Také veľké ryby som tu nečakal. Najväčšie kusy mali určite aj cez dva metre dĺžky. Ich obrovské nafúknuté telá sa bezmocne vznášali na hladine rieky, zachytené na kmeňoch stromov, na plytčinách alebo pod podomletými brehmi…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.01.2023.
Kapitálne ryby, ktoré v rieke prežili aj viac ako 30 rokov! Ich rozmery svedčia o úživnosti a bohatstve Malého Dunaja. K tomu stovky kapitálnych mrien a ďalšie tisíce rýb, a to nielen na hladine, ale najmä skryté na dne a v zákutiach rieky. Nespočetné množstvo pleskáčov, veľké zubáče, šťuky, jalce tmavé, podustvy, kapry, bolene, plotice, ostrieže, dokonca aj chránené plotice lesklé. K tomu vzácne hrebenačky pásavé, kolky veľké a ďalšie druhy rýb, ktoré tu mali svoj domov. Až do osudnej búrky…
Odvrátená tvár Malého Dunaja
Malý Dunaj je prekrásna rieka, či presnejšie riečne rameno Dunaja. Vo svojich nespočetných meandroch prekypuje hojnosťou rýb, a preto je vyhľadávaný medzi rybármi z okolia aj zo vzdialenejších kútov Slovenska. Rovnako je obľúbenou destináciou vodákov. Ale okrem rýb a krásy prírody má aj svoju tienistú tvár…
Verejné tajomstvo
Tá sa naplno odhalí najmä po silnejších dažďoch či búrkach. Je už azda verejným tajomstvom, že po výdatnejších zrážkach sa v jeho vode objaví množstvo páchnucich fekálií a voda sa neprirodzene temne skalí výtokom z čističky odpadových vôd z Vrakune. A čo na to ryby? Občas prežijú, občas nie. Ale zdá sa, že stále častejšie neprežijú. Niekedy uhynú len citlivejšie mreny alebo zubáče. Tieto úhyny väčšinou unikajú pozornosti rybárov alebo vodákov. Ale po utorkovej májovej búrke bolo všetko oveľa, oveľa horšie…
Veľký úhyn
K vode som sa dostal po telefonáte kamaráta Mariana. Robí vyšetrovateľa, a tak mi zavolal, aby som sa išiel pozrieť k Malému Dunaju, pretože bol nahlásený masový úhyn rýb. Množstvo uhynutých rýb bolo obrovské. Ich bezmocné nafúknuté telá sa ako balóny bezmocne hompáľali popri brehoch alebo pozachytávané a naplavené na kmeňoch a konároch popadaných stromov na plytčinách. Prakticky všetky druhy. Od najmenších zákonom chránených hrebenačiek pásavých až po spomínané viac ako dva metre dlhé sumce. Žiaľ, úhyny sú hlásené s oneskorením, často aj niekoľkých dní. Väčšinou až vtedy, keď sa do širokého okolia začína šíriť neznesiteľný zápach. Dovtedy to ľudí príliš netrápi… Zistiť potom skutočnú príčinu úhynu, nájsť páchateľa a najmä usvedčiť ho, je preto mimoriadne náročné, takmer nemožné.
Osamelý hospodár
Ryby najskôr zbieral len rybársky hospodár. Úplne sám! Kde je členská základňa? Asi nikto nemá čas na zbieranie podochnutých páchnucich rýb. Envirokriminalisti poctivo dokumentovali uhynuté ryby, ich druhové zloženie, veľkosť, počty, hmotnosť, miesto úhynu… Rozklad ich bezvládnych tiel je pri vyšších májových teplotách vody veľmi rýchly. Neskôr prichádza ichtyológ s člnom a pomocníkmi. V priebehu pár hodín sa im darí vyzbierať viac ako tonu rýb. Už je však neskoro. Ich rozkladajúce sa telá sú zakliesnené pod brehmi, natlačené v popadaných vetvách stromov alebo na dne v pokročilom štádiu rozkladu. Ďalšie množstvo odplavila voda dolu prúdom. Podarilo sa tak vyzbierať len zlomok zo skutočne uhynutých rýb.
Paradoxy ochrany prírody
Možno je to len môj subjektívny názor, ale stále viac mi pripadá, že v ochrane prírody na Slovensku chýba reálna koncepcia. Akoby smerovanie ochrany prírody nebolo v rukách skutočných odborníkov, ale skôr rôznych záujmových skupín, mimovládnych organizácií, ktoré si dokážu „vydobyť“ to svoje. Popri ochrane medveďov, vlkov, premnožených kormoránov, čajok…, akosi nám uniklo alebo sme prehliadli to najpodstatnejšie, kde by sa malo s ochranou prírody začať. Zabudli sme na ochranu vody!
Už malé deti v škôlke vedia, že voda je základnou podmienkou života.
Bez vody život prakticky nemôže existovať. Ale prečo na to zabúdajú kompetentní vysokoškolsky vzdelaní ľudia? Je to pre mňa, jednoducho, nepochopiteľné! A navyše, prakticky priamo v hlavnom meste. Vzorová ukážka príslovia „pod lampou najväčšia tma“. Voda, jej zdroje a hlavne čistota by sa mali stať prioritou! Aj keď, musím objektívne uznať, že sa pomaly začalo aj v oblasti života v riekach niečo robiť. Napríklad postaviť „ekologickú“ malú vodnú elektráreň nie je už ani zďaleka také jednoduché ako pred pár rokmi. Začali sa spriechodňovať migračné bariéry, obnovovať niektoré riečne ramená, mokrade.
Ale v oblasti znečisťovania, kontroly a postihov znečisťovateľov sa toho udialo žalostne málo, prakticky nič. Pritom je potrebné pochopiť, že tu vonkoncom nejde len o ryby. Na vodu je naviazané aj obrovské množstvo ďalších živočíchov. A predovšetkým ide o človeka! Povrchová voda je úzko prepojená s podzemnými vodami – zdrojmi pitnej vody! A Žitný ostrov je najväčšou zásobárňou pitnej vody na Slovensku. Ale dokedy bude pitná? Dokedy sa s takmer pravidelným znečisťovaním dokáže príroda vyrovnávať?
Už sme si zvykli…?
Už akoby sme si zvykli na masové úhyny rýb, ktoré sa každoročne opakujú, či už na Malom Dunaji, Hrone alebo iných riekach, na Zemplínsku šíravu znečistenú látkami PCB, na ortuť v boleňoch na Liptovskej Mare, ťažké kovy v Nitre… A „červená rieka“ Slaná je doslova výsmechom ochrany prírody a kompetentných orgánov. Po štyroch mesiacoch čakania (Na čo? Azda na medzinárodný škandál…) farbu síce stratila, ale znečistený sediment tu bude pretrvávať desiatky rokov. Podobne aj znečistené podzemné vody pod Istrochemom, pesticídy presakujúce do podzemia Žitného ostrova, gudrónová časovaná bomba v povodí Hrona… Páchateľ väčšinou neznámy, pokuty smiešne. Ešte stále sa asi viac oplatí vodu znečisťovať a hoci aj riskovať odhalenie, pokutu, pritom sa jednoducho zbavovať kalov, nebezpečných a toxických látok. Pri spomienke na uhynuté bezmocné sumce, kapitálne zubáče, hromady páchnucich pleskáčov, mrien, jalcov… už viac nevládzem písať.
Envirokriminalisti robili dokumentáciu uhynutých rýb.
Matečné zubáče a mreny už viac nedajú život novému potomstvu...
Ryby v značnom štádiu rozkladu sa pri zbieraní doslova rozpadali.
Medzi uhynutými rybami boli aj zákonom chránené hrebenačky pásavé.
Uhynuté ryby skryté
v náplavoch spočiatku unikali aj pozornosti väčšiny rybárov.
Viac ako 50 cm dlhá zákonom chránená plotica lesklá.
Ryby uväznené v náplavoch často prezrádzali len roje múch a neznesiteľný zápach šíriaci sa do okolia.
Nafúknuté telá sumcov sa bezmocne hompáľali na hladine rieky.
„Rybacia polievka...“ v podobe množstva uhynutých drobných rýb v plytčinách Malého Dunaja.
Uhynuté ryby zbieral najskôr len rybársky hospodár...
Veľký zubáč, ktorého úlovok by akiste potešil nejedného rybára.
Medzi uhynutými pleskáčmi nechýbali ani veľké kusy cez 60 cm dĺžky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
