neustále v strehu. Keď záber nepríde vtedy, tak ryba môže zaútočiť ešte po 1-2 metroch, ale ďalej z úkrytu už vyjde málokedy. Keď zabrodím do rieky, snažím sa hádzať na tú stranu, na ktorej vyjde slnko, aby som mal breh čo najdlhší čas pod tieňom, lebo na tejto strane budú ryby o niečo dlhšie aktívne než na tej, kam už slnko začína svietiť skôr. Ak to okolnosti umožňujú, tak chytám proti prúdu, aby som čo najmenej rýb vyplašil brodením a v neposlednom rade sa takýmto spôsobom lepšie chytá aj na gumené nástrahy, ale aj na chrobáky.
Môj miláčik na dlhé hody.
Výhoda potápavých nástrah
Niekedy je dobré mať pri sebe aj menšie imitácie rybičiek cca do 4 cm s ponorom až do 70 cm, prípadne hlbšie potápajúce sa modely. V teplej vode ryby hľadajú prekysličené úseky riek, takže často sa zdržiavajú pod splavmi alebo na podobných miestach, kde je prúd silnejší a voda vytvorila hlbšiu časť. Tieto miesta môže byť užitočné prechytať s hlbšie sa potápajúcimi malými voblermi. Jalce majú rady tučné, bacuľaté pochúťky, takže malé crankbaity sú v týchto prípadoch určite namieste. Tieto nástrahy môžete využívať aj vtedy, keď hádžete pod brehy, kde je hlbšia voda. Keď slnko vyjde vyššie, ryby sa viac stiahnu do hĺbky a ešte chvíľku sú aktívne, takže vtedy sú tie hlbšie potápajúce sa voblery takisto dobrou voľbou.
Rieka v plnej kráse.
Aktivita o piatej ráno
Okrem chrobákov a malých crankbaitov používam rád aj menšie poppery či pencilbaity. Niekedy sa stáva, že pri širších riekach sú lepšie miesta akurát na druhej strane, ktoré nie sú s bežnými nástrahami dosiahnuteľné. Vtedy nám pomôžu tieto hladinové nástrahy, ktoré vďaka tomu, že sú vyvážené inak ako bežné voblery a majú ťažisko inde, tak umožňujú aj veľmi dlhé hody. Už zostáva len trafiť presne vyhliadnuté miesto a počkať na útok kapitálneho jalca. O piatej ráno nemôže byť nič lepšie, ako keď zabrodený po pás v rieke zdolávate v prebúdzajúcej sa prírode krásnu rybu!
Parádna mrena na gumenú larvu.
Gumené nástrahy
Rotačky používam okrajovo, hlavne na „dochytanie“ niektorých miest, ale gumené nástrahy, hlavne larvy a mikrokopýtka majú u mňa aj v tomto období vyhradené miesto v krabičke. Hlavne mreny majú rady tieto nástrahy. Zavčas rána sa vedia veľmi pekne ukazovať na hladine, čo pre mňa znamená, že sú pri chuti. Vtedy stačí pár hodov, dobre vedená nástraha a riečny bojovník už ťahá šnúru celou svojou silou. Niekedy však vedia prekvapiť aj jalce, ktoré reagujú výborne na tučné 4-5 cm larvy aj v tomto období. Primárne na ne tieto nástrahy používam v zimných mesiacoch, ale občas stojí za pokus experimentovať s takýmito nástrahami aj v lete. A to nielen v hlbších jamách, ale pokojne na plytčinách, kde vidíme, že sa zdržiavajú ryby. Troška twitchingu neuškodí pri vedení týchto lariev, treba ich oživiť a jalce veľa ráz útočia na nich lepšie ako na imitácie chrobákov.
Krásny jalec na popper.
Praktické skúsenosti s farbami a zvukmi
Pokiaľ ide o farby vyššie spomínaných nástrah, ja verím skôr prírodným farbám. Samozrejme, občas môžu prekvapiť aj krikľavejšie farby, ale myslím si, že skôr v zakalenej vode. Osobne sa snažím chytať vtedy, keď tie rieky sú už čistejšie (vtedy sa v nich brodí o dosť pohodlnejšie), lebo vtedy ryby vidím lepšie, hoci je pravda, že aj ony mňa… Z gumených nástrah používam mäsové a čierne odtiene, z voblerov strieborné, priehľadné a čierno‑červené kombinácie, niekedy s bodkami. Chrobáky sú väčšinou sfarbené tak ako prírodný hmyz. Nejaké imitácie povrchových chrobákov som si vyrobil aj sám pre seba. Prišiel som na to, že niekedy nástraha ani nemusí mať správny chod, stačí, keď spodok má plochý a pri dopade vydáva silný zvuk. Veľké jalce vedia, o čom hovorím… Ryby veľmi dobre reagujú na úplne čierne nástrahy, kde sú nejaké krvavo červené čiarky alebo bodky – je to jednoduchá, ale o to účinnejšia kombinácia.
Tučný bojovník z rieky.
Často iba jedna šanca
Pri chytaní sú jedným z rozhodujúcich faktorov presné (smrteľne presné!) hody. Niekedy totiž máme len jednu šancu, keď vidíme peknú rybu. Keď hodíme na konár alebo len o 5 cm ďalej od ryby, nuž pri druhom hode už nemusí na našu nástrahu vôbec reagovať. Vždy sa snažme trafiť vyhliadnutý flek čo najlepšie. Ryby sa môžu zdržiavať aj v malej jamke alebo za malým konárom, kameňom. Buďme pozorní a rozmyslime si, kedy a kam nahodíme. Môže to byť kľúč od nášho úspechu. Výbavu, viazania takisto vylaďme do detailov, lebo jalce cez 50 cm už nebudú milosrdné a kruto nás potrestajú za každú chybu. V lepšom prípade stratíme len rybu, v horšom už nástrahu, čo by bolo veľmi zlé nie pre nás, ale pre rybu, a preto používajme jednoháčiky alebo aspoň háčiky bez protihrotu. Háčiky s väčším oblúkom držia rybu o dosť lepšie, ale keď tú rybu stratíme, skôr jej vypadnú z tlamy.
Zabrodený.
Zdolávačka a fotografovačka
A keď už sme pri tom, tak buďme opatrní s rybami v týchto horúčavách aj v ranných hodinách. Zdolávanie nemusí byť nekonečne dlhé (príbehy o tom, ako rybár XY zdolával na 0,12 mm silon 60-centimetrového boleňa 2 hodiny, sú absolútne neakceptovateľné) ani veľmi rýchle. Dlhá zdolávačka môže rybu pripraviť o silu tak, že sa už zo súboja nemusí spamätať a príliš krátky súboj môže zasa znamenať, že napríklad pri fotení ryba bude mať ešte dosť síl na to, aby skákala v podberáku, prípadne z ruky na zem… Zlatá stredná cesta je tou najlepšou voľbou.
Fotky spravme najlepšie v podberáku alebo s rybou v ruke vo vode. Také fotky môžu byť takisto krásne a tiež príjemnejšie pre nás a hlavne pre ryby.
Užívajte si letné rybačky mimo denných horúčav – veď pri príjemnom rannom brieždení môžete prežiť mimoriadne krásne chvíle pri vode…!
Jalec na chrobáčika.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
