Cestovanie za rybami na slanú vodu sa stáva čoraz trendovejším. Mať správne vybavenie je základ, ktorý sme prebrali v prvej časti tejto série v minulom čísle Slovenského rybára. Dôležitejšie však je vedieť ryby nájsť, prehovoriť ich, aby zabrali a úspešne zdolať. Aj tu platí – kto je pripravený, nebýva prekvapený.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.01.2023.
Platený sprievodca
Osobne nie som veľkým fanúšikom organizovaných zájazdov. Väčšinou sa usilujem prejsť všetko vlastnou cestou a informácie si zistiť. To však stojí veľa času a námahy. Bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s morským chytaním začíname vlastne od nuly. Pre prvé výpravy na more alebo do novej destinácie predsa len stojí za úvahu možnosť využiť služby sprievodcu. Najmä vtedy, ak máme obmedzený čas. Sprievodca ušetrí hľadanie všetkých slepých uličiek. Ďalšou výhodou môže byť loď, ku ktorej sa našinec, väčšinou bez potrebných certifikátov, len ťažko dostane.
Špičku vždy pri hladine.
Príliv, odliv a fázy Mesiaca
Hladina mora sa mení vplyvom gravitačnej sily Mesiaca a Slnka. Najsilnejšia je v mieste, ktoré je na zemeguli aktuálne k Mesiacu najbližšie. Príliv či odliv sa menia zakaždým, keď sa Zem pootočí o 90 stupňov. Tento interval predstavuje na rovnakom mieste presne 6 hodín, 12 minút a 14 sekúnd. Keby bola Zem k Mesiacu natočená stále rovnakou stranou, k prílivu a odlivu by nedochádzalo.
Zvlášť silné prílivy a odlivy nastávajú, keď sa Zem, Mesiac a Slnko nachádzajú na jednej priamke. Pôsobiace sily sa sčítajú dohromady, vtedy hovoríme o tzv. skočnom vzdúvaní hladiny. Naopak, keď spolu Zem, Mesiac a Slnko zvierajú pravý uhol, sily sa vzájomne rušia a vzdúvanie je výrazne slabšie. Pre tento jav sa používa označenie hluché vzdúvanie. Ku skočnému vzdúvaniu dochádza, ak je Mesiac vo fáze novu alebo splnu, k hluchému vzdúvaniu zase, keď je vo fáze dorastania alebo ubúdania. Toľko teória.
So sprievodcom na love bonefish.
Pre rybárčenie je oveľa lepšie skočné vzdúvanie (spring tide). Je tu väčší rozdiel medzi prílivom a odlivom, voda sa viac hýbe a prúdi a aktivita rýb je tiež vyššia. S nastupujúcim prílivom sa začína tlačiť voda z otvoreného mora na plytčiny. Voda so sebou nesie potravu, hýbe kôrovcami a ďalšími živočíchmi na dne a taktiež umožňuje väčším rybám dostať sa na inak neprístupné plytčiny. Dobrým miestom na hľadanie rýb sú kanály, ktorými voda prúdi do plytčín a lagún a ktorými sa aj veľké ryby dostanú do plytkej vody.
Správne načasovanie je kľúčové pre efektívne strávený čas pri vode. Keďže sa všetky fázy opakujú pravidelne, možno náš rybársky výlet plánovať aj vo veľkom predstihu. To, že nemusí vyjsť počasie, už je vec druhá, neovplyvniteľná. Existuje množstvo webových stránok alebo mobilných aplikácií, kde si možno zistiť čas prílivu pre konkrétnu destináciu.
Zmeny hĺbky
z hrany sú viditeľné.
Hľadanie rýb
Základné pravidlo pre hľadanie rýb je: správať sa nenápadne. Spomaliť svoje pohyby, zbytočne nemávať rukami a rozhliadať sa okolo. Väčšina rýb má prirodzené maskovanie – mimikry a takmer splývajú s prostredím. Je tiež dobré nenosiť veľmi krikľavé oblečenie.
Prvou a najťažšou metódou je snažiť sa vidieť priamo ryby. To si vyžaduje cvik, skúsenosti a kvalitné polarizačné okuliare. Čím plytšia voda, tým je to jednoduchšie. Viac ako pozerať priamo po rybách, je lepšie si všímať pohyb a tiene, ktoré ryby vrhajú. Pokiaľ sú vlny alebo fúka vietor a čerí hladinu, je prakticky nemožné ryby vidieť. Existujú však aj ďalšie prejavy, podľa ktorých môžeme ryby nájsť…
Oveľa jednoduchšie je všímať si prejavy pohybu rýb na hladine. Môžeme vidieť plutvy, chrbty či rovno celú hlavu. Všimnúť si tieto prejavy je pre netrénované oko oveľa jednoduchšie a tiež pokiaľ podmienky nie sú ideálne, t. j. vietor, vlny, zatiahnutá obloha alebo také postavenie slnka, keď je odlesk na hladine príliš veľký, než aby bolo vidieť na dno.
Ďalšou možnosťou, ako nájsť cieľové ryby, je všímať si správanie okolitých živočíchov, prevažne vtákov. Dravé ryby nie sú jediné živočíchy, ktoré sa živia malými rybkami. Ak vidíme kŕdeľ čajok, pelikánov a ďalších vtákov krúžiacich na jednom mieste a vrhajúcich sa do vody, je veľká šanca, že dravé ryby sú blízko.
Ihla ulovená
neďaleko húfu
skákajúcich
rybičiek.
Hádzanie vo vetre
Vietor je hlavný element ovplyvňujúci hádzanie. Chce to použiť rýchly prút a šnúru s ťažšou hlavou. Nie je problém ísť s AFT-
MA šnúrou o jeden stupeň vyššie. To nám pomôže prehodiť vietor. Ďalšia dobrá vec je skrátiť dĺžku nadväzca, lebo ten sa potom menej motá. Vietor čerí vodnú hladinu a ryby nebývajú také opatrné.
Vzhľadom na postavenie rybára môžu nastať štyri situácie smeru vetra:
1. Vietor do chrbta – prakticky najideálnejšia situácia, ktorá nám pomôže dosiahnuť dlhšiu vzdialenosť. Na dosiahnutie najdlhších nahodení je dobré znížiť svoj backcast a naopak s forecastom ísť viac hore. Vietor potom šnúru akoby poponesie.
2. Vietor do čela – najťažšia situácia, ktorá môže nastať. Je dobré znížiť svoj hod a viesť šnúru čo najbližšie k hladine. Poslednou možnosťou je presný opak hádzania s vetrom do chrbta – t. j. vysoký backcast a s forecastom sa dostať „pod vietor“. Odporúčam opatrnosť a polarizačné okuliare ako ochranu zraku.
3. Vietor z boku do hádzacej ruky – druhá najhoršia situácia, ktorá môže byť tiež veľmi nebezpečná. Opäť máme niekoľko možností, ako hádzať správne. Prvá a najjednoduchšia je tzv. backhand cast. To znamená, že sa otočíme čelom vzad a razom nám vietor ide z opačnej strany. Je trochu ťažšie presne umiestniť nahodenie, ale aj na to je jednoduchá pomôcka. Použijeme špičku prúta ako hľadáčik na puške a potom je hod oveľa presnejší. Druhou možnosťou je hod, pri ktorom prekrížime prút cez telo a hod vedieme nad druhým ramenom, než je ruka, ktorá drží prút. Tento hod je už náročnejší a vyžaduje si prax. Taktiež dĺžka nahodenia je obmedzená.
4. Vietor z boku od hádzacej ruky – pri tomto variante nie je veľmi potrebné používať špeciálne techniky, pretože nehrozí nebezpečenstvo chytenia samého seba. Môžeme znížiť špičku prúta a viesť hod bližšie k hladine.
Niektoré ryby sú naozaj zvláštne.
Pri morskom muškárení sa ryby rýchlo objavia a rýchlo zmiznú. Preto je dobré vedieť hádzať rýchlo. Dvojitý ťah je nutnosťou. Na urýchlenie hodu pomôže aj to, keď šnúru predlžujeme tak pri forecaste, ako aj pri backcaste. Hod potom zaberie polovičný čas. Dôležitejšia ako veľká vzdialenosť je presnosť hodu – hlavne pri love na oko. Preto sa pred výpravou oplatí hádzanie trénovať.
Hľadanie rýb z útesu.
Umiestnenie nahodenia
Správna prezentácia je najdôležitejší faktor ovplyvňujúci náš úspech. Hod, ktorý ide veľmi blízko, môže rybu vyplašiť. Buď dopadom mušky, alebo šnúry. Je teda lepšie hodiť ďalej a mať možnosť hod zopakovať. Je rozdiel medzi hádzaním na hľadajúce ryby a ryby kŕmiace sa na jednom mieste.
Najdôležitejšie pravidlo je, že korisť by nikdy nemala ísť predátorovi naproti. Takže pokiaľ ryba ide smerom od nás, nemá zmysel hádzať a plašiť ju. Snažíme sa odhadnúť smer ryby a nahodiť s náskokom dopredu približne 1-2 metre a počkať si. Len čo sa ryba priblíži, začneme s oživovaním nástrahy. To platí prevažne pre mušky napodobňujúce kôrovce. Pri „rybičkových“ strímroch je lepšie začať sťahovanie bezodkladne po nahodení. Na to pomôže malý trik… Pri vystrelení šnúru nepustíme úplne z ruky, ale necháme ju prejsť medzi palcom a ukazovákom, ktoré sa dotýkajú. To umožní okamžité sťahovanie.
Keď sa ryby kŕmia na jednom mieste a „tailujú“ – vidíme chvost trčiaci nad vodu – musíme naopak nahodenie umiestniť oveľa bližšie. Ryba s hlavou dolu má zmenšené zorné pole a nástrahu vzdialenú meter a viac nemá šancu zaregistrovať. Je aj menej opatrná na rušivé elementy.
Vždy je jednoduchšie presvedčiť ryby z veľkého kŕdľa, kde je akási súťaživosť medzi jednotlivými rybami a tiež nie sú také opatrné. Náhody môžu ísť bližšie, ba dokonca priamo doprostred kŕdľa. To absolútne neplatí, pokiaľ sa ryby pohybujú samostatne alebo v niekoľkých málo kusoch. Potom je ich prekabátenie naozajstným orieškom.
Morský jednorožec.
Oživovanie mušiek
Technika sťahovania vždy závisí od druhu nástrahy. Snažíme sa napodobniť jej prirodzený chod. Pre kôrovce pomalšie vedenie s prestávkami, keď by muška mala ísť tesne nad dnom alebo priamo po dne. Pri rybičkových strímroch a iných dráždidlách sa naopak snažíme vyvinúť čo najväčšiu rýchlosť. Na to pomôže mať prút čo najďalej od tela a robiť dlhé záťahy. Alternatívou je aj spôsob „roly‑poly“, keď dáme prút do podpazušia a šnúru ťaháme oboma rukami.
Vždy musíme mať špičku prúta čo najbližšie k hladine pre maximálny kontakt. Pri použití intermediálnych a potápavých šnúr môžeme pokojne potopiť špičku pod vodu. Naša reakcia na záber a následný zásek je potom najrýchlejšia.
Ranná jazda člnom so sprievodcom.
Zásek
Správny zásek je pri morskom muškárení jedna z najdôležitejších vecí. Človek sa musí zbaviť zaužívaných zvykov zo suchého/
/nymfového chytania a nesekať prútom. Pri tomto záseku nie sme schopní vyvinúť dostatočnú silu a penetrovať háčik cez rybiu papuľu. Zásek by mal byť vedený rukou – rovnako ako sťahovanie šnúry pri oživovaní nástrahy. Zásek je tak oveľa rýchlejší a silnejší. Druhou výhodou je to, že ak zásek minieme, nástraha môže ďalej pokračovať v chode a záber sa môže opakovať. Pri záseku prútom mucha zmizne zo zorného poľa ryby. Preučiť sa na iný druh záseku, samozrejme, nejaký čas trvá. V našich podmienkach sa to dá dobre natrénovať pri strímrovaní.
Triggerfish je jedna z najťažších rýb na ulovenie.
Zdolávanie
Morské ryby sú oproti sladkovodným oveľa rýchlejšie a silnejšie. Súboje trvajú minúty, ba aj desiatky minút. Platia tu dve základné zákonitosti pre úspešné a rýchle zdolávanie:
Ihneď po záseku je lepšie nechať rybu ísť a nesnažiť sa ju rovno zastaviť alebo podržať. Veľmi rýchle ryby, ako je bonefish, dokážu odtrhnúť vlasec oveľa väčšej pevnosti, ako je ich hmotnosť. Pokiaľ ryba ťahá, snažíme sa držať prút čo najvyššie a vyvarovať sa zamotaniu šnúry do prekážok. Môžeme postupne uťahovať brzdu navijaka. Len čo sa ryba zastaví, snažíme sa čo najrýchlejšie dostať podklad do navijaka.
Po druhé, treba vedieť, ako plne využiť silu a potenciál prúta. So špičkou hore a rukami nad hlavou toho veľa nezmôžeme. Je potrebné zapojiť spodnú časť prúta, ktorá má najväčšiu energiu. To dosiahneme znížením špičky k hladine. Bočným ťahom sa dá pomerne ľahko vyviesť ryba z rovnováhy a zmeniť jej smer. Pre dosiahnutie maximálnej sily musíme zapojiť celé telo vrátane nôh a neťahať rybu len pomocou rúk.
Bonefish je medzi muškármi veľmi obľúbená.
Základné spôsoby lovu
1. Lov na oko v plytčinách (flats)
Najkrajší spôsob lovu, kvôli ktorému mám lov na mori tak rád. Princíp je jednoduchý – nájsť rybu, odhadnúť smer jej pohybu a umiestniť správne nahodenie.
2. Lov naslepo
Pokiaľ sú vizuálne podmienky nevyhovujúce, je možné niektoré ryby loviť aj naslepo. Samozrejme, nehádžeme kdekoľvek je to len možné, ale snažíme sa nájsť miesta so štruktúrou na dne, zmeny hĺbok alebo napríklad aj kamene a bóje, okolo ktorých sa väčšinou držia malé rybičky. Celodenné hádzanie s ťažkým vybavením je fyzicky náročné a nie je také zábavné, ako keď ryby vidíme.
3. Chytanie v príboji (surf zone)
Hrana, kde sa plytčina láme do hĺbky a o ktorú narážajú vlny, je ideálne miesto na hľadanie rýb. Tie prechádzajú okolo a s pribúdajúcou vodou stúpa aj počet rýb. Musíme byť však opatrní a vedieť, kedy príboj opustiť, aby sme boli ešte schopní dostať sa bezpečne na breh. Celkovo je to asi na mori fyzicky najnáročnejšie chytanie.
4. Lov okolo mangrovov
Tieto porasty rastúce vo vode, lemujúce väčšinou pobrežie s bahnitým dnom, sú ideálne miesta na hľadanie rýb. Poskytujú úkryt pre malé rybky a tie väčšie ich využívajú ako miesto na zháňanie potravy. Je možné okolo nich chytať na oko a hľadať jednotlivé ryby, ale nie je problém hádzať aj naslepo, okolo okrajov a snažiť sa vyprovokovať ukryté ryby. Niektoré miesta sú vďaka bahnitému dnu neprístupné bez lode.
5. Dredging
Táto technika už pomerne odbočuje od klasickej muškáriny. Technika na hĺbkach
5 a viac metrov. Sú dokonca špecialisti, ktorí sa s mušiakom priblížia až hĺbke 50 metrov! Je to vlastne taký trolling s muškárskym prútom. Používa sa čo najrýchlejšie potápavá šnúra na prúty kalibru 12 a viac. Ako nástrahy veľké muchy, čo najviac zaťažené olovom či volfrámom. To už sa bez lode nezaobídeme.
Zásek a následný výpad ryby.
Lov z lode
Loď poskytuje výhody v dosiahnutí neprístupných miest, ako sú napríklad plytčiny ďaleko od brehu, obklopené hlbokou vodou, alebo kanály v mangrovových porastoch. Na muškárenie sa vyrábajú lode s plochým dnom, ktoré umožňuje dostať sa do veľmi plytkých miest. Na prove býva plocha na hádzanie a na zadku vyvýšený stupienok pre sprievodcu. Z neho je vidieť do vody oveľa lepšie. Pre tichý pohyb plytčinami sa nepoužíva motor, ale dlhé bidlo, ktorým sa odpichuje. Loď umožní aj lepšie postavenie vzhľadom na smer vetra a je tiež výhodou pri zdolávaní ryby. Je potrebné, aby sme boli pri zdolávaní opatrní. Pozor si musíme dať na vrtuľu motora a byť pripravení ísť s prútom do vody, ak to ryba pošle priamo pod loď. V opačnom prípade hrozí zlomenie prúta.
Steny lode pomerne silno rezonujú, a preto treba chodiť pomaly a nedupať. Ideálne je byť v lodi naboso. Bez topánok máme aj väčší cit pre prípad, že by sme si stáli na šnúre. Pokiaľ lovíme s kamarátom, je vždy lepšie, ak loví iba jeden. Po rybe alebo zábere sa potom vystriedame.
Keď ryba ťahá, špičku hore!
Záver
Morské muškárenie otvára nepochybne ďalšie nové obzory muškáriny. Je síce technicky a finančne náročnejšie, ale rozhodne stojí za to. Kto to raz skúsil, je lapený nadosmrti rovnako ako ja. Pevne dúfam, že vám bude môj článok nápomocný pri prvých slaných výpravách, nuž, dovidenia niekedy pri mori!
Jedna z najdivnejších rýb, čo som ulovil.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
