DOMOV Magazín AUGUST 2023 Sumar(yby)zácia začiatku prívlačovej sezóny

Sumar(yby)zácia začiatku prívlačovej sezóny

Čo sa týka prívlače, v jednej sezóne sú tri vlny zvýšeného tlaku na vodách. Prvá je začiatok pstruhovej sezóny, potom začiatok sezóny na kaprových vodách 1. júna a ďalej 16. júna, keď už najpopulárnejšie dravce nie sú hájené. Ja sa usilujem týmto dátumom čo najviac vyhýbať a rôzne príležitosti „zahajovať“ s oneskorením.

Štefan Csernava 21.07.2023 (8/2023)

info

Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.

Aj v tomto roku som začiatok prívlačovej sezóny na kaprových vodách štartoval na pstruhovke… Keďže pstruhové vody mám dosť ďaleko od bydliska, radšej vždy chcem ísť na istotu. Mám rád čo najväčší pokoj pri vode, preto prívlačovú sezónu začínam vždy trochu neskôr než ostatní rybári. Prvého júna očakávam už o dosť menší tlak na pstruhových vodách, lebo v ten deň asi všetci pôjdu naháňať iné dravce a predpokladám, že pstruhov už majú dosť.

Na pstruhovej rieke

Tento rok sme s kamarátom navštívili malú riečku na strednom Slovensku. Očakávania som nemal príliš veľké, aj keď akú‑takú skúsenosť som mal už dávnejšie na inom úseku tejto riečky. Klasický štart sme mali ráno o štvrtej, aby sme stihli ten najlepší čas. Našťastie jeden miestny kamarát nám dopredu vybavil potrebné papiere, takže sme nemuseli čakať na otvorenie rybárskych potrieb, aby sme si vedeli zaobstarať potrebné hosťovačky (kedy už príde tá vysnívaná „elektronizácia“…?).
Vodu sme mali celkom ideálnu, hoci stav by mohol byť aj o čosi väčší, ale rybám to príliš nevadilo. Hneď na začiatku sme trafili tie správne nástrahy a s kamarátom sme si pohodlne striedali miesta v potoku. On išiel do vody ako prvý, ja som išiel zhruba 100 metrov proti prúdu nad ním. Keď sa kamoš dostal na to miesto, kde som začínal, vyšiel z vody a predbehol ma zase on o 100 metrov. Dalo sa celkom dobre poznať, ktoré miesta už boli vyskúšané, lebo na takej malej riečke sa dajú ryby celkom rýchlo poplašiť. Keď sme nemali záber 10 – 20 metrov, tak sme vedeli, že druhý už tam chytal a mohli sme sa predbiehať.
Ryby brali jedna radosť. Neboli síce veľké, ale bolo ich o to viac. Krásne sfarbené potočáky neustále atakovali naše gumené larvy alebo voblery. Ja som konečne mohol vyskúšať tie voblery vlastnej výroby, ktoré už od januára čakali na testovanie v krabičkách. So 4 až 4,5 cm voblermi som vedel celkom dobre vyselektovať aj väčšie ryby. V jamkách bolo dosť potočákov, niekde aj cez 10 ks, ale s gumičkami som nechcel popichať malé rybky, radšej som išiel po väčších kúskoch a navyše – s vlastnou nástrahou je aj úspech sladší.
Čas nám ubehol extrémne rýchlo. Naše hodinky ukazovali 14.00 a odšliapaných 5 kilometrov po vode… Trošku sa aj zamračilo, takže sme sa rozhodli, že pôjdeme naspäť k autu, aj tak to bude naspäť ďalších 5 kilometrov. Samozrejme, dážď nás absolútne nerešpektoval a potichu začalo pršať. Nie veľmi, len tak decentne, ale napriek tomu sme mali perfektne strávený deň pri vode.

Chrobákožravec.

Chytanie jalcov onlajnovo

Takže prvý plán som mal za sebou a myslím si, že som to splnil aj úspešne. Bol na rade ďalší termín, a to 16. jún. Vtedy, keď všetci išli chytať na veľké rieky zubáče či sumce, tak ja a môj dlhoročný parťák na rybách sme sa vydali po jalcoch.
Plánovali sme navštíviť malý potôčik a na druhý deň náš obľúbený Hron. Na Žitnom ostrove sa nachádza sústava rôznych kanálov, ktoré sú viac‑menej spojené s Dunajom. Podľa stavu našej veľkej rieky aj kanály by mali mať takto začiatkom leta sľubný stav vody. Žiaľ, v tomto roku asi zabudli naplniť náš obľúbený kanálik, lebo napriek priaznivému stavu na Dunaji, v potoku chýbalo 40 cm vody. Prietok bol ako‑tak dobrý, ale v dôsledku nižšieho stavu vody aj ryby boli extrémne opatrné. Voda bola príliš čistá, vegetácia ešte nevyrástla na dostatočné množstvo a ryby sa museli schovať pod zapadnutými stromami, kde sa chytali veľmi ťažko.
Napriek tomu nepríjemnému stavu, predsa sa nám podarilo úspešne zdolať zopár krásnych jalcov cez 45 cm. Čistá voda bola dobrá aspoň na to, že sme si mohli odsledovať správanie rýb. Chytali sme na mikrochrobáčiky, samozrejme, vlastnej výroby. Keď sme našli malú skupinku jalcov, tak sme museli nástrahu prezentovať extrémne ticho a opatrne. Chrobáčik musel spadnúť na hladinu čo najprirodzenejšie, aby ho plaché jalce dobrali. V tejto čistej vode nielen ryby, ale aj celú akciu a samotný záber sme videli od začiatku až po koniec. Keď chrobáčik dopadol na hladinu správne a na správne miesto, maximálne pár centimetrov od ryby, tak jalce sa pomaličky vynorili z dna až na hladinu a s otvorenou papuľou opatrne šlukli imitáciu chrobáka. Museli sme ešte vyčkať 1-2 sekundy a až potom zaseknúť. Pre spadnuté stromy sme nemohli pustiť rybám takmer ani centimeter. Zdolávanie muselo byť rýchle a nekompromisné, v tom nám pomohli jednodielne stavané prúty na spoľahlivých blankoch od firmy CTS.
Bol to prekrásny a nezabudnuteľný zážitok. Aj keď v mojej muškárskej kariére som podobné rybačky zažil veľakrát, ale z takej blízkosti som ešte doteraz nemohol sledovať celý záber od takých krásnych rýb.

Išli by aj na gumu.

Mikro crankbait v akcii.

Repríza na Hrone

Mysleli sme si, že v tomto roku sa podobná rybačka už nezopakuje, ale osud tento príbeh napísal inak. Hneď na ďalšej rybačke na Hrone sa všetko stalo skoro tak, ako predtým na malom potôčiku.
Ryby sme si našli na veľmi plytkom úseku celkom blízko brehu. Voda bola tiež krištáľovo čistá a prúd bol na tom mieste minimálny. Možno aj kvôli tomu sa tam zdržiavali ryby, lebo v hlavnom toku v dôsledku zvýšenej hladiny panoval dosť silný prúd. Jalce parkovali pod stromami v tieni a čakali na dopadajúce dobroty. Vtedy tie pochúťky boli opäť naše nástrahy… Scenár z predošlej rybačky sa opakoval. Mohli sme si odsledovať celý priebeh záberu, dokonca niektoré ryby prišli až k našim nohám tak na 1,5 – 2 metre od nás. Brodili sme hore prúdom, takže nás asi nezbadali alebo sa venovali niečomu inému… Podstatné bolo, že sme si zachytali parádne aj tu!
Našli sme ryby aj na inom úseku, ale tiež v tíšine, ibaže tá bola skoro na druhej strane. Na tú vzdialenosť sme už do karabínok zavesili WTD (walk the dog) povrchové voblery (pravdaže, tiež vlastnej výroby). Na to jalce útočili takisto nekompromisne. Krásne sa dalo vidieť, ako zaútočili na naše hladinové nástrahy. Jalce si nenechali ujsť ani jednu korisť, asi boli hladné skoro tak isto, ako my po úspechu.

Konečne pri vode.

Prvá tohtoročná päťdesiatka.

Chytáte? Tak aj ja vyrážam…

Keď píšem tieto riadky, už plánujem ďalšiu rybačku, v tomto prípade už na zubáče. Verím, že každý, kto chcel chytiť zubáča, tak už chytil a teraz naháňa kapry alebo amury v letných horúčavách a ja môžem pokojne a hlavne bez rušivých okolností ísť po svojich obľúbených volžákoch.

Na potoku boli krásne zdravé ryby.