V pokračovaní série venovanej začínajúcim prívlačiarom uvádzam len rady a poznatky podľa vlastných skúseností, ktoré nemusia platiť vždy, všade a rovnako. Časom aj vy, začiatočníci, prídete na to, ako nachádzať súvislosti a čo všetko má vplyv na to, aby ste boli pri vode úspešní čo najčastejšie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.01.2023.
Zo začiatku určite nebudete chcieť cestovať 50, 100 či 200 kilometrov kvôli rybačke, takže budete chcieť byť vo svojej komfortnej zóne, hlavne blízko svojho bydliska. Vaším cieľom môžu byť rôzne kanály, jazerá, štrkoviská, potoky, riečky, rieky. Treba popozerať na mape Google, kde máte najbližšie takú stojatú vodu, kde platí vaše povolenie. Prečo stoják? Zvyčajne na stojatej vode budete mať o dosť ľahšiu prácu, ako nacvičiť čo najpresnejšie nahodenia, vedenie nástrahy, zdolávanie atď.
v
Kedy a v akom dennom čase?
Tomu, ako chytať na rôznych vodách budem tiež venovať viac článkov, ale teraz ostaňme pri stojákoch. Ako som uviedol, môžu to byť štrkovne, mŕtve ramená, pieskovne, rašeliniská, vodné nádrže, prípadne zátoky riek. Na niektorých vodách sa môže chytať celý rok (samozrejme, od 15. 3. do 31. 5. je všeobecný zákaz prívlače na kaprových vodách, ale môžete chytať na pstruhových vodách od 16. 4.–v tomto prípade aj na stojatých). Osobne by som odporúčal začať najprv v júni, pretože v tomto mesiaci ryby budú už relatívne aktívne. Cielene môžete chytať takmer všetky dravce a v neposlednom rade počasie bude určite príjemnejšie – tým aj hľadanie rýb – než napríklad niekedy vo februári. V júni sa ešte nemusíme starať o horúčavy, takže ryby by mali byť aktívne počas celého dňa. Pravdaže, každý pôjde na ryby vtedy, keď má na to čas, ale postupne s prichádzajúcimi vyššími teplotami nielen my, ale aj ryby budú uprednostňovať tie obdobia dňa, keď je najpríjemnejšie počasie. Keď denné teploty vystúpia nad 30 °C, potom už ryby hľadajme buď v skorších ranných hodinách, alebo pokojne aj v podvečer.
Dokonalá napodobnenina lopatky dúhovej.
Čo všetko treba urobiť?
Takže je jún, príjemné počasie, okolo 24 °C, ráno 7.30 a my sme pri vode na brehu blízkeho jazera. Sme začiatočníci a nevieme ako ďalej… Do povolenky si zapíšeme dátum a revír (aplikácia „FishArea“ nám bude veľkým pomocníkom) a poskladáme si výbavu. Už doma, počas čakania na začiatok sezóny, sme si namotali šnúru na náš nový navijak. Šnúru si prevlečieme cez očká prúta, naviažeme si fluorocarbonový nadväzec, na koniec fluoronadväzca karabínku a musíme si vybrať najvhodnejšiu nástrahu. Už vieme, aké ryby v tomto jazere žijú. Pravdepodobne to budú ostrieže, zubáče, šťuky, bolene, možno nejaký zabudnutý dúhak a určite aj biela ryba.
Vďačná rybka nielen pre začiatočníkov.
Cvičenia s nahadzovaním nástrahy
Na stojatých vodách chytám prevažne s gumenými nástrahami, možno keď zalovia niektoré dravce, vyskúšam si povrchové voblery alebo väčšie plandavky, okrajovo rotačky. Najľahšie sa nám bude chytať určite s nejakou gumou. Táto nástraha nám umožňuje hodiť najďalej, takže môžeme trénovať nahadzovanie počas celého dňa. Teraz akurát nám nejde o presnosť, ale o to, aby sme si zvykli na samotný pohyb, kedy, ako pustiť šnúru, aby nástraha letela správne. V neposlednom rade s touto nástrahou si môžeme navyknúť na to, aby sme začali cítiť celú zostavu. Môžeme sledovať aj špičku alebo šnúru, a takto detegovať, kedy padla nástraha na dno, avšak najlepšie to bude vtedy, keď to už budeme cítiť aj v ruke. Zvoľme si teda adekvátnu veľkosť jigovej hlavičky (podľa toho, koľko znesie prút). Keď máme odporúčanú ľahšiu zostavu do tých 10 g, tak nám bude stačiť 4 až 5-gramová hlavička. Na to si navlečieme gumenú nástrahu a môžeme nahadzovať donekonečna.
Prvá ryba na Váhu v novej sezóne.
Ako nahodiť?
Podržíme šnúru ukazovákom, druhou rukou si preklopíme preklápač na navijaku, pozrieme sa dozadu, či náhodou nie je za nami krík, strom, rybár, hocičo. Zamierime na jeden bod, ktorým môže byť napríklad jeden väčší strom na druhej strane, a nahodíme. Odhadom v 45-stupňovom uhle pustíme šnúru, čo sme držali ukazovákom, a predtým, než nástraha dopadne na hladinu, s jedným prstom pribrzdíme letiacu šnúru na navijaku (je to dôležitá vec hlavne do budúcna a je dobre, keď to už od začiatku cvičíme takto). Pravdepodobne sa nám to nepodarí na prvý pokus, ale preto sme prišli, aby sme si to nacvičili. S rukou si preklopíme preklápač naspäť. Potom počkajme na to, aby nástraha padla na dno. Ako to budeme cítiť alebo vidieť? Je to jednoduché. Sledujme špičku alebo šnúru – keď sa povolí špička prúta alebo vyšponovaná šnúra sa „odľahčí“, tak nástrahu máme už na dne. V tomto momente aj v ruke budeme cítiť jedno malé „kopnutie“. Bude to len otázka pár hodov a budete to cítiť perfektne.
Moja obľúbená farba nástrahy Easy Shiner 4" pri love zubáčov.
Provokujúce vedenie nástrahy
A teraz už môžeme pomaličky vytiahnuť nástrahu. Keď nefúka vietor, môžeme si zdvihnúť prút (aj teraz zhruba do 45-stupňového uhla) a s malými zdvihmi poskakovať s nástrahou po dne. Takto môžeme trénovať aj „cítenie“ nástrahy. S kľučkou si potočíme 2 až 3-krát a rukou, ktorou držíme prút, spravíme so zápästím malý skok. Počkáme si, aby nástraha zase padla na dno (pozri predošlý odsek), počkáme pár sekúnd a tento postup sa zopakuje, kým sme nástrahu nevytiahli z vody. Pozor, záber môže prísť aj na posledných metroch, keďže niektoré ryby až do poslednej sekundy prenasledujú našu nástrahu, lebo sa im to zdá podozrivé. Pri niektorých náhodoch môžeme vytiahnuť nástrahu aj plynulým, ale pomalým krútením kľučkou bez poskokov.
Vedenie nástrahy závisí len od našej fantázie, pretože stopercentná funkčnosť neexistuje. Niektorý deň funguje plynulé ťahanie, na druhý deň zas poskoky menšie či väčšie. Rôzne nástrahy sa oživia pri rôznych pohyboch, rýchlostiach. Toto všetko si musíme prežiť na vlastnej koži. To, že ktorú nástrahu ako rýchlo ťahať, koľko skokov spraviť, budeme musieť vyskúšať. V teplejších mesiacoch dravce reagujú na rýchlejšie vedenie, v zimnom období je to zas naopak, niekedy sa nástraha musí hýbať čo najpomalšie (alebo keď ostriežom akurát preplo, tak aj v zime chcú len rýchlo padajúcu nástrahu, ale to len jeden deň, druhý deň už funguje niečo úplne iné…).
rásne sfarbená šťuka z miestneho mŕtveho ramena.
Na akých miestach budú ryby?
Keď sme už nahodenie i vedenie nacvičili, môžeme cielene hľadať ryby. Keď sme stále na stojáku, tak sa môžeme orientovať podľa prekážok, ktoré môžu byť vo vode. Môže ísť o lekná, popadané stromy, kamenný breh, riasy, nerovnosti na dne. Najprv hľadajme tie viditeľné prekážky. Skúsme obchytať okolie lekien, rias, keď sme odvážni, tak aj konáre popadaných stromov. V tomto prípade musíme rátať aj so stratou nástrahy (aspoň si nacvičíte aj viazanie). V týchto prípadoch možno hĺbka bude menšia, tak si musíte zvoliť adekvátnu veľkosť jigovej hlavičky. Vždy sa snažte o to, aby ste si zvolili takú ťažkú hlavu, aby nepadala príliš rýchlo, ale ani príliš pomaly, teda najväčšiu možnú, ale zároveň najmenšiu tolerovanú hmotnosť. Časom prídete aj sami na to, kedy a akú hmotnosť si zvoliť. Klasický príklad na takej stojatej vode s vašou výbavou môže byť 2 gramová hlavička do hĺbky 2 metrov a 3-gramová do 3 metrov. Samozrejme, platí, že aj rôzne gumené nástrahy majú inú hmotnosť, veľkosť, takže aj iný odpor vo vode, ale o tom niekedy nabudúce.
Milujem chytanie na vlastné nástrahy.
Aká nástraha môže zabodovať?
Je dosť pravdepodobné, že také prekážky ani nebudete na konkrétnej vode mať, len neviditeľné hrany, zlomy, jamy na dne. V takom prípade sa snažte nahodiť čo najďalej a prechytať čo najväčšiu plochu. Niekde tie ryby musia byť, len ich musíte nájsť. Viac menej budete chytať ostrieže, takže veľkosť gumenej nástrahy teraz bude stačiť do 5 cm (2“). Skúšajte rôzne farby podľa svetelných podmienok, ale aj podľa čistoty vody. Počas slnečného dňa pri čistej vode by mali reagovať na prírodné farby… Ibaže ostrieže málokedy čítajú odbornú literatúru, takže nebojte sa vyskúšať tiež reflexívne farby, ako chartreuse či pink. Čo sa týka modelov, v takýchto prípadoch osobne najradšej chytám s nástrahami, ktoré napodobňujú rybičku, ale môžete byť úspešní aj s rôznymi nymfami alebo larvami.
Na brehu jazera.
Čo potom, keď ryba zaberie?
Záber by mal prísť v podobe nekompromisného kopanca… Mal by, ale nie vždy je to tak. Niekedy sú ryby vyberavé, nechcú prijímať potravu, len vyhnať konkurenta, takže nástrahu len chytia za chvost alebo so zatvorenou papuľou sa snažia našu nástrahu odháňať. Niekedy sa na háčik „zavesia“ len tak, bez nejakého znamenia. Keď príde razantný záber alebo aj malé ťuknutie, musíme na to reagovať aj my zásekom. Ak sme boli úspešní, zásek sedí. V prípade väčšej ryby sa môže začať zdolávanie (v tom nám pomôže brzda na navijaku). V prípade, že ryba je menšia, nemusíme používať ani brzdu, lebo prút bude dostatočne pružný na to, aby pribrzdil menšie výpady rýb. Keď je ryba blízko, môžeme používať podberák alebo mokré – do vody namočené – ruky. Nikomu neodporúčam vylovovacie kliešte, lebo môže vážne poškodiť rybu (áno, aj tie kvázi šetrné z umelej hmoty). Keď je ryba väčšia, používajme podberák; v tomto prípade by sme mali mať pri sebe podberák s dlhšou rúčkou. Keďže chytáme z brehu, podberák môžeme položiť (nebude nám prekážať) a keď sa dostaneme na také miesto, kde je vyšší, strmý breh, môžeme rybu dosiahnuť oveľa ľahšie ako s vylovovacími kliešťami. Ak sme blízko k vode, pri menšej rybe stačí ruka, ak sme ďalej, používajme podberák (nemusíme naučiť rybu lietať, predsa je to ryba, nie lastovička…).
Punks not dead.
Správna šetrná manipulácia s úlovkom
V niektorých prípadoch nemusíme rybu vybrať ani z vody alebo z podberáka. Môžeme ju ľahko vypnúť, ak má háčik niekde na kraji papuľky. Keď háčik nie je vidno, používajme pean, aby sme vyslobodili háčik čo najšetrenejšie. Rybu sa snažme chytiť s mokrou rukou. Keď chceme na pamiatku spraviť fotky, tak rybu nechajme v mokrom podberáku alebo ju dajme na mokrú trávu, mokrú podložku, podržme ju vo vode. Nikdy ju nedávajme na suchú zem, do piesku, do blata, na betón, lebo to môže vážne poškodiť ochranný sliz a neskôr spôsobiť rybe chorobu a smrť. Niektoré druhy sú menej háklivé, niektoré znášajú len minimálny kontakt. To, že ryba odplávala, neznamená, že prežije aj ďalší týždeň.
V letných mesiacoch ryby berú najlepšie skoro ráno.
Pokiaľ ide o fotky…
V dnešnej dobe si každý zvykol na to, aby ukázal na sociálnych sieťach to, čo chytil. Je to relatívne v poriadku, ale zbytočne nefoťme malé rybky. Malé ryby by sme nemali fotiť vôbec, pretože práve také jedince sú najviac háklivé na manipuláciu. Osobne nerozumiem, prečo niektorí fotia ešte skoro priesvitné zubáčiky, 20 cm jalčeky či malé 40 cm sumčeky… S tým, že si odfotíme 10 cm ostriežika sa veru nemáme čo chváliť. Môžeme sa tešiť z úlovku a pustiť rybku na slobodu aj bez zbytočného trápenia.
Smáčiky perfektne fungujú v chladnejšom období.
Na záver a nabudúce
Podobná taktika by mala fungovať na väčšine spomínaných typov stojatých vôd a tiež na kanáloch (len tam je šírka troška menšia).
Nabudúce prídu na rad rybári, ktorí začínajú na prúdnejších vodách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
