Človek sa učí celý život. Živým príkladom je šikovná rybárka zo susedného Česka, ktorá sa ako dieťa naučila chytať ryby a potom ako mladá žena prívlačovať. Teraz sa učí muškáriť. A to nie je všetko, pri učení jej aj ryby najlepšie berú. Ako je to možné a čo jej na rybách nikdy nesmie chýbať – to už prezradí sama...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V prvom rade by som chcela pozdraviť všetkých čitateľov, takže – ahoj! Volám sa Karla Preisingerová, mám 26 rokov a pracujem ako manažérka v obchode. Vo voľnom čase rada jazdím po pamiatkach u nás v Českej republike, chodím do prírody, ale predovšetkým, pravdaže, zo všetkého najradšej chodím na ryby...
Ako si začínala s rybárčením?
Svoj prvý rybársky lístok som dostala ako osemročná. K rybárčeniu ma priviedol môj otec a starší brat, s ktorým trávim prakticky najviac času na rybách. Ale naozajstne som sa k tomu vrátila asi pred štyrmi rokmi, keď som začala pravidelnejšie jazdiť na ryby s bratom a venovať sa lovu na prívlač.
Moja prvá mrena a hneď takýto pekný kúsok, 65 cm.
Čo je pre teba na rybačke také fascinujúce?
Pohltila ma prívlač a ten pocit, keď chytím aj tú najmenšiu rybu, je na nezaplatenie, ten adrenalín...! Je to rybársky štýl, ktorý sa stále učím. Čo vlastne tie ryby chcú trebárs v danom období, akú gumu, vobler či aký blyskáč? A tá krásna príroda okolo mňa, to je proste naj!
Jedna z krás na Vltavskej kaskáde.
Pamätáš si ešte, kde si začínala a akú rybu si chytila?
Kde som začínala? Tak to bolo hlavne na Miroslavovskom rybníku, kde som sa začínala učiť s rybárskym krúžkom.
A ryba? Najskôr to bola nejaká plotica.
Pekné zapadlé miesto na juhu Čiech.
Máš nejaký obľúbený revír?
Obľúbený asi nie. Každý revír, kde som bola, je niečím výnimočný. Viac-menej však jazdím na menšie riečky a potoky. A ak sa rozhodnem chytať z bellyboatu, tak nejaká tá priehrada. Kde však chytám momentálne najviac, tak to je okolie Brna. Alebo potom Južné Čechy, tam je vôd až-až...
Prvý zubáč ulovený
z bellyboatu na Keitech.
Tvoj najväčší rybársky zážitok, prípadne úlovok...?
Tých zážitkov by bolo asi dosť – prvé preteky, prvýkrát na belly, moja prvá chytená mrena... Ale taká story, to bude na Vranove. Boli sme na chate u známeho, rodičia sa šli prejsť na huby, brat s kamošom sa vybrali člnom na ryby, ja som zostala na chate, lebo som sa učila na nejakú skúšku. No aj tak, vzala som si rybičky, udicu, učebnicu a išla pred chatu. Nahodila som a než som prečítala nadpis, mala som šťuku... Takže z učenia nebolo nič, keďže som chytala jednu šťuku za druhou. Keď prišli chalani z rýb, nemali ani jednu a keď zistili, že som ich mala za takú chvíľku toľko a pred chatou... Skoro sa so mnou nebavili!
Krásne sfarbený potočák.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Vycestovať na ryby do zahraničia, napríklad na Nový Zéland.
Mramorovaný slizniak
z rozvodnenej rieky.
Zmenilo ťa nejako toto hobby, obohatilo ťa?
Otvorilo mi to oči voči prírode. Milujem ten pohľad okolo vody, to ticho. Je to rozhodne upokojujúce pre mňa, dodáva mi to neskutočnú energiu! No na druhej strane občas sa učím trpezlivosti s rozmotávaním vlasca... Ha-ha! A určite by som nestretla toľko nových skvelých ľudí, keby som nebola rybárka.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač? Zlákali ťa trblietajúce sa blinkre?
Nedokážem sedieť pokojne, stále musím mať kontakt s udicou a vodou, preto ma práve prívlač uchvátila. Teraz sa učím aj muškáriť a pár rýb sa už zadarilo. Čo naozaj je pre mňa asi top, to je chytanie na bellyboate, tá sloboda na vode... Súboj s rybou na belly je parádny! V roku 2019 sme mali aj prívlačové preteky z bellyboatu v Čechách. Usporiadali to Bellybross a aj keď sa mi akurát v ten deň nedarilo a hoci pršalo, bolo to parádne! Ďalší rok sa v dôsledku Covidu všetko zrušilo, no môžeme len dúfať, že sa čoskoro zase stretneme.
Z očí do očí.
Predpokladám, že máš škatuliek s nástrahami viacej ako šperkovníc...
Vcelku áno, hoci šperkov mám naozaj málo, som skôr na rúže. Ale nástrah mám predsa ešte málo, veď tých nie je nikdy dosť... No nemám pravdu?!
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Určite ich je viac, záleží na vode, počasí a tak. Ale k tým obľúbeným istotne patria rotačky a ružová nymfa na pstrúžiky.
Začiatky muškárenia na Morave.
Sprevádza ťa na rybačke priateľ alebo chodíš radšej sama?
Samotnú ma to viac-menej nebaví, radšej chodím v dvojici, trojici... Samozrejme, s bratom, kamarátmi a otcom. Momentálne ma berie na ryby priateľ, ktorý ma učí to, čo ešte neviem a nepoznám.
A ak sa tvoj priateľ rozhodne požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Dúfam, že mu to nenapadne... Druhýkrát sa vydávať nechcem! Ale áno, keby to bolo prvýkrát, tak by to bolo pekné, hoci na mieste vari až tak nezáleží.
S priateľom Martinom Lopraisom na rybách.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Samozrejme, bez rúžu na rybky nejdem! To už musí byť veľmi rýchla akcia, aby som si ho nevzala, ha-ha... Hlavne nesmieme zabúdať, že aj keď sme na rybách, sme stále ženy a chceme sa
páčiť – rybám, samozrejme.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí?
Áno, trebárs na bellyboate sme vyšli, keď pršalo. Boli sme premočení a zmrznutí, ale vydržali sme na vode s bratom pol dňa.
Vltavské monštrum.
Myslíš, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Medzi ženami možno áno, ale stále je nás viac a viac. Je to koníček ako každý iný. Napríklad taký balet – aj tam je zakorenený predsudok, že je to skôr pre ženy, ale ruku na srdce, bez chlapov by to predsa nebolo ono! No a muži, samozrejme, vždy radi vidia ženu na rybách. Ale, myslím si, že nie sú radi, keď akurát vidia, ako nám to ide lepšie než im.
Ha-ha...
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Vcelku pozitívne. Pravdupovediac, zatiaľ som sa nestretla s nikým, kto by odsudzoval to, že mám za koníček práve rybárčenie. Skôr sú prekvapení. A u rybárov? Pripadá mi, že rybári sú veľká rodina. Vždy mi dokázali poradiť, pomôcť. Alebo len tak sa zoznámiť na rybách...
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Robte to, čo vás baví a nepozerajte sa okolo. Vyrazte do prírody s prútom okolo vody. A chlapi, zoberte svoje polovičky na ryby, možno práve ju to chytí viac, než si myslíte.
Ďakujem za rozhovor, Karla, a prajem ti, nech sa ti nikdy neminú tie správne nástrahy a predovšetkým – rúže!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich
v našom časopise. Kontakt posielajte na e-mail clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
