Začínajúca rybárka, ktorá pokoruje svoje hranice, aj keď na počiatku nikto netušil, že to tak skončí. Keď totiž stretnete toho pravého človeka, ktorý vám odhalí tajomstvá a krásy rybačky, zrazu je všetko inak. Spočiatku nezáživná činnosť pri vode sa zrazu stane súčasťou vášho každodenného života a vy si to už inak ani neviete predstaviť…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ahoj, volám sa Lenka Kosorová, mám 31 rokov, pochádzam z Prahy, ale vyrastala som na dedinách u strýkov. Takže nie som taká tá typická Pražáčka – asi len rečou – vďaka tomu som mala vždy k prírode veľmi blízko a bola som také lesné dieťa. Preto ma veľkomesto ubíjalo a rozhodla som sa, že sa presťahujem do malebnej dedinky v Španielsku – kde teraz žijem a rybárčim.
Neskutočný pocit, ostriež 50 cm!
Môj ďalší osobný rekord v Holandsku.
Ako si začínala s rybárčením?
Už ako malé dievča som mala naozaj blízko k prírode. Pamätám si, ako mi otec urobil z liesky „pytlačku“ s vlascom a ja som chodievala k vode pokúšať šťastie. Asi o 25 rokov neskôr som mala možnosť pričuchnúť k rybárčeniu, ale nie nejakým závažným spôsobom. Žiaľ, nemala som úplne správneho učiteľa, takže som od toho upustila. Jedného krásneho letného dňa som spoznala človeka, ktorý sa stal mojím rybárskym učiteľom a tiež mojím životným partnerom. Ten mi dal správny smer, ktorým chcem do budúcnosti ísť. Tento človek je profesionálny sprievodca a rybár (myslím, že ho veľa rybárov pozná) a je ním Roman Kuřil. Takže vďaka nemu a svojim schopnostiam som stále pri rybárčine a dúfam, že do budúcnosti aj budem.
Ja s Romanom, šťastný rybársky pár.
Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila?
Asi ma uchvátilo to spojenie s prírodou, pokojom a hlavne trpezlivosťou, ktorá mi zásluhou veľkomesta dosť chýbala. Tiež ten adrenalín, ktorý ti zahltí celé telo, keď máš na prúte divokú dravú rybu. Asi to úplne nedokážem popísať slovami, to sa jednoducho musí zažiť a každý rybár či rybárka to pozná z vlastnej skúsenosti.
Pamätáš si, na ktorom revíri si začínala a akú rybu si chytila?
To si pamätám úplne jasne. Moja rybárčina totiž začala hneď v Španielsku, na miestnej priehrade, kde som chytila pre mňa dosť veľkého zubáča (cca 75+). Bol to pre mňa neopísateľný zážitok, takže som si povedala: ok, našla som sa! To je moje životné poslanie…!
Moja prvá väčšia šťuka chytená doma v Španielsku.
Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Áno, ale revírom by som to priam nenazývala. Je to moja obľúbená (radšej nemenovaná) priehrada. A prečo? Pretože je to pokojné a nádherné miesto plné prírodných úkazov. Spojenie vody, stromov a krásnych genetických rýb, no jednoducho raj a balzam pre dušu, a samozrejme aj pre oči.
Čistá eufória. Najväčšia šťuka,
čo som chytila. Osobný rekord pokorený tohto roku v Holandsku.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Môj najväčší zážitok je zatiaľ lov black bassov. Kto nezažil, tak vôbec nechápe, o čom tu teraz budem písať… Pre mňa je to najmúdrejšia a najdravšia ryba, čo poznám a čo som kedy videla! Už od mojich začiatkov som chcela skúsiť ich lov a keď som sa k nemu dostala, pár black bassov som nachytala, ale nebolo to teda žiadne terno. Chcela som pritlačiť na pílu a chytiť osobný rekord… Jedného nádherného slnečného dňa, keď bolo zhruba 30 stupňov, som sa rozhodla, že pôjdem na lov týchto dravých rýb. Dala som tomu pár hodín. Bohužiaľ, lepila sa mi smola na prút, bola som zúfalá, vravela som si, že som ako rybárka úplne nanič! Ubehlo pár hodín, bol už večer a – obrovská rana do nástrahy! To som ešte nezažila! A zrazu vidím, ako nad hladinu vyskočil nenormálny bass! Zhruba cez 50 cm! Tak sa ho snažím dostať k člnu… Naozaj mi to nedal zadarmo, bol dosť silný a divoký. Roman mi radil, ako mám zaobchádzať s prútom, aby sa neodtrhol, navíjam ho k člnu a zrazu cítim, že sa odtrhol! Myslela som, že sa rozplačem! Ale, mimochodom, „kdo si počká, ten a dočká“ a svojho vysnívaného black bassa som chytila!
Tomu sa hovorí double double black bass.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Sen? Do budúcna by som chcela byť rybárkou, ktorá bude odovzdávať získané znalosti, informácie ďalej budúcim rybárom či rybárkam, chcela by som tomu dať ten pravý zmysel. Cestovať po svete a zarybárčiť si všade, kde to pôjde! Napríklad by som rada objavila kúzlo Južnej Ameriky, potom zas extrém v severných krajinách – Fínsko, Švédsko atď. Čo sa týka rýb? Chcela by som si pripísať na svoj rybársky účet obrovského sumca. Ešte som nemala tú príležitosť, takže chcem takú 200 cm príšeru. Nebudem trocháriť, keď už, tak nech je to poriadny sumec!
Po prvýkrát na kajaku a hneď takýto kapitálny ostriež.
Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Áno! Dalo mi to viac pokory, úcty k prírode a hlavne veľa trpezlivosti jednak k rybačke, jednak k svojmu životu.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Úprimne – prívlač bola jasná voľba, nič iné som sa naučiť ani nechcela. To je ako keď sa jednoducho rozhodneš pre niečo a už ani nechceš skúšať nič iné. Samozrejme, je to aj tým, že Roman je v tom naozaj majster.
Zlákali ťa tie krásne trblietajúce sa blinkre?
To ani nie… Pár trblietajúcich nástrah sa mi síce páči, ale nepatrím medzi klasické ženy, čo majú také veci vyložene rady.
Za chladného rána
s Romanom na kajaku.
Predpokladám, že máš viac škatuliek s nástrahami ako šperkovníc.
Krabičiek nie je nikdy dosť! Máme dokonca aj miestnosť, kde máme toľko nástrah, že by sme mohli vybaviť pár rybárov! Niekto má miestnosť na oblečenie – šatňu, my máme na rybačku. Takže ani nemám odhad, koľko ich tam je… Jednoducho veľa! Podľa mňa máme taký malý sklad – všetky veľkosti, farby, druhy, materiál.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Nemám rada, keď si musím vyberať, preto mám viac prútov a mám naviazaných viac obľúbených nástrah. Ale pre mňa je klasika easy shiner vo veľkosti 4. Farba? Podľa nálady rýb aj mojej. Viac prezrádzať nebudem – aj kúzelník má svoje tajomstvá.
Moji obľúbenci, navijak Daiwa a prút G. Loomis.
Sprevádza ťa na rybačke priateľ, alebo chodíš radšej sama?
Tak na toto je jednoznačná a priama odpoveď – keďže fungujeme ako rybársky pár, tak naše dni prebiehajú na jednom člne. Hlavne spolu natáčame na člne naše YouTube videá – kde pôsobíme ako PÁR NA RYBÁCH, takže všetko robíme spoločne. Zatiaľ nám to funguje. Takže náš klasický španielsky deň vyzerá asi tak, že ráno vstaneme, vezmeme, čo treba, jedlo a oblečenie, ideme po čln, kde už máme nachystané všetky naviazané prúty, potom nás čaká cesta na našu obľúbenú vodu, kde chytáme do večera a niekedy aj do polnoci… A takto fungujeme. Spoločne!
Tak vážení, tu to všetko začalo. Môj prvý zubáč.
Takže máš aj YouTube kanál a vlastné videá?
Áno! S Romčom sme sa rozhodli, že našu spoločnú cestu rybačkou pošleme do sveta ďalej a ukážeme divákom cez videovlogy. Názorne v nich ukazujeme, o čom rybačka je, určitý druh lovu a rýb, vedenie nástrah, a hlavne je to celé o tom, že mi Roman odovzdáva svoje dlhoročné znalosti, informácie a svoj um.
Dáš si záležať na outfite, keď ideš na ryby?
Úprimne? Nie. Akože by som sa maľovala a čančala? Na to nemám čas a ani nechcem. Čo sa týka oblečenia, tak pre mňa je dôležitá praktickosť a funkčnosť. Takže nejaký vymyslený outfit u mňa človek rozhodne nenájde, na to sú iné príležitosti, a nie pri rybačke!
Chodíš na ryby aj v horšom počasí, keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Na ryby vždy a za každého počasia! Má to svoje kúzlo! Takže dážď atď. mi rozhodne nevadí. Naopak, má to potom grády, keď chytíš poriadnu rybu!
Myslíš, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím, že nie. Tento – podľa mňa životný štýl – je pre všetkých a pohlavie v ňom nehrá rolu. A myslím, že tak rozmýšľa väčšina ľudí.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Premýšľam, ako to mám povedať…, ale dobre, veľmi a veľa!
Menší zubáč, ale podľa výrazu tušíte, že urobil radosť.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Chcela by som im určite poďakovať, že čítali o niekom, koho vlastne vôbec nepoznajú. A odkázať? Hlavne veľa trpezlivosti, krásnych životných i tých menších úlovkov a hlavne na záver – veľa pokory! Pretože tá chýba v dnešnej dobe mnohým ľuďom, hlavne v rybačke. Takže ďakujem za váš čas a nech berú!
Ďakujem za rozhovor, Lenka, a prajem ti, nech sa vám darí na spoločnej ceste nielen po sociálnych sieťach, ale aj v súkromí a nech ti tá príšera cez 200 cm zapózuje pred foťákom!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám vedieť. Radi sa s nimi porozprávame a predstavíme ich v časopise.
Kontakt posielajte na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
