Pred chvíľkou som sa sprchoval po atletickom výkone. Je o mne známe, že blúznim o rybách sústavne, no už aj v sprche? Prvýkrát sa to stalo dnes! Pri mydlení, neviem prečo, mi prišiel na um obyčajný, maličký háčik, s ktorým lovím na rieke plávanou. Malý zázrak!
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.01.2022.
Kúsok histórie
S plaváčikom som začínal už ako dieťa a prirástol mi k srdcu. Plávanú považujem dodnes za dynamický spôsob lovu, žiadne flákanie, iba poctivý rybolov. Keď sa plaváčik posúva po hladine v smere prúdu, brzdený dovažovacími brokmi s nástrahou po dne rieky, možno očakávať záber každú sekundu. Tieto momenty ma fascinujú aj dnes a keď sa vrátim pár desaťročí späť, otváram puzzle pre mňa ako rybára. Mozaiku, ktorá do seba krásne zapadá…
Ak by som to dnes mohol zrátať, plávanou som odlovil roky. Väčšinou úspešne, no boli aj dni, keď rieka vlnkami pošepkala: „Choď domov, dnes nemáš nárok na moje poklady!“ No faktom je, že po desaťročiach pri rieke nemám najmenší problém uloviť plávanou v každom ročnom období na domácej rieke Hornád rybu (nie, že by som sa chvastal). Dni, mesiace a roky prežité pri rieke priniesli svoje ovocie. Nerád však priznávam, že boli aj spúšťačom mojej reumatoidnej artritídy. Krásne rána, západy slnka, vietor, dážď, sneh, páľava, hmla – a ja stále pri rieke i v nej.
Prút Sona
a podustvička.
Kde sa to začalo? Samozrejme, pri Hornáde v časoch, keď už prvé vysoké čižmy (vajčiaky) boli malým zázrakom. Ja som ich vyfasoval ako chlapec na Vianoce, keď Štedrý deň bol pre mňa naozaj štedrý. Večer zaspávali vedno so mnou pri posteli ako verný pes, stromček svietil všetkými farbami a ja som konečne pochopil, čo znamená byť vďačný. Samozrejme, s prútmi Sona, akože plavačkovými, ktoré boli riadne „klády“, ale dalo sa. Loviť s nimi bolo náročné, hlavne pre ich hmotnosť – tu mám na mysli prúty teleskopické nad 5 metrov, tak sme posilovali. A keď som už pri tých „vajčiakoch“, tak pripomeniem fakt, že napríklad vo februári, keď mala rieka „ideálnu“ teplotu, bol som bežne v rieke zabrodený! Žiadne termo či neoprén ako dnes, iba teplejšie spodky, v čižmách trojitá vrstva teplých „podkolienok“ a chytal som! Ryby – podustvy, mreny, jalce – zaberali ako divé a ja som v tej mrazivej rieke vydržal „max“ tak 5-7 minút! Potom na breh poskákať a späť. O chvíľku záber a zdolávanie…
Ale to všetko sa dalo zniesť. Vnímal som to ako daň za niečo krásne. Skrátka bolo potrebné si to zaslúžiť?! Postupne som v riečnej plávanej vyradil zo zoznamu silnejšie vlasce a zmenšoval veľkosť háčikov. Jeden pamätník „dávnych“ časov mi dodnes utkvel v pamäti – háčik Mustad striebornej farby. Niečo ako dnešná veľkosť desať. Zdolával som naň kopec riečnych rýb a jeho hlavnou výhodou bolo, že pri uviaznutí nástrahy na prekážke a následnom silnom ťahu som ho neodtrhol! On sa skrátka „narovnal“, uvoľnil z prekážky (nie vždy) a po následnom vyrovnaní prstami do „chytacej“ polohy fungoval a lovil ryby bez problémov ďalej a rybu podržal. Háčiky sa v tých časoch a v tejto veľkosti kupovali po 100 ks v malej papierovej krabičke a nie vždy ich bolo dostať. Mustad bol v tých časoch pre mňa kráľ, a to jednoznačne! Nebolo potrebné riešiť nič iné!
Tri larvy na háčiku sú maximum.
Napredujem
Prešlo pár rokov a zrazu som sa stal šťastným majiteľom nemeckého teleskopického prúta značky Germina. Náhodou. Odrazu to bol iný rozmer v hmotnosti nástroja i celkovom spracovaní. Plávaná pre mňa nadobudla inú dimenziu. Stačilo málo a odrazu bolo všetko inak. Prút Germina, „päťka“ teleskop a ja konečne cítim v ruke to, o čom je plávaná (dnes to zamietam!). Pri staručkej Sone sa skrátka nedali využiť tenšie priemery vlasca, aj keď už boli na trhu, problémom bol samotný tuhý prút. Aj Germina mala svoje muchy, no bola ľahšia a po párhodinovom love to bol veľký rozdiel. Čo sa týka vlasca, pod priemer 0,15 mm som sa, žiaľ, nedostal aj napriek tomu, že o úlovky nebola núdza. No háčikom Mustad konkrétnej veľkosti som zostal verný a nakúpil si ich do zásoby, pretože spĺňali všetky parametre, dôležité pre lov v rieke. Tá nostalgia ma stále prenasleduje, no s tým už nič nenarobím. Roky prešli ako nič a odrazu tu máme bolonézy, matchové prúty na plávanú, biče (aj keď tie boli aj vtedy, no ten „matroš“ sa výrazne zmenil). Vývoj napreduje a háčiky na lov sa zmenšili až do extrémnych veľkostí a ja už len čakám na chvíľu, kedy bude v prúte zabudované WiFi či GPS!
Úlovok podustvy sťahovavej.
Dvanástka
Háčik. Malý frajer! Aspoň ja ho takto vnímam po posledných rokoch pri love s ním v rieke. Presne v dnešnej sprche som si uvedomil, že s ním lovím celoročne a pár rokov späť! Nemienim nič iné riešiť, je to stopercentná voľba na rieku, ktorú obývajú druhy ako podustva, jalec, mrena, nosáľ, plotica a iné. Druhy na rieke Hornád, ktoré lovím. Všetkých týchto mojich kamarátov s istotou podrží po záseku môj favorit – maličký háčik číslo 12. Na trhu ich je naozaj veľa, ja uprednostňujem háčik Owner (Sode) v červenej farbe. Je ideálny na lov bielych rýb, nemá problém uniesť hmotnosť ryby aj 1,5 kg. Ideálnou nástrahou na ňom sú larvy múch (kostné červy, pinky) v závislosti od ich veľkosti. Zbraň na všetko živé pod hladinou na rieke, čo má chuť žrať! Bez kompromisov! Má to však jeden háčik (okrem našej dvanástky)…
Dôležitý je jemný nadväzec. Vpravo hore – háčiky Owner Sode.
Dôležitá je samotná jednoduchá montáž, ktorú som opisoval v predošlých článkoch. Jemná bolonéza (alebo „mečka“) s kmeňovým vlascom 0,12 mm a nadväzcom 0,08 – 0,10 mm, k tomu 1,5 – 2 g plaváčik podľa miesta, kde lovíme, jedna torpilka, mikroobratlík a dovažovacie broky. To zvládne hádam každý a vtedy je to fajn! Na rieke s hĺbkou do cca 2 m nie je možné odchádzať od vody bez ulovenej ryby a zážitku. Samozrejme, ak máte na konci montáže môjho favorita. Okrem spomínaného konkrétneho typu je dnes na trhu množstvo iných v rôznych farbách, tak si možno vyberiete z tej širokej škály iného favorita. Mne postačuje tento.
Pri mojich obľúbených červených háčikoch som si všimol jeden problém, ktorý nakoniec až takým problémom nie je. Po určitom čase a zdolaných rybách sa na háčiku „stráca“ oderom na určitých miestach červená farba a odkryje sa základná farba háčika. No ryby to od záberu neodrádza, skôr naopak. Háčik sa stáva s odhalenými blýskavými partiami v určitých prípadoch atraktívnejším! Takže, ak je háčik na niektorých miestach zbavený farby a prevláda napr. farba strieborná, no je ostrý, nemeňte ho, v istých momentoch ho ryba skôr zaregistruje. Je to dráždivý spúšťač záberu!
Všetko! Celý zázrak s dvanástkou háčikom na rieke. No ak sa posnažíte niečo zmeniť, a tu mám na mysli jemnosť prúta či inú hrúbku vlasca, verte mi, nejakú rybku možno ulovíte (no mohli ste ich mať za ten čas desať!), ale neužijete si tú nefalšovanú radosť zo zdolávania možno väčšej rybky na jemnom náčiní, kde rozhodným faktorom je ten malý silák! Nenastražujte naň klasické červy, jeho chrbtica nie je na to stavaná. Po prvé, budete mať s tým veľký problém a aj keď sa vám to náhodou podarí a dôjde k záberu od rybky, váš zásek vyjde nazmar. Skrátka je to mocný frajer, no má svaly iba od – do. Má rád malé nástrahy s veľkým efektom! Háčik, ktorý v rybárskych obchodoch trčí niekde v polotme na stojane. Vpredu sú háčiky na lov kaprov, sumcov. No dvanástka je silák v porovnaní s počtom úlovkov, ktoré zvládne svojím chabým, ale pevným telom! Veľa rybárov ho nepozná, nechce s ním nič mať – veď na to sa nič chytiť nedá! Neskúsenosť, nevedomosť…
Dobový prút Sona a navijak MK 100 - bežná výbava pred pár desiatkami rokov.
Nie je čo stratiť
Ak sa rozhodnete vyjsť si k rieke s týmto háčikom a vybavením, ktoré som opisoval v tomto príspevku, verte mi, že si v prvom rade zachytáte do sýtosti, oddýchnete od neviem čoho a v poslednom rade sa zídete zoči‑voči našim kamarátom, rybkám. Tie sú isté s týmto háčikom. No vás chlapi, ktorí neskôr preženiete uloveným rybkám bruško nožom, vopred ľutujem. Unikol vám fakt, že na rieke ste len hosťami, ona si pýta svoj poklad späť! Pokiaľ si túto myšlienku neosvojíte, budete hľadieť do rieky, ktorá vám neskôr nebude mať čo vydať. A kruh sa uzavrie…
Na záver
Lov plávanou je krásny a nevyžaduje si mimoriadne náklady na výstroj. Dôležité je mať pri love na rieke citlivý prút, ktorý si viete zladiť s jemnejším vlascom a ešte jemnejším nadväzcom. Nebojte sa tých najtenších, našich riečnych kamarátov zvládnu bez problémov presne tak ako môj favorit – háčik č. 12. Tak šup do obchodu a… k rieke!
| Tipy pri „dvanástke“ |
• nenastražujte na háčik tejto veľkosti viac červov lárv muchy – zábery síce budú, aj zdolávanie, no to iba dočasu, pretože ryba sa uvoľní (na túto veľ-kosť je ideálny počet lariev 2-3 ks)
• ak ryba nereaguje, vyskúšajte kombinácie farieb larvy
• nosáľ sťahovavý a jalec hlavatý osobitne obľubujú farbu červenú – vhodná je kombinácia bielej a červenej
• ostrie háčika musí zostať stále voľné
• mŕtve larvy rybu neoslovia, dôležitá je ich pohyblivosť, preto obmieňame podľa stavu a hlavne po zábere
• po strate ryby pri zdolávaní skontrolujte ostrie háčika – nešetrite a vymeňte ho za nový – vylúčite možnosť straty prípadného trofejného úlovku
• je ideálny pri použití nadväzcov 0,08 mm – 0,10 mm
• ostrosť háčika (resp. jeho tuposť) veľmi rýchlo odhalíte pri napichovaní červov: ak háčik preniká do larvy bez problémov, je OK, ak kladie odpor – vymeňte ho!
• dôverujte mu, podrží... |
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
