DOMOV Magazín AUGUST 2023 Prívlačová premiéra sezóny preteky na maďarskom jazere Levelek – 2. časť

Prívlačová premiéra sezóny preteky na maďarskom jazere Levelek – 2. časť

V minulom čísle sme začali reportáž z prvých prívlačových pretekov sezóny na extrémne plytkom maďarskom jazere Levelek. Koncom apríla ich zorganizovala značka Fox Rage. Zišli sme sa štyri tímy zo Slovenska, ja s Palim sme tam neboli prvýkrát. Po sobote sa najviac darilo Attilovi s bratrancom Gáborom...

Patrik Kuvik 21.07.2023 (8/2023)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.

Počas sobotného večera ešte s Paľom zvažujeme, akú taktiku zvolíme nasledujúci deň. Vedeli sme, že po večernom eldoráde na hrádzi sa tam budú chcieť natlačiť takmer všetky tímy. Preto sa rozhodujeme ísť na plytkú vodu, tam, kde som stratil veľkého zubáča. Vieme, že ich tam musí byť viacej…

Začíname parádne

V nedeľu ráno sa odohralo presne to, čo sme očakávali. Celá flotila sa vyhrnula na hrádzu. To nás nijako neprekvapilo a my sme išli podľa plánu. Netrvalo dlho a na „našom“ mieste dostáva Paľo krásny záber a hlási rybu. Tentoraz to bolo na väčšiu vzdialenosť, tak som aj ja hneď pripravený s podberákom a čakáme, čo sa objaví na hladine. Je to krásny, veľký zubáč, ktorý len čo sa vynorí z primútenej vody, plaší sa ako ten môj a podniká prudký výpad. Vravím Paľovi: „Prosím ťa, len ho nestrať ako ja.“ Paľo je však pripravený a povoľuje mu. Otáča zubáča a opatrne ho priťahuje k nám, ten urobí ešte jeden únik, ale hneď ako je na dosah podberáka, neváham a je náš. Máme obrovskú radosť, takáto krásna ryba a hneď na začiatku pretekov, to je paráda! Zasakujeme ho a hneď volám Kuťušovi, že máme rybu, nech nám ju rozhodcovia prídu čím skôr odmerať, aby neprišla k nejakej ujme. Plní eufórie chytáme ďalej…

Sumce sú tam v extrémne plytkej vode.

Neuveriteľné, ďalší úspech!

Pár hodov neskôr, prásk, Paľo dostáva ďalšiu kopačku! Samozrejme, nie odo mňa, ale od ďalšieho krásneho zubáča. Okamžite som pripravený s podberákom. Situácia sa opakuje a zubáč veru nezvyčajne bojuje. Nechcem riskovať a čakám na vhodnú príležitosť, ale vtom Paľo zakričí: „Ber ho!“ Nechám sa uniesť a vyrazím podberákom smerom k rybe. Míňam ho a vidím len veľkú vlnu, ako zubáč mizne pod člnom. Obliali ma zimomriavky a hneď sa pýtam Paľa: „Odtrhol som ho?“ „Nie, je tam!“ To ste mali počuť ten rachot, ako mi padol kameň zo srdca! Skoro prerazil dno člna. Ale veruže mi odľahlo, keby som odtrhol ďalšieho, tak asi skočím do tej polmetrovej vody za ním! Na druhý pokus nič nenechávam na náhodu a podoberám ho. Neuveriteľné, ďalší krásny zubáč podobnej veľkosti ako ten prvý, je náš! Rozhodcovia stále nechodia, tak znova volám Kuťuša a urgujem ich príchod. Rozhodujeme sa ísť im naproti. Prežitie týchto krásnych rýb bez akejkoľvek ujmy je na prvom mieste! Našťastie to netrvá dlho a rozhodcovia sú pri nás. Namerajú im krásnych 78 a 79 cm! Akoby ich jedna mater mala. Na preteky parádne ryby a super body.

Ja a Pali v akcii.

Musíme prekabátiť aj vietor

Následne sa rozhodujeme zmeniť taktiku a naháňať sumce a ostrieže. Toho jedného zubáča potom ešte niekde dáme, ale teraz potrebujeme nejaký iný druh kvôli bodom. Venujeme tomu dosť času a prejdeme pár fakt topových miest, ale bezvýsledne. Medzitým sa dvíha vietor. Presúvame sa znova na naše miesto skúsiť dochytať toho jedného zubáča. No vietor silnie až tak, že nás neudrží ani predný kotviaci elektromotor, ani kotva na dlhom lane. Vietor silnie a miesto je nechytateľné. Za také vlny by sa nehanbili ani na Liptovskej Mare. Musíme sa odtiaľto nejako dostať na miesto, kde by sme vedeli chytať. Paľo dostáva nápad, že sa priviažeme o konštrukciu lanovky na vodné lyže. Tak aj robíme, po krátkom presune sa snažíme nejako rozumne uviazať, aby sme vedeli aj efektívne prechytať miesto, kde je nádej na úlovok bez toho, aby sme porušili pravidlá pretekov, pretože vo vnútornom priestore lanovky sa nesmie chytať. Všetko ok, sme uviazaní, meníme nástrahy, ale bez úspechu. Presúvame sa teda k inému pilieru, aby sme miesto prelovili v inom uhle. Po pár hodoch Paľo zdoláva mierečného zubáča. Tento je už z inej kategórie, ale to vôbec nevadí, sú to dôležité body.

Niektoré samce boli ešte v tmavom šate.

Skúšame šťuky, ostrieže a…?

Zubáče máme odfajknuté a ešte stále je dosť času zabojovať o dobré umiestnenie. Prichádza správa, že je už povolené chytať pri ostrovoch a pomedzi ne. Dovtedy to bolo zakázané. Vietor fučí opreteky, až tak, že dali výnimku a povolili tým, čo majú na člnoch spaľovacie motory, používať ich na presun. Inak je dovolené používať len elektromotor. Rozhodnutie je jasné a rýchle. Ostrovy nie sú od nás ďaleko, sú tam dobré miesta a aj závetrie sa nájde. To dáme! Presúvame sa teda k ostrovom. Skúšame šťuky a ostrieže. Prvé miesto neprinieslo záber napriek tomu, že je to ukážkové miesto na dravce. Krátky presun, Paľo hádže pod starú vŕbu a takmer hneď po dopade nástrahy hlási: „Je tam!“ Otočím sa, chcem vziať podberák, keď vtom zazriem veľký chvost sumca prevaliť sa na hladine. Voda zovrie a sumec si to namieri priamo do koreňov starej vŕby. To už Paľo len smutne konštatuje: „… a je preč!“ Odtrhol sa, bola to smola. Nevadí, ideme ďalej, ďalší kratučký presun.

Na hrádzi bol nátresk.

Na „keby“ sa na pretekoch nehrá

Paľo preväzuje a nahadzuje ku kmeňu vo vode. „Je tam ďalší…,“ kričí a ja sa nestačím čudovať. Je tam taká plytká voda, že vidno takmer celého sumca, ako bojuje a voda vrie, sumec plieska chvostom po hladine. Je to tiež riadny macko. „Nepúšťaj ho do stromov,“ vravím Paľovi. Chvíľu ho drží a bojuje s ním, ale kotva nás nedrží v tom vetre dostatočne silno a sumec nás sťahuje späť k starej vŕbe a mieri presne pod ňu. No, chlapec je tu doma a vyzná sa. Vie, kde sa má zachrániť. Zaliezol natvrdo a nedalo sa s ním pohnúť! Odtrhli sme aj tohto. Je to až neuveriteľné, za taký krátky čas stratiť dva také sumce… To by bolo bodov! Škoda, že neboli len tak okolo 90 cm, to by bola lahoda zdolať a boli by super body. Ale na „keby“ sa nehrá a ani na zábery. Pokračujeme a dúfame, že sa ešte niečo podarí.

Rozhodcovia si krátili čas sonarovaním.

Kde iní končia…

Volá Sofi s Gabom, že oni to už vzdali a odchádzajú domov predčasne. Čaká ich ešte dlhá cesta a na umiestnenie už nemajú nádej. Gabo chytil mierečného zubáča a Sofi len korytnačku. Neviem, ktorá z Ninja korytnačiek to bola, či Leonardo, Donatello, Raphael alebo Michelangelo, ale korytnačku tu ešte nikto nechytil. Aspoň nemajú nulu. Nuž, nie je to ľahká voda, aj keď by sa mohlo zdať, že keď je taká plytká, tak je to ľahké. Lenže pravda je úplne iná. Nuž čo, zaželáme im šťastnú cestu a makáme ďalej.

Zdolať takého sumca na ľahký zubáčový výstroj dá zabrať.

Šancí ako na hokeji

Dostávame sa do menšej zátoky, kde v trávach dostávam záber a hlásim Paľovi: „Ryba!“ Cítim, že je to niečo ťažké, vydáva sa to smerom k nám a prechádza popred Paľa, drží sa pri dne. Cítim pár kopancov od chvosta do šnúry a keď je na úrovni člna, tak sa vypína. Len smutne konštatujem: „A je preč!“ Je toto možné, stratiť tri sumce?! Je nám jasné, že keby sme zdolali aspoň jedného, máme veľkú šancu na top umiestnenie. No nič sa nedá robiť, už sme ako naši hokejisti – šancí sme mali dosť, ale nevyužili sme ich.

Skvelá partia Slovákov s organizátormi.

Končíme trochu sklamaní

Na poslednú polhodinku sa dostávame do záveternej zátoky, kde je takmer bezvetrie. Dúfame, že sa sem ryby stiahli pred vlnami. Zbierame posledné sily a sústredíme sa na každý hod. Žiaľ, do konca sa už nič nestalo. Netušíme, ako sa darilo ostatným, ale mrzia nás nezdolané ryby. Presúvame sa na ubytko a začíname baliť. Podľa informácií od ostatných pretekárov, keby sme dali aspoň jedného sumca, tak vyhráme. Nechce sa nám to veriť a berieme to s rezervou. Stretávame Attilu s Gáborom a dozvedáme sa, že sa im absolútne nedarilo a chytili menej rýb ako my. Je to škoda, lebo po prvom dni to mali fakt super rozbehnuté.

László nám úprimne gratuloval k úspechu.

Je to bedňa!

Ideme na vyhlásenie výsledkov dnešného dňa a tiež celkového poradia. Keď vyhlasujú tretie miesto druhého dňa a počujeme, že nás volajú na bedňu, ostávame v miernom šoku. To sme fakt nečakali a o tesné 4 body sme sa dostali na tretie miesto. Je to perfektné – prvé preteky sezóny a hneď bedňa! Oni mali fakt pravdu… Keby sme dali aspoň jedného sumca, je tam víťazstvo. A okrem toho by sme útočili aj na celkové víťazstvo. Ale ako sa vraví, netreba plakať nad rozliatym mliekom. Je vidieť, že aj Kuťuš Doktor sa úprimne teší z nášho úspechu a zároveň ho mrzí, že sme boli len máličko od toho, aby sme domácim vypálili rybník. Ale veď určite tu nie sme naposledy, a tie puzzle úspechu sa budeme snažiť vyskladať ešte lepšie.

Jedna z posledných bodovaných rýb.

Ďakujeme za skvelú partiu

Ostáva už len poďakovať usporiadateľom a sponzorom za skvelé preteky a servis. A v neposlednom rade aj našim spolubojovníkom zo Slovenska za skvelú partiu. Bez nich by to nebolo ono. A dúfame, že nás bude stále viacej. Tak neváhajte, pridajte sa k nám a kto by mal chuť ísť s nami do Maďarska na preteky, môžete nás kontaktovať. Budeme len radi. Petrov zdar!

Top trojka posledného dňa.