Kamaráti vravia, že Taliansko je môj druhý domov a vraj to len zablúdený bocian ma omylom vyložil na Slovensku. Nuž, reči sa hovoria a – ryby sa chytajú! Niečo na tej mojej talianskosti asi bude, lebo po návrate z tamojšej veľkonočnej rybačky ubehli len dvakrát dva dni a ja opäť vyrážam za talianskymi sumcami…
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.01.2023.
Štyri dni doma ubehli rýchlejšie, ako tečie voda v Dunaji a my s Borisom v sobotu ráno nakladáme veci do jeho auta. Výhodou tohto nášho bláznovstva je, že som sa nemusel doma ani vybaľovať, stačilo si len oprať oblečenie a poriadne sa vyspať. Okolo 10.00 sme už na obchvate Viedne a neriešime nič iné, len kde začať. Tentoraz sme si povedali: poďme robiť všetko inak, ako sme zvyknutí!
Madcat/Vagner Team
a dvaja rybárski blázni.
Vyberáme nerybárske miesto
Počas cesty je hlavnou témou cieľ, kam vlastne ideme. Čakajú nás štyri noci a plánujeme stráviť každú noc inde, aspoň to v rámci možností prechytáme. V Taliansku sme už obidvaja celkom doma a spodný úsek rieky Pád a priľahlé kanály poznáme viac ako dobre. Kým prejdeme rakúsko‑talianske hranice, tak miesto cieľa cesty meníme asi 5 alebo 6krát. Nakoniec sme sa zhodli – nešpekulujme, poďme začať na kanáli, kde Boris v pondelok končil (ja som chytal zhruba 40 km odtiaľ na rieke) a do rána sa rozhodneme, kam budeme pokračovať. Keďže však chceme na tejto rybačke robiť veci „inak“, vyberáme si úplne nerybárske miesto. To znamená stred kanála medzi akýmikoľvek vyšliapanými miestami, proste obyčajnú rovinu s hustým porastom zelene, bez prístupu do vody. A oplatilo sa! Do polhodiny od vyvezenia zdoláva Boris prvého sumca s dĺžkou okolo 120 cm a ja ho o chvíľu dobieham. Ešte nie je ani poriadne tma a sme 1:1, čo sa týka úlovkov.
Noc je akčná a juniorské sumce do 140 cm sú pri chuti. Spíme tak, že Boris v aute a ja dole pri prútoch. Nadránom nás prekvapí silná búrka a hoci mi Boris niekoľkokrát volal na mobil, aby som išiel spať do auta, ja som tvrdo spal. Aj preto sa ráno budím, ako keby som práve vyšiel z práčky. Prvé, čo robím po východe slnka je, že rozkladám veci na pole, aby aspoň ako‑tak vyschli. Balíme, čln na strechu, veci nahádžeme do kufra a ideme ďalej.
Veľká hlava, masívny chrbát a zaujímavé sfarbenie – presne toto sú typické talianske sumce.
Aj Lola má rada ryby
Pre ďalšiu noc sme si zvolili ten istý kanál, no pre zmenu jeho úplný koniec pri stavidle. Tu parkujeme na obed a ideme rovno vyvážať. Počasie je naozaj bláznivé a teplo striedajú aj počas dňa síce krátke, ale o to intenzívnejšie letné búrky. Boris začal vyvážku svojimi prútmi, ktoré vytiahol proti prúdu a tým, že kanál nedisponuje akurát hĺbkou, všetky prúty nastražujeme ako hladinovky. Keď dovyvážal moje trhačky a práve som mu podal ruku, nech vystúpi z člna, zrazu razantne hrká jeho horná udica a my tu máme „poledňáčka“. Lola mu dá klasicky olizovaciu kúru a do pár minút pláva ďalej (zo zdolávačky a toho, ako Lola bozkáva sumca, existuje aj video, ktoré nájdete na FB profile Boris Lipa).
Pán rybár
a pán sumec na jednej fotke.
Nočná kontrola rybiek sa oplatí
Popoludnie sme v dôsledku dažďa strávili v aute a z času na čas nás vytiahol na dážď záber. Večer sa konečne počasie umúdrilo a my si môžeme spokojne sadnúť do kresiel. Ako tak sedíme a uvedomujeme si, že je tesne po polnoci, vravíme si, že by sa aj patrilo zaľahnúť spať. Presúvame sa do postele a vtedy došiel ten správny a ukážkový záber… Moja spodná udica, vyvezená cez dva potopené stromy k tretiemu, kde sonar ukázal akú takú jamu. Zdolávačka štýlom „buď, alebo“ mi vyšla a ja navádzam k brehu sumca s dĺžkou 180 cm+. Masívne telo s veľkou hlavou – typická stavba miestnych sumcov. Zdolaný úlovok nás teší a tým viac, že noc je ešte mladá. Idem na vodu znova vyviezť a popritom skontrolovať rybky na zvyšných piatich prútoch. Pomyselnú poveru, že čln a svetlo čelovky plašia sumce, vyvracia záber na Borisov prút tesne potom, ako som zdvihol a skontroloval rybku na jeho montáži. Vyslovene som toho sumca vydráždil a aj preto som sa utvrdil v tom, že nočná kontrola rybiek má niečo do seba. Predsa len, aj nám rybárom sa zaspáva lepšie s pocitom, že všetko je tak, ako má byť.
Nie kúpať, ale chytať a – šmýkať sa!
Do rána urobíme ešte štyri zábery a noc hodnotíme ako veľmi dobrú. Nafotíme môjho nočného sumca a spokojne začíname baliť. Cestou na nové miesto sa zastavujeme v rybárskych potrebách, aby sme dokúpili krmivo a kostné červy. Paradoxom talianskych kostných červov je, že sú podstatne väčšie ako tie u nás. Miesto, kde sa chystáme loviť túto tretiu noc, je na rieke s množstvom prekážok pod vodou, blatistým strmým brehom a dosť špinavou vodou. No my sme sa sem neprišli kúpať, ale chytať, a preto nám to vôbec neprekáža. Jediné, čo je trošku náročné, je nastupovanie a vystupovanie z člna, blato je hlboké a poriadne šmykľavé – ideálny podklad, pokiaľ ste v šľapkách alebo kroksoch. Asi si viete predstaviť, koľkokrát sme spadli a ako vyzerali naše nohy…
Náš tábor – moje prúty boli vpravo za stromom, asi aj preto si na ne zlodeji trúfli.
Skúšame lov cez dve trhačky
Výhodou tejto rieky je to, že nástrahové rybky tu krásne spolupracujú a celý deň sa zabávame feedrovaním. Sumčiarske prúty umiestňujeme tak, že Boris ide chytať dole prúdom a ja sa naopak vytiahnem hore. Aby sme toho poskúšali čo najviac, z troch udíc robíme trhačky na opačnej strane, kde dávame aj plaváky, aby sme chytali pri dne. Jednu dávame na trhačku, ale ako hladinovku, kde je pleskáč nastražený cca 30 – 40 cm pod hladinou; piatu ako podvoďák a šiestu skúšame cez dve trhačky umiestniť pod náš breh k potopenému stromu, kde sonar ukázal dva pekné sumce. Tento lov cez dve trhačky je trošku náročnejší, ale často úspešný preto, že v týchto miestach nástrahu umiestňuje málokto, keďže rieka má rybárske miesta len z tejto našej strany. Kým sme toto všetko povyvážali, postupne sa zotmelo a my usadáme do kresiel.
Príprava montáží na noc si vyžaduje maximálne sústredenie a kvalitné produkty, na ktoré sa môžem vždy spoľahnúť.
Zostávame na poslednú noc
Tma bola asi hodinu a prišiel koncert záberov… Prvý zdoláva Boris a počas toho, ako ho fotím so sumcom, mám záber aj ja, a to práve na tú spomínanú dvojtrhačku. Teší nás, že to vyšlo a podarilo sa nám uloviť dva pekné sumce. Prichádza búrka, nuž narýchlo staviame bivak a stíhame to tak‑tak. Sumcom sa dážď a množstvo plávajúceho dreva a haraburdia asi nepozdávali a do rána sme už bez záberu. Aby sme to dobehli, doobeda sadám do člna a idem vábiť. V priebehu hodinky a pol chytám 6 sumcov, ale úplných juniorov a nepomohlo ani skúsiť to s veľkou nástražnou rybou. Sumec, ktorého som ulovil na veľkého pleskáča, bol len o pár centimetrov väčší od neho. Špekulujeme, čo s ďalšou nocou – sťahovať sa alebo zostať? Vyberáme si možnosť „b“ a zostávame na tomto mieste aj v poslednú noc. Predsa len sumce tu sú a my aj tak skoro ráno balíme a ideme domov.
Zatiaľ môj najväčší
z tejto sezóny – 195 cm.
K Taliansku patrí maximálna opatrnosť
Noc nám priniesla tri sumce: dva mal Boris, jedného ja, a to všetko medzi dvadsiatou druhou a polnocou. Po polnoci znova prichádza dážď a my spíme v bivaku. Nadránom ma zobudí pípanie príposluchu a hoci sa mi nechce, ale predsa len idem skontrolovať prúty. Tým, že chytám hore proti prúdu, udice mám asi 50 metrov od miesta, kde spíme za stromom a už pri príchode k nim zostávam v šoku a myslím si, že sa mi sníva. Otrasové signalizátory s príposluchom mi práve zachránili prúty pred krádežou! Suché zipsy na stojanoch odopnuté a rolničky s chemickým svetlom zhodené pod udicami… Niekoho som evidentne vyrušil, respektíve nevedel dať dole tie signalizátory a keď počul ako rozzipsovávam bivak, tak radšej utiekol. Celé naše okolie som presvietil čelovkou a jediné, čo vidím, je rýchlo sa otáčajúce auto hore na hrádzi. K Taliansku proste patrí maximálna opatrnosť, pretože krádeže chtivých Rumunov je tu viac ako dosť. Aj tento rok na nich doplatili rôzne partie rybárov nielen zo Slovenska. Posledný prípad, o ktorom viem je, že chalani si išli len pozrieť jedno rybárske miesto a kým špekulovali, či to tu skúsia, niekto im ukradol z auta kapsičku s dokladmi a nie úplne malou hotovosťou.
Jeden z mnohých, ktorému zachutil pleskáč nastražený ako ,,hladinovka“.
Ryby tu idú a lov je zábava
Skoro ráno začíname baliť a vyrážame na cestu domov. Výpravu hodnotíme ako úspešnú a naozaj sme spokojne vychytaní a príjemne unavení. Ani jeden z nás sem nechodí za obrovskými rybami… Keby sme na to išli takto, nevolíme tento spodný úsek, ale skôr sa ťaháme do vnútrozemia k okoliu mesta Mantova. Sem dole chodíme skôr kvôli počtu záberov a preto, že ryby tu proste idú a dá sa tu naozaj zabaviť lovom. V čase, keď píšem tento článok, som pár dní doma opäť z Talianska. V tomto prípade to bola rýchla rybačka na dve noci, ale o to úspešnejšia – podarilo sa mi zdolať sumca, ktorému chýbalo len 5 cm do magickej hranice dvoch metrov. Ale o tejto dvojnočnej rybačke, keď nás počas noci vyplavilo a ráno sme sa zobudili po kolená vo vode, vám napíšem niekedy nabudúce. Prajem úspešnú sezónu plnú kapitálnych rýb a nezabudnuteľných zážitkov!
Zavlažovací kanál s hĺbkou max 2,5 m prekvapivo ukrýva aj naozaj veľké sumce.
Sumár štyroch nocí
Prvá noc – 12 hodín lovu – 6 sumcov do 140 cm (stred zavlažovacieho kanála)
Druhá noc – 20 hodín lovu – 7 sumcov do 150 cm, z toho jeden cez 180 cm (koniec zavlažovacieho kanála)
Tretia a štvrtá noc – 40 hodín lovu – 11 sumcov do 150 cm (stredne veľká rieka)
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
