Prianie dobrého rána o druhej popoludní je trochu zvláštne. Ale zvyknete si. Po náročných nociach na vode, napádlovaných kilometroch na kajaku, odolávaní dotieravému hmyzu a s predstavou, že okolo sa pohybujú medvede, zaspíte veľmi rýchlo. A hoci chcete spať, len čo sa naštartuje mozog na ďalší lov, je koniec…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2022.
Zmena miesta
Príprava na ďalšie vyplávanie dnes trvala veľmi dlho. Sotva sme sa najedli, už sme chystali obed a nočnú desiatu. Vždy si hovorím, ako si môže Feri pamätať toľko vtipov…? Ale pamätá! Takže smiech zase vládne. A hlavne neuveriteľná pohoda a súhra. Navyše sa hrajú MS v hokeji, ale sledovať to so švédskym komentárom je naozaj nuda. Takže keď je všetko nachystané a zjedený posledný steak z grilu, vyrážame k vode. Tentoraz ideme na hornú časť jazera, nad prepojenie s kanálom. Parádne miesto, kde má každý z nás nevybavený účet s veľkou rybou. Takisto spomienka na minulú výpravu a Feriho stojaceho v lejaku bez možnosti schovať sa v aute vyvolala nekonečný výbuch smiechu. Obávam sa, že takéto foto radšej nezverejním.
Dnes je naozaj teplo – 25 stupňov. Hmyz sa začína silne aktivovať. Je jasné, že k večeru už to bez moskytiéry nepôjde. Aj teplota vody stúpa, takže čakáme slušnú aktivitu rýb. Ale tiež silný vietor, ktorý má prísť s večerom. Preto bez čakania vyrážame tak, aby nás následne vietor splavoval späť. Hneď v úvode prichádza niekoľko solídnych záberov, ale všetci sme ich nedokázali premeniť a namiesto toho následne lovíme veľa malých šťúk a ostriežov do 30 cm. Je nádherne a rybám sa zrazu veľmi nechce.
Občas som si vravel, ako je možné v mraku komárov vyčariť úsmev.
Meníme klasické Herringy za hladinové žabky a kačičky. Záberov je veľa, ale veľkostne nič zaujímavého. Veronika sa baví s dronom, Feri skúša sľubnú zátoku a ja sa posúvam o kus ďalej. Láka ma roh pri lese s končiacim tŕstím. Pomaly sa doplavujem na miesto, nahadzujem čo najďalej kačičku a keď nástraha prejde okolo spadnutého konára, tak prichádza nádherné mľasknutie. Hneď je poznať, že to nie je úplne zlá ryba!
Po dlhšom súboji je v podberáku krásne sfarbená šťuka niečo cez 90 cm. Tak hádam už bude len lepšie. Bohužiaľ, nebolo. Vietor zosilnel, takže sme sa išli schovať do kanála, kde však tiež nebola spolupráca väčších rýb a okolo druhej hodiny ráno to vzdávame pod tlakom hmyzu. Chvíľku však trvá, než všetko zbalíme a uviažeme kajaky na strechu auta. Pri tom vyjde z Feriho opäť niekoľko vtipov a je jasné, že než pôjdeme spať, tak si ešte chvíľku posedíme a premyslíme pri kvapke dobrého rumu taktiku na ďalší deň, teda vlastne noc.
Síce trochu medveďovo, ale nádherné miesto pre život priamo na brehu jazera.
Ráno je múdrejšie večera
Tak to sa vo Švédsku trochu minulo v presnosti. Lebo ráno sú zase tri hodiny popoludní. Rituál stále rovnaký, ale dnes máme trasu naplánovanú trochu inak, hlavne časovo chceme byť na miestach trochu inokedy ako naposledy. Je opäť krásne, naozaj až horúco. Kým je slnko vysoko, tak je ryba úplne apatická. Ale na to je dobré sa na chvíľku zastaviť. Niečo zajesť, dať si rum a zasmiať sa a o chvíľku pokračovať v prechytávaní.
Opäť vsádzame na jasnú kombináciu na prútoch – Herring Shad vo farbe Dirty Roach, prípadne podobné nástrahy, ale tej istej farby, hladinové žabky a kačky a niečo menšieho na ostrieže. Tie ale postupne dostávajú minimálnu prioritu. Už máme naštudované hrany a zaujímavé plošiny, ktoré síce bývajú normálne už dávno plné zelene, teraz len s porastom drobnej trávy. Ale tam smerujú naše plány – tu sa nám predsa musí podariť niečo slušnejšie uloviť!
Každá šťuka si spokojne odplávala, ale púšťanie šťuky 110 cm má trocha iný náboj.
S klesajúcim slniečkom sa začínajú zábery stupňovať a aj veľkosť rýb je už veľmi zaujímavá. Navyše každá ulovená slušnejšia šťuka je príležitosťou na menšie občerstvenie. Sily tu odchádzajú veľmi skoro, takže nič sa nesmie podceňovať. Feri aj Veronika už majú ulovené
pekné ryby. Ale čo ja? Budem sa dnes len prizerať?
Nočná obloha vo Švédsku väčšinou hrá neskutočnými farbami, človek takmer zabudne nahadzovať.
Adrenalín
Pomaly sa blíži polnoc, záberov pribúda. Ale stále nič také, čo by ma úplne nadchlo. Trochu sa vzďaľujem od parťákov viac proti prúdu. Vietor dnes pofukuje tak, že ma aj ľahko posúva proti vode. Čo viac si priať…? Prichádzam na veľkú platňu s asi metrovou hĺbkou a s hranami po oboch stranách asi do troch metrov. Zrazu asi 50 m predo mnou vidím, že sa na hladine ukázala plutva. Len sa trochu posuniem, aby som dokázal dohodiť Herringa. Nástraha dopadla kúsok nad to miesto a po pár otočkách navijaka si pomyslím, že to bol trebárs len veľký jalec. Nestačil som domyslieť viac a dostal som veľkú ranu do prúta! Čudujem sa, že som pri záseku nespadol z kajaka. Okamžite cítim, že to nie je malá ryba. V tom okamihu sa aj celá ukáže nad hladinou. Obliala ma neskutočná radosť! Lenže len na chvíľku. Zrazu šťuka spadla. Prečooo? Som strašne naštvaný a nadávky letia vzduchom. Ešte aj parťáci radšej nič nehovoria a pakujú sa ďalej. Som nahnevaný, ale to predsa nie je len tak – tá tu niekde musí byť!
K pirátom patria aj pirátske tričká.
Už pred záberom som sa pozeral na breh, aby som si zapamätal približne miesto. Splavujem sa teda späť a radšej sa nekotvím. Po asi desiatom nahodení dostávam ďalší úder do nástrahy, ale bola to len rana, ktorá sa nedala seknúť. Tak musia byť aktívne! Mením nástrahu, ale po pár hodoch sa zase vraciam k pôvodnej. Kolegovia sa ani nepribližujú, keď vidia, čo na vode predvádzam. Neskôr sme sa tomu poriadne zasmiali… Hádžem ďalších asi 10 minút a už si pomaly myslím, že nič nepríde. Ale prišlo. Len pár metrov od kajaka prichádza do prúta rana ako z dela! Silne zasekávam a začínajú sa diať veci…
Dnes už viem, že najhoršia vec by bola byť na kotve. Šťuka okamžite vyráža nad hladinu a hneď v krátkej chvíli sa trikrát ukazuje v celej svojej kráse. Následne niekoľkokrát podpláva kajak. Prút, navijak a tentoraz aj ja to máme pod kontrolou. Počujem, ako ma Feri nabáda, nech to nepo… Ešte jeden výskok a po niekoľkých minútach premýšľam len o veľkosti podberáka, ktorý je zrazu malý. Ale je tam a myslím, že o mne po výkriku vedeli všetky medvede v širokom okolí. Ufff! Ale ako teraz k brehu? Našťastie ma vzala Veronika do vleku a pomohla mi tých pár metrov k brehu. Asi som sa musel tváriť skvele, lebo som parťákov slušne rozosmial.
Rýchle fotenie a premeranie na zatopenej lúke a opätovné pustenie späť. Ani neviem, ako rýchlo sa to zbehlo. Radosť z vydreného úlovku navýšil pocit, že pri tom boli moji skvelí priatelia. Hoci mi Feri povedal, že som lump (povedal to samozrejme trochu hrubšie) a o centimeter som ho ešte prekonal. Panáčik a poďakovanie muselo prísť. Ale čo teraz ďalej?
Veronike sa jej vytrvalosť vždy vyplatila a bola odmenená pekným úlovkom.
Pokračujeme nocou
Myslel sme si, že už ma to nebude ani baviť. Lenže duša rybára mala ešte dosť miesta. Pokračovali sme ďalej do medvedieho územia a šťuky úžasne spolupracovali. Parádne chvíle spoločnej radosti nad úlovkami nemali konca. Keď sme došli do miest, kde sme si pred dvoma dňami tak parádne zachytali, tak to nabralo podobný smer. Dokonca Verunka mala na prúte asi slušný double, keď menšiu rybu okolo 60 cm vzala nejaká babička. Bohužiaľ, babička sa nezdržala. Nepamätám si, kedy by som nad šťukou okolo 80 – 90 cm váhal pri dokumentácii. Ale nejako sa mi nechcelo už nič fotiť.
Pred odchodom z nášho miesta nás trochu vystrašil skok zvieraťa do vody. Našťastie to bol los a nie medveď. Avšak hlavne Veronika bude vedieť veľa podrobností k onomu okamihu. Tu sa to už proste bez hromadného smiechu nezaobišlo… Pri nádhernej scenérii rannej oblohy sme sa vracali po jazere k autu. Aj keď sme povedali, že nebudeme chytať, tak opäť sme to nevydržali a ulovili ešte niekoľko krásnych šťúk. Len ťažko sa človek nabaží tých ich tmavých očí… Chce sa do nich pozerať stále a stále.
Feri mal každý deň dôvod mať úsmev na perách.
Zostávajú posledné dva dni
Času je tu naozaj málo, ale telo nevydrží loviť nonstop. Na ďalší deň sme si chceli skúsiť spodnú časť nad vodopádmi. Opäť nás to uistilo, že v prudkom slnku to nie je o väčších rybách. Navyše v ten deň silno fúkalo, našťastie proti prúdu. Iba v jednom mieste ale vietor nestačil a pádlo sa mi slušne prehýbalo, než som prúd zdolal. Opäť sme vydržali do ranných hodín, ale tentoraz sme veľa väčších rýb na prúte nemali. Výnimkou bola iba Veronika, a to je vlastne potešujúce! Avšak museli sme už aj trochu brzdiť a myslieť na dlhú cestu späť. Preto sme pred posledným lovom viac oddychovali. Prakticky sme dopili poslednú kávu a začali tak trochu baliť. Lenže to nikoho nebaví…
Každá nočná šťuka a jej fotenie boli odmenené slušným počtom štípancov od komárov.
Naše posledné vyplávanie bolo opäť na jazero s nevybavenými účtami. Teplota šplhala k 28 stupňom. Odraz od hladiny bol neskutočný, až bodavý. Zvlášť vtedy, keď utopíte polarizačné okuliare… A znovu sme sa všetci pustili do prenasledovania šťúk. Mňa tentoraz asi na päťkrát vyriešila cca meter plus. Stále nechápem, ako sa jej to podarilo. A následne všetci nachytali veľké množstvo menších rýb. Dokonca Veronika stihla double, keď zdolala jednu a druhá čakala pri kajaku. Zrazu už boli v podberáku dve! Toto proste zvládne len ženská! Feri nachytal v ten deň toľko šťúk, že sa to ani nedalo počítať. Žiaľ, nič naozaj mimoriadne. Avšak za tie zábery z hladiny a zničené nástrahy to stálo.
Aj keď ostrieže nemali prioritu, úlovok takéhoto fešáka poteší.
Lúčenie
Už to azda spoznal každý… Keď je niekde skvele, tak sa to miesto len ťažko opúšťa. Nás navyše trochu popostrčila trajektová spoločnosť, pretože nám posunuli plavbu o pár hodín skôr, takže nebolo času na žiadne dlhé váhanie a zdržiavanie. Balíme a v hlavách máme všetko, čo nám zase poriadne dôjde až za pár dní alebo týždňov. Všetky tie skvelé zážitky, zábavu, pohodu, nádhernú prírodu a skvelých ľudí. Teda, keď sme nejakých stretli. Ale než nám vlastne došlo, čo skvelého sme zažili, tak už vieme, že chceme čoskoro späť. A zase sem. A zase na kajaky. A zase v rovnakom zložení! Proste, keď to miluješ, nie je čo riešiť!
Možno je namieste poďakovať aj Steinarovi a jeho manželke, ktorí nám opäť pripravili skvelé podmienky. A Zdenkovi Edelmannovi za skvelý prístup cestovnej kancelárie a zabezpečenie všetkých potrebných záležitostí v dnešnej dobe zložitej na cestovanie.
Skvelé double, toto vie len Veronika.
Lúčime sa. Každý z partie tu necháva kus svojho srdca a hlavy. Dlho sme nikam nemohli a konečne naša duša dostala zásobu pozitívnych okamihov, na ktoré sa nezabúda. Na niektoré vari až do konca života. Cesta je dlhá, ale dobre uteká. Z rozkvitnutých jarných lúk sa približujeme k letu. Ale tú vôňu švédskej prírody nezabudnete veľmi dlho. Ani závan morského vzduchu na trajekte vás jej nezbaví. Áno, návrat do reality trochu bolí. Len trochu inak ako zárez od šťučích zubov.
Priatelia, verte v lepšie časy. A nezabúdajte na svoje sny a plňte si ich! Na to sme na svete. A ak sa vám zdá, že prvá časť bola braná trochu viac s humorom, tak sa nemýlite. Po určitej dobe človek príde na to, že nie vždy je všetko len s úsmevom. Pravdaže, stále platí, že realita nás nezlomí!
Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
