Holandsko nie je iba krajinou veterných mlynov, tulipánov a drevákov, ale je preslávené aj svojimi vodami. Od malých kanálov cez rieky až po veľké priehrady, ako je Hollands Diep alebo Haringvliet – všetky tieto vody ponúkajú rybárom životné úlovky v podobe šťúk, zubáčov, ostriežov a ďalších rýb…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.01.2023.
Prvýkrát to nevyšlo
Bol rok 2019 a my sme si v partii povedali, že by sme si mohli urobiť výlet do Holandska s cieľom chytiť tam životného ostrieža. Ona myšlienka sa nezrodila len tak; na to, aby sme sa vypravili práve na jedno konkrétne miesto v Holandsku nás priviedli videá na YouTube. Po zisťovaní všetkých dostupných informácií sme si zarezervovali na marec roku 2020 ubytovanie. Plán bol nasledujúci: naša cieľová voda bolo jedno jazero, alebo skôr pieskovňa prepojená s riekou, a vypraviť sme sa chceli s bellyboatmi. Bohužiaľ, museli sme sa s našou výpravou deň pred odchodom rozlúčiť. Kvôli covidu došlo k uzavretiu republiky a my sme mali smolu. Museli sme si teda ešte dva roky počkať, kým sme sa konečne naozaj vypravili do Holandska na ryby…
Moja šťuka, ktorá mala byť ostriežom.
Konečne sme sa dočkali
Rovnako, ako to bolo pri minulej, nevydarenej výprave, tak aj pri tejto sme začali s prípravou už na jeseň. Do Holandska sme mali v pláne vyraziť v marci s rovnakým cieľom, aký sme mali minule – uloviť kapitálneho ostrieža s hmotnosťou cez 2 kg. Vedeli sme, že práve mesiac marec je najvhodnejší, lebo ryby sú plné ikier pred trením a dosahujú najvyššie hmotnosti. Tentoraz však došlo k zmene – už sme sa nechystali na vodu s bellyboatmi, ale s loďami.
Vďaka lodiam sa naše možnosti rozšírili, a tak sme na zoznam cieľov pridali aj nočný lov zubáčov na rieke, ktorá bola na jazero napojená kanálom. Nemuseli sme teda lode vyťahovať a zložito prechádzať autami. V tomto ohľade je Holandsko naozaj skvelé, voda je skutočne takmer všade a s rýchlejšou loďou sa dajú po riekach za rybami najazdiť aj dlhé kilometre.
Ubytovanie sme mali perfektné, podarilo sa nám prenajať celú plne vybavenú vilu pre 8 osôb, navyše aj s kotviskom zhruba 50 metrov od vily. Vzhľadom na to, že všetko ubytovanie vrátane kotvenia som zaisťoval ja, tak môžem povedať, že so základmi angličtiny či nemčiny nie je žiadny problém v Holandsku všetko vykomunikovať a zaistiť. Miestni sú veľmi ústretoví a v podstate s každým sa dohovoríte.
Náš prístav.
Bez povolenky to nejde
Podobne ako u nás alebo na Slovensku, aj v Holandsku je potrebné mať na legálne chytanie rýb povolenku. Neviem, ako je to presne na Slovensku, ale minimálne v Čechách musí rybár najskôr splniť niekoľko podmienok a až následne si môže povolenku kúpiť. Všade sa musí dostaviť osobne a musí navštíviť niekoľko rôznych inštitúcií.
V Holandsku je to našťastie oveľa jednoduchšie. Na zaistenie legálneho chytania rýb v holandských vodách vám stačí stráviť niekoľko minút pri počítači spoločne s kreditnou kartou či účtom na PayPal. Povolenka sa volá VISpas, má podobu plastovej kartičky veľkosti kreditnej karty a jej zakúpenie je možné vybaviť na stránkach vispas.nl.
Priemerná cena VISpasu sa pohybuje okolo 40 € na rok. Priplatiť sa však dá za chytanie v noci či za chytanie na tri prúty. My sme si objednávali povolenku vrátane nočného chytania a vyšla nás na necelých 50 €. Ak by sme to porovnali s cenou celozväzovej povolenky vrátane všetkých poplatkov, tak v Holandsku sme zhruba na tretine ceny.
Cena povolenky sa môže ale vyšplhať aj vyššie, pretože niektoré časti vôd sú totiž vyhradené pre členov miestneho klubu. Prirovnal by som to k revírom regionálneho významu, ktoré majú v Čechách určité miestne organizácie vyhradené iba pre svojich členov. Podobne to je aj v Holandsku – pri kúpe prvého VISpasu si totiž vyberiete klub, do ktorého sa prihlásite a môžete tak využívať aj tieto „špeciálne“ revíry. Existuje tu však možnosť prikúpenia ďalších členstiev.
Dôležitou súčasťou VISpasu je mobilná aplikácia VISplanner, ktorá je voľne na stiahnutie na Google Play aj v AppStore. Samotná povolenka vám totiž umožňuje síce chytať ryby, ale nemáte možnosť sa pohybovať po brehoch a po vode, lebo to umožňuje až kombinácia VISpasu a VISplanneru. Okrem toho, že do aplikácie zadáte svoje číslo VISpasu, tak vám aplikácia poslúži aj na zistenie, či na danej vode môžete chytať. Platí tu jedno základné pravidlo: pokiaľ má voda na mape v aplikácii tmavomodrú farbu, tak sa tu chytať môže.
Za seba musím povedať, že aplikácia je skvelá. Mám možnosť si overiť, kde a ako môžem chytať a vďaka voliteľným filtrom môžem zistiť aj ďalšie informácie. Napríklad, ako je to s chytaním v noci alebo na tri prúty. Dúfam, že sa niečoho podobného dočkáme aj v našich končinách…
Aj zubáče sa dajú oklamať na jerkbaity.
Techniky lovu
Ešte predtým, než sme sa vydali na rybársku výpravu do Holandska, čakala nás kvalifikovaná príprava. V marci u nás nie sme zvyknutí loviť dravce, sú hájené, a tak nikto z nás nemal veľa skúseností s tým, ako sa ryby v tomto období správajú, v akých hĺbkach sa nachádzajú, ako často a akú prijímajú potravu.
V Holandsku je našťastie rybolov veľmi bežným koníčkom a vďaka svojmu rozšíreniu nie je ťažké nájsť články a videá, z ktorých sa dajú dôležité informácie načerpať. My sme nechceli nechať nič na náhodu, a tak sme sa riadne pripravili. Celej výprave teda predchádzalo dlhé študovanie rôznych zdrojov a taktiež veľké nákupy. Chceli sme skrátka doraziť na miesto pripravení a s pocitom, že sme pre výsledok urobili maximum.
Západ slnka nad riekou a my na zubáčoch.
Carolina rig ako efektívna metóda
V jarnom období sa v Holandsku chytajú veľké ostrieže spravidla na dve techniky. Tou prvou je Carolina rig, ktorá má svoj pôvod v Amerike a pôvodne vznikla na lov bassov. V Európe získava pomaly tiež obľubu a je funkčná predovšetkým na málo aktívne ryby. Jedna z teórií, prečo je taká efektívna práve pri love neaktívnych rýb, je tá, že údajne pomalé vedenie nástrahy v rybe budí zvedavosť a pretože ryby nemajú ruky, tak nástrahu preskúmavajú papuľou. Zábery sú spravidla veľmi opatrné a treba so sekaním vydržať a nechať nástrahu rybe takzvane dobrať.
Montáž Carolina rig sa skladá zo záťaže v tvare náboja (projektilu/bullet weight), sklenenej korálky, obratlíka a ofsetového háčika. Na tvorbu montáže potrebujeme tiež dva rôzne priemery fluorocarbonu, na tom hrubšom (0,40 mm), ktorý je spojený s kmeňovou šnúrou, sú záťaž, korálka a obratlík, na ktorý je naviazaný nadväzec z tenšieho fluorocarbonu (0,20 – 0,28 mm) s ofsetovým háčikom a nástrahou. Záťaž je možné fixovať aj plavačkárskou zarážkou, aby nám nevychádzala až na šnúru. Dôležité však je, nechať záťaži voľnosť pohybu, aby mohla narážať do sklenenej korálky a vydávať cvakavé zvuky.
Ako nástrahy sa najčastejšie používajú gumové raky a tzv. creaturebaity. Mimo samotnej montáže je ale dôležité aj jej vedenie. Nástraha by mala byť v studenej vode a pri malej aktivite rýb vedená čo najpomalšie a mali by byť dlhé pauzy, keď nástraha iba leží na dne. Na upútanie ryby slúži predovšetkým cvaknutie záťaže o korálku a prípadné zvírenie kalu na dne. Dĺžka nadväzca sa odvíja od aktivity rýb. Ak sú ryby apatické, tak nie je problém použiť nadväzec s dĺžkou 80 – 100 cm, v opačnom prípade je možné nadväzec skracovať; nemal by však byť kratší ako 40 cm.
Čakanie na prvý záber na rieke.
Jerkbaity ako twitchovacie voblery
Druhou metódou, ktorá je v marci v holandských vodách efektívna, je lov s voblermi. Nejde však o hocijaké voblery, ale tie určené na twitchovanie, ktoré často nesú názov jerkbait (nepliesť si s jerkbaitmi a jerkami na šťuky). Podobne, ako to bolo pri Carolina rig, tak aj
jerkbaity sú pôvodne určené na lov bassov. Asi najkvalitnejšie a najúspešnejšie sú jerkbaity z Japonska od značiek, ako sú Megabass, Lucky Craft, Jackall alebo napríklad Daiwa. V Európe sú potom dobré jerkbaity od značky Illex.
Tieto voblery majú pretiahnutý a štíhly tvar s rôznymi veľkosťami lopatiek. Tie sa líšia podľa toho, do akej hĺbky je vobler určený. My sme najčastejšie používali voblery, ktoré sa potápali od 2 do zhruba 4 metrov. Tak, ako pri Carolina rigu, aj s voblermi treba správne pracovať. Jerkbaity totiž nie sú určené na obyčajné ťahanie, ale treba ich twitchovať. Kto by nevedel, čo to znamená, tak twitchovanie (niekedy aj „jerkovanie“) je rozpohybovanie voblera pomocou prúta. Nástrahe sa prútom odovzdáva trhavý pohyb a tá pod vodou „poskakuje“ zo strany na stranu. Pre zimné mesiace je však dôležité dávať medzi jednotlivými trhnutiami pauzy a robiť ich naozaj dlhé. Moje osvedčené vedenie bolo dvakrát potrhnúť a dať pauzu 3-5 sekúnd, potom trikrát potrhnúť a znova pauza. S voblerom je potrebné sa hrať a skúšať, skúšať a skúšať…
Okrem voblerov a Carolina rigu sa ostrieže chytajú aj na klasické gumy na jigovej hlavičke, skirted jigy alebo trebárs tuby. Aká technika je momentálne najúspešnejšia, to sa nedá povedať dopredu, všetko závisí od aktivity rýb, počasia a mnohých ďalších faktorov. Treba jednoducho vytrvať, striedať nástrahy a spôsoby vedenia a čakať, či sa dostaví vysnívaný ostriež.
Jerkbait, ktorý mi priniesol môjho vysnívaného ostrieža.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
