V tejto sérii článkov o baitcastových navijakoch sa pokúšam vyvrátiť rôzne mýty a polopravdy, ktoré o baitcastoch u nás kolujú. V aktuálnej tretej časti vám na základe vlastných skúseností poradím, ako pracovať s brzdami, ako nahadzovať a čo môžeme prípadne vylepšiť či zmeniť.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2022.
Brzdy a ako s nimi pracovať
V predošlých častiach sme už tému odhodových bŕzd mierne načali. Povedali sme si o rôznych typoch (magnetická, odstredivá, digitálna) a tiež o tom, kde sa na navijaku jednotlivé brzdy nachádzajú. Teraz sa podrobnejšie pozrieme na ich nastavovanie tak, aby sme nahadzovali ďaleko a bez komplikácií v podobe zamotávania.
Na baitcaste sú dve brzdy, ktoré slúžia na nahadzovanie. Jedna je na strane kľučky a vyvíja konštantný tlak na cievku a druhá je na opačnej strane a pomocou nej nastavujeme buď odstredivú, alebo magnetickú brzdu. Teraz opomenieme, aký druh brzdy na svojom navijaku máme a budeme sa zaoberať len povoľovaním a uťahovaním.
V úplných začiatkoch, keď sa s baitcastom ešte len zoznamujeme, dobré je obe brzdy dotiahnuť – jednak tú na strane kľučky, jednak tú magnetickú/odstredivú. Len čo sa nám bude dariť nahadzovať a rozhodneme sa, že chceme dosahovať väčšie vzdialenosti, tak môžeme postupne povoľovať.
Ak už máme nahadzovanie tzv. v ruke, môžeme sa pustiť do väčšieho nastavovania bŕzd tak, aby každá nástraha letela čo najďalej. Pri nastavovaní by som začal brzdou, ktorá vyvíja konštantný tlak na cievku. Medzi rybármi koluje pomerne dosť mylných informácií, ktoré sa pokúsim vyvrátiť…
Niekoľko rôznych zdrojov radí, že táto brzda by sa mala nastavovať tak, aby nástraha po uvoľnení cievky plynulo klesala k zemi a po dopade na zem sa cievka ďalej netočila. Na jednej strane musím uznať, že týmto nastavením nemáte šancu veľa vecí pokaziť, ale pripravíte sa o vzdialenosť nahodení, pretože cievka je brzdená konštantne a nielen vtedy, ak sa točí. Pre maximalizáciu vzdialenosti nahodení by sa táto brzda mala povoliť, respektíve utiahnuť tak, aby nedochádzalo k pohybu cievky do strán. Jedine vtedy môžeme brzdu dotiahnuť viac, keď nahadzujeme tzv. skippingom, teda keď hádžeme s nástrahou žabky po vodnej hladine pod previsnuté konáre a iné prekážky. Takže ak sa nechystáme na hádzanie žabiek, túto brzdu nám stačí nastaviť len raz a počas lovu už s ňou nemusíme manipulovať. To však neplatí pre brzdu, ktorá brzdí otáčky cievky, či už je to brzda magnetická, odstredivá alebo digitálna.
Ako teda nastavovať odhodovú brzdu? Vždy nám ide o to, nájsť rovnováhu medzi dosahovanou vzdialenosťou nahodení a nezamotávaním. Pre ľahšie pochopenie sa pokúsim popísať, čo všetko sa pri náhode deje – so šnúrou, s nástrahou aj cievkou.
Pri tejto rybe sa Martin
s baitcastom už zapotil.
Už som spomínal, že pri nahadzovaní s baitcastovým navijakom dochádza k odvíjaniu návinu z cievky vďaka tomu, že sa cievka točí. Jej roztočenie zabezpečuje nástraha, ktorú uvádzame do pohybu pomocou prúta. V momente, keď cievku uvoľníme prstom a nástraha letí vzduchom, tak sa cievka začína točiť – v tomto momente má cievka najväčšiu rýchlosť a zároveň má najväčšiu rýchlosť i nástraha. Tým, že nástraha letí a vzďaľuje sa od nás, tak odoberá návin z cievky. Zatiaľ je všetko v poriadku – nástraha letí, cievka sa točí… Postupne však nástraha začína spomaľovať a množstvo šnúry, ktoré odoberá z cievky sa zmenšuje. Ak by sme nemali cievku brzdenú, tak množstvo návinu, ktoré cievka chrlí, je väčšie ako to, čo nástraha stíha odvíjať a odoberať. Tým by zákonite vznikol problém a následné zamotanie (backlash/overrun). Práve z tohto dôvodu je navijak vybavený odhodovou brzdou, ktorá počas letu nástrahy cievku brzdí.
Z vyššie uvedeného popisu vyplýva niekoľko faktorov, ktoré majú na samotné nahodenie vplyv a podľa ktorých by sme mali brzdu uťahovať či povoľovať. Tým prvým, ktorý musíme vziať do úvahy, je hmotnosť samotnej nástrahy. Všeobecne sa dá povedať, že čím bude nástraha ťažšia, tým skôr budeme môcť brzdu povoľovať. Neplatí to však vždy – ak budeme nahadzovať gumovú nástrahu na jigovej hlavičke ťažkú napr. 20 g a vobler rovnakej hmotnosti, tak pre vobler budeme musieť mať brzdu dotiahnutú o niečo viac. Vobler má síce rovnakú hmotnosť, takže na začiatku nahodenia cievku roztočí rovnako rýchlo ako jig, má však iný tvar a bude vo vzduchu spomaľovať rýchlejšie, čiže bude schopný odoberať menej šnúry. Týmto sa dostávame k druhému faktoru, podľa ktorého musíme brzdu nastavovať, a tým je aerodynamika nástrahy. Čím viac bude nástraha aerodynamickejšia, tým skôr budeme môcť brzdu povoľovať a naopak. Posledným faktorom, ktorý súvisí s aerodynamikou, sú poveternostné podmienky. Ak budeme nahadzovať po vetre, tak si môžeme dovoliť brzdu povoliť. Vietor nám tu hrá do kariet a zaistí rýchle odoberanie šnúry. Ak budeme nahadzovať proti vetru, bude to naopak.
Možno vám pripadá, že všetko toto nastavovanie a prispôsobovanie navijaka tej či onej nástrahe je až príliš zložité. Uznávam, že na začiatku to tak môže naozaj vyzerať. Stačí si však uvedomiť pár zákonitostí a už po niekoľkých vychádzkach s baitcastom v ruke nebudete nad tým premýšľať a všetko nastavovanie a ladenie sa posunie do automatickej roviny. Predsa len ide iba o dve, tri cvaknutia s otočným kolieskom a nástraha už letí do vody.
Kľúč, krížový a plochý skrutkovač, to nám stačí na rozoberanie a výmenu komponentov.
Nahadzujeme
Technika nahadzovania sa od nahadzovania s klasickou spinningovou zostavou líši hneď v niekoľkých ohľadoch a má svoje zákonitosti. Ak sa nimi budeme riadiť, tak budeme odmenení veľkou presnosťou nahodení, pohodlnosťou a rýchlosťou.
Asi najdôležitejším rozdielom medzi baitcastovou a spinningovou zostavou je samotný pohyb prúta. So spinningovým prútom sme zvyknutí dosť sa doň opierať a veľa s ním švihať. Pri baitcastovej zostave to vedie len k jednej veci a tou je zamotanie cievky. Pohyb musí byť oveľa plynulejší a skôr musíme nahadzovať ťahom, nie švihom. K plynulosti nám pomôže aj nahadzovanie s nástrahou čo najbližšie k poslednému očku prúta. Na vlastnej koži som si overil, že takto som schopný dosahovať najväčšiu plynulosť a zároveň presnosť nahodenia.
Ďalším rozdielom je, že musíme uvoľňovať cievku skôr, ako to robíme u preklápacieho navijaka. Povedzme, že nahadzujem bokom a pravou rukou, takže pohyb je vedený sprava doľava. Ak by som pustil cievku tak, ako to robím s preklápacím navijakom, tak nástraha poletí príliš doľava. Práve z tohto dôvodu som v prvej časti odporúčal pri prvom nahadzovaní vždy mieriť na cieľ, aby sme si osvojili, kedy je ten správny moment pre uvoľnenie cievky. Posledným odporúčaním pre dosahovanie dlhých hodov je, že by sme mali mať prút po uvoľnení cievky natočený o 90°. To znamená, že navijak nám nemieri smerom nahor, ako je to pri navíjaní, ale smeruje do boku. Toto natočenie nám zaistí dlhšie a kontrolované hody vďaka tomu, že ako sa návin z cievky odvíja, tak vytvára také vlny a tie sú vďaka gravitácii sťahované smerom nadol. Pri normálnej polohe navijaka je šnúra ťahaná smerom k blanku prúta, o ktorý zavadí a tým sa spomaľuje. Keď prút otočíme navijakom na bok, tak má šnúra voľný priestor a jediné, čo ju spomaľuje, sú očká. Mnohým sa tento detail môže zdať nedôležitý, ale z vlastnej skúsenosti viem, že rozdiel je znateľný, zvlášť vtedy, ak nahadzujeme nástrahy, ktoré majú vo vzduchu väčší odpor.
Riečny zubáčik na slabší prút, ale urobil radosť.
Poslednou dôležitou vecou, na ktorú určite nie sme zvyknutí zo spinningovej zostavy, je zastavenie cievky v momente, keď nástraha dopadá do vody. Ak by sme cievku nezastavili palcom, tak roztočená cievka bude ďalej chrliť návin, ktorý už nie je odoberaný nástrahou. Z určitých zdrojov je možné sa dozvedieť, že by sa palcom cievka mala pribrzďovať aj počas letu nástrahy. Podľa môjho názoru je to zbytočné, budeme sa akurát pripravovať o vzdialenosť nahodení. Dobré ale je, mať počas nahodení palec nad cievkou. V prípade, že sa z cievky odmotá väčšie množstvo návinu, tak vďaka nášmu palcu sa zastaví a nehrozí nám zamotanie.
Už teda vieme, akým spôsobom nahadzovať, respektíve čomu sa vyhnúť a teraz si povieme niečo o jednotlivých štýloch nahadzovania. Každému môže, samozrejme, vyhovovať niečo iné a určite si nájde svoj vlastný štýl, ale nahadzovanie s baitcastom je špecifické, nuž niektoré rady môžu prísť vhod.
Asi najzákladnejším, najčastejším a zároveň najjednoduchším bude nahadzovanie cez hlavu tak, ako sme zvyknutí nahadzovať s klasickou spinningovou zostavou. Pri tomto štýle nahadzovania je dobré mať navijak otočený smerom do strany, ako som to už popisoval. Predĺžia sa hody a vyhneme sa prípadnému zamotaniu.
Druhým častým štýlom je nahadzovanie bokom. Tento štýl je ideálny v prípade, že nepotrebujeme nahadzovať na čo najväčšiu vzdialenosť, ale ide nám skôr o presné hody do blízkosti prekážok. Bokom možno nahadzovať buď priamo, alebo špičkou prúta opisujúc kružnicu. Tomuto štýlu sa anglicky hovorí roll cast a je ideálny pre nahadzovanie pod previsnuté konáre a iné prekážky. Ďalej nám tento štýl náhodu umožňuje skipping, čo znamená, že nástraha sa pohybuje po vodnej hladine v žabkách, ako keď hádžeme žabky s kamienkami.
Posledným často praktikovaným štýlom je tzv. pitching. Tento náhod je vhodný na krátke vzdialenosti, keď potrebujeme trafiť do veľmi malého priestoru. Nástrahu pri začiatku nahodení držíme v ruke, prút máme pred sebou, mierne smerom k hladine a kyvadlovým pohybom nástrahu odhodíme.
Každý si určite nájde svoj osobitý štýl nahadzovania. Základom však je minimálne v začiatkoch sa držať určitých pravidiel a s narastajúcimi prútohodinami porastú aj naše zručnosti.
Keď bellyboat, tak baitcast.
Čo sa dá vylepšiť?
Vylepšenia baitcastových navijakov by som rozdelil na dva druhy. Úpravy kozmetické a úpravy funkčné. Zameriam sa skôr na tie funkčné, pretože kozmetické sú predovšetkým o osobných preferenciách a vkuse. Komponentov, ktorými môžeme vylepšiť a doladiť náš baitcastový navijak, je na trhu nepreberné množstvo. Bohužiaľ, najviac ich je ponúkaných v Japonsku, a tak nákup nie je vždy jednoduchý. Ďalším úskalím býva cena, lebo nie je problém cenou pár komponentov prekonať pôvodnú cenu navijaka.
Funkčné komponenty, ako sú kľučky, cievky alebo ložiská, nám okrem pekného vzhľadu prinášajú aj vylepšenie vlastností navijaka. Vďaka plytkejšej a ľahšej cievke sme schopní nahadzovať ľahšie veci. Ložiská nám môžu zabezpečiť dlhšie hody a lepší chod. Kľučky nám zase spríjemnia samotné chytanie. Ja osobne mám zatiaľ skúsenosti len s výmenou kľučiek. Mám pomerne veľké ruky a krátke kľučky nie sú pre mňa také pohodlné, ako by som si predstavoval. Dlhšia kľučka tiež zaisťuje vďaka väčšej páke menšiu námahu pre ťahanie nástrah s väčším odporom. Keď sa budete obzerať po novej kľučke, tak najdôležitejším faktorom je rozstup medzi úchopmi. Ja som menil kľučku s rozstupom 87 mm za novú 105 mm. Rozdiel sa vám takto na prvý pohľad môže zdať nepatrný, ale komfort pri chytaní väčších nástrah s veľkým odporom sa razantne zvýšil. Môžem teda výmenu kľučky vrelo odporučiť.
Dúfam, že ste našli na predchádzajúcich stránkach aspoň nejaké užitočné informácie a získali ste aj odpovede na niektoré svoje otázky týkajúce sa baitcastových navijakov. Tento druh navijakov prináša do rybačky úplne nové možnosti a zážitky, takže sa nebojte vyskúšať ich…!
Sumec na prút do 21 g.
To už súboj trval
nejaký ten čas...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
