V okolí Košíc je viacero štrkovísk, ktoré patria do skupiny revírov, kde som začínal. Nie všetky štrkoviská som navštívil, ale niektoré z nich som v minulosti viac alebo menej pravidelne navštevoval. Zrejme väčšinu z týchto mojich návštev v minulosti som absolvoval s kamarátom Tomášom…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Za posledné roky som pri svojich rybárskych výjazdoch často preferoval skúšanie nových revírov a spoznávanie vôd, kde som ešte nelovil. Je to asi prirodzené, lebo nové vody nám mnohokrát prinesú nielen nové zážitky, ale získame aj podnetné skúsenosti, z ktorých ťažíme pri ďalších rybačkách.
Aj ryba nad 10 kg má veľkú hodnotu.
Návraty na známe miesta
Pre spätnom pohľade na vlastné začiatky, na revíry, kde sme rybársky začínali naberať prvé skúsenosti, nejde len o nostalgický pohľad na to, čo bolo. Stále častejšie začínam mať pocit alebo aj úvahy, ktoré má vedú k návratu na tie revíry, ktoré mám vo svojom blízkom okolí, ale na ktoré som sa za posledné roky málo zameriaval. A práve na jednom z takýchto revírov som v tomto roku strávil niekoľko víkendových rybačiek.
Spoločne s kamarátom Tomášom sme spoznávali tamojšie zákutia, spoločne sme sa urputne snažili pripísať si prvé rybárske úspechy v podobe väčších ulovených rýb. A práve preto ma veľmi teší, že spolu s Tomášom sme uskutočnili viacero vcelku veľmi úspešných rybačiek.
Pop-up nástraha priniesla ďalšieho slušného kapra.
Hektické príchody
Svoje rybačky mám tendenciu dopredu plánovať, zodpovedne sa na ne pripraviť a už niekoľko dní vopred postupne balím a pripravujem si veci. Musím však povedať, že takmer každá z tohtoročných víkendových rybačiek s Tomášom bola v úplne opačnom zmysle. Hektické balenie v piatok poobede vyústilo do neskorých večerných piatkových príchodov k vode. Miestami som aj váhal, či vôbec ísť, či sa to vôbec oplatí a či námaha bude stáť za to. Som ale rád, že pohodlnosť nezvíťazila a že aj napriek obmedzenému času som sa nakoniec odhodlal a hoci neskoro, tak v piatok večer som prichádzal za Tomášom na „naše“ miesto.
Človek často akoby zápasí sám so sebou. Odtrhnúť sa z pracovnej reality, a predsa len ísť skúsiť šťastie je niekedy dôležitejšie, ako byť vopred pripravený a rybačku s prehľadom plánovať. Nikdy nevieme, kedy aj pár hodín pri vode bude akurát tých správnych pár hodín, keď budú podmienky na lov také priaznivé, že aj počas kratšej rybačky docielime lepšie úspechy, než keby sme v zlých podmienkach trávili na brehu celý týždeň.
Jednoducho, ale účinne
Pri voľbe taktiky sme vychádzali z viacerých podľa nás dôležitých faktorov… Väčší počet menších rýb, dostatok bielej ryby a, žiaľ, aj vcelku hojne zastúpený sumček americký nás viedli k tomu, že sme vsadili iba na kŕmenie pozostávajúce z boilies a tigrieho orecha. Na iných revíroch, ktoré navštevujem veľmi rád a pravidelne, používam rôzne mixy návnady, keď kombinujem boilies, konope, pelety rôznych priemerov a prípadne aj method mix. V tomto prípade však všetko atraktívne kŕmenie muselo ísť bokom, keďže riziko nežiaducich úlovkov bolo vysoké. Ako sa ukázalo, zvolené vnadenie bolo na dané obdobie a na daný revír vyhovujúce. Aj v tomto zmysle musíme niekedy ustúpiť od svojich pravidelných zvyklostí a prispôsobiť postup konkrétnej situácii.
Nový osobný rekord
a veľmi cenný úlovok.
Na jednej strane úplne obyčajné vnadenie, ale na strane druhej skôr atraktívne nástrahy. Väčšinu rýb sme totižto nachytali na pop‑up nástrahy, ktoré boli prezentované buď pomocou takzvaných Chod Rig nadväzcov, alebo pomocou Ronnie Rig nadväzcov. Musím však povedať, že pôvodným zámerom bolo používať skôr hard nástrahy klasicky na dno. Prvé zábery nám však ukázali, že ak sme nejaké zábery docielili, tak to bolo na plávajúcu nástrahu. Bolo teda prirodzené, že zábery nám napovedali, na čo vsadiť na všetky udice.
Vždy sme si mysleli, že veľká vodná plocha štrkoviska bude skrývať prekvapenia. Aspoň sčasti sa nám ich tohto roku podarilo odhaliť.
Osobný rekord
Aj keď som mnoho svojich rybačiek v posledných rokoch absolvoval sám, tak loviť vo dvojici má bezpochyby svoje čaro a nesporné výhody. V tomto zmysle ale nemám na mysli len to, že vo dvojici si vieme pomôcť, a to pri voľbe taktiky, pri zdolávaní a podoberaní úlovkov či pri fotení. Narážam skôr na inú výhodu, ktorá súvisí s tým, že dvaja rybári sa vedia vždy vzájomne „potiahnuť“, motivovať a podnietiť sa k ešte väčšej aktivite. A práve uvedené bolo leitmotívom všetkých našich víkendových rybačiek. Najmä v období, keď ešte nie je povolený nonstop lov, tak ten, kto vstane prvý, vie aj toho druhého dostať z pohodlia a tepla lehátka. Aktívnejší rybár dokáže druhého rybára podporiť a v spoločnom úsilí nás napokon čaká aj spoločná radosť z úspechov.
Večerná idylka.
Počas jednej zo sobôt prišiel Tomášovi celkom nečakaný záber. Nečakaný preto, lebo od rána sme mali iba niekoľko menších rýb a asi sme nečakali, že by sa nám mohlo pošťastiť zdolať aj kapra vyššej hmotnostnej kategórie. Zhodou okolností som pri zábere bol bližšie k Tomášovým udiciam, a tak som kapra zasekol. Už zo začiatku bolo cítiť, že by to mohla byť lepšia ryba. Hneď ako Tomáš dobehol ku mne, tak som mu prút podal a v zdolávaní už pokračoval on. Prvé nesmelé zablysknutie sa kapra pod hladinou naznačovalo, že to bude ryba cez 10 kg. Tešili sme sa, pretože to nie je bežná ryba na pomery našich miestnych vôd. Čím bližšie bol však kapor k podberáku, tým viac sa naše odhady stupňovali. Odhadovali sme 15 kg, potom ešte viac. Až keď sme kapra úspešne podobrali, boli sme si istí, že to pre Tomáša bude znamenať z tej vody doteraz najväčšieho kapra…
Keď sme chceli kapra zdvihnúť na podložku a keď to jednou rukou nebolo možné, tak nám bolo jasné, že ide o rybu atakujúcu hranicu 20 kg. Po zvážení a odrátaní vážiaceho saku bolo jasné, že hranicu 20 kg kapor tesne prekonal a pre Tomáša to znamenalo nový osobný rekord. Radosť bola neopísateľná, a to najmä s ohľadom na to, že takýto úlovok sa Tomášovi podaril práve z miestnej vody, kde sme naše kaprárske výjazdy začínali ešte v roku 2003 a kde sme vari nikdy ani neverili, že takúto rybu odtiaľ dostaneme.
Boiliesové vnadenie bolo tou správnou taktikou.
Vrchol spoločného úsilia
Tomášov nový osobný rekord nás naštartoval, dodal nám impulz k ešte väčšej snahe, k ešte silnejšiemu odhodlaniu. Tomášov osobák bol vyvrcholením spoločného úsilia a ja osobne som z neho mal rovnakú radosť ako samotný lovec. A práve takto to má byť – zdieľaná radosť je predsa tá najlepšia radosť!
Už asi nie je potrebné rozpisovať sa o našich ďalších úlovkoch. Vcelku sme zažili veľmi úspešné víkendové rybačky a mňa veľmi teší, že Tomáš ma niekoľkokrát doslovne vytiahol k vode, presvedčil, že môžeme ísť skúsiť naše šťastie aj blízko domova. Kto chytil viac rýb a kto vytiahol toho najväčšieho kapra, to už akoby ani nebolo také podstatné. Lebo to s prehľadom môžeme označiť za náš – spoločný úspech!
Ryba vrátená späť
a radosť z úspechu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
