DOMOV Magazín AUGUST 2023 Teplický kapor 2023, Prišli sme, videli a zvíťazili

Teplický kapor 2023, Prišli sme, videli a zvíťazili

S kamošom Miškom Gonom sme sa spoznali pri futbale a čoskoro sme prišli na to, že máme okrem futbalu spoločný aj iný koníček. Kamarátime sa už skoro desať rokov a naším snom bolo dostať sa na väčšie kaprárske preteky. Obaja máme doma malé deti a hypotéku, nuž financie nám nedovoľujú si takéto preteky zaplatiť...

Michal Vavro 21.07.2023 (8/2023)

info

Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 92
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.

Jedného dňa sa na sociálnej sieti objavila súťaž od firmy Delphin o účasť na takýchto pretekoch. Konkrétne išlo o preteky Teplický Kapor, usporadúvané MO SRZ Jelšava. Podmienkou bolo, aby naša rybárska výbava pozostávala z čo najviac prvkov značky Delphin. V našom prípade to nebol problém, keďže sme fanúšikmi tejto značky, veď ich veci sú kvalitné a hlavne cenovo dostupné.

Hurá, budeme pretekať!

Prišiel deň vyhodnotenia súťaže a my sme niekde v kostiach cítili, že teraz to vyjde a stalo sa – vyhrali sme! Okrem štartovného boli súčasťou výhry aj teplákové súpravy, šiltovky a tričká, a tak sme nemohli odmietnuť. Manželky nás s radosťou pustili a nezostávalo nič iné, než začať s prípravami. Nakúpili sme kŕmne, chytacie a rôzne plávajúce boilies od Garantbaits. Ja som neodolal ani novinke BigB od Mikbaits. Do dvoch týždňov sme mali všetko pripravené a nemohli sme sa dočkať konania pretekov…

Sme na mieste a pripravení

Gemerské Teplice, kde sa preteky konali, sú od nás vzdialené približne 4 hodiny cesty autom. Vyrážali sme z domu o druhej hodine ráno, aby sme všetko v pohode stihli. Na miesto pretekov sme dorazili približne o siedmej ráno. Zopár pretekárov tu už čakalo od večera vo svojich obytných prívesoch. Hneď sme sa zvítali, predstavili a prehodili zopár slov. Všetci boli veľmi príjemní a srdeční. Naše rozprávanie prerušil až organizátor pretekov pán Nandráži. Po jeho príhovore sa začali žrebovať lovné miesta. Vlaňajšie preteky sme mali naštudované, takže sme aj my vedeli, ktoré miesta sú najlepšie. Vytiahli sme si štvorku – nič moc. Nevadí, zabojujeme, povedali sme si.
Stred vodnej nádrže nemal akurát najlepšiu reputáciu u pretekárov a víťazi minulých ročníkov pochádzali väčšinou z okrajových miest vodnej nádrže. Trošku sklamaní zo žrebu, no zároveň plní očakávaní, vybrali sme sa na naše lovné stanovište. Bola tu len lavička, tráva a cesta za chrbtom. Vo vode bolo tŕstie a v ňom vytvorené pomerne veľké lovné miesto. Žiadny tieň. Rozložili sme bivaky, každý ten svoj. Jeden bol na spanie a druhý bol „lovný“, kde budeme sedieť počas dňa, prípadne schovávať seba a veci pred dažďom. Po úspešnom rozložení tábora a nachystaní prvých montáží sme si mohli konečne pripiť dúškom domácej hruškovice na úspech a pohodu počas celých pretekov. Pred signálom štartu preteku som ešte nohami okúsil vodu, jej teplotu a hlavne dno. Voda vyzerala byť kalná a mali sme podozrenie, že na dne bude nános blata. Bolo to ale trošku inak…

Vyčkávame prvú rybu

Na našom lovnom mieste bolo dno tvrdé, blatovo‑štrkové a nad ním sa vznášala tenká vrstva riedkeho blata. „Ja dávam panáčika na obe udice,“ zahlásil som kolegovi. Kamarát Gono dal tiež na jeden prút panáčika a na druhý len niečo malé plávajúce. Myslím, že išlo o rohlíkové boilies – Kaprí sen. Chceli sme mať čo najskôr kontakt s rybou, hocijakou.
Dva výstrely znamenali štart pretekov. Obaja sme si zobrali len 3 m dlhé prúty, takže naše montáže s 80 g olovami sme nahodili najďalej, ako sme dokázali. Pri vode bol ruch, na čo nebola ryba zvyknutá. Predpokladali sme, že bude vo väčšej vzdialenosti. Hneď po nahodení montáží sme začali s kŕmením: 20 kíl partiklu od Olivera a ďalších 15 kilogramov kŕmneho boilies znamenalo, že sa nebudeme nudiť. Kŕmiť sa mohlo len raketou, prakom alebo kobrou. Prak sme hneď vylúčili. Guľky sme ním nedokázali vystreliť do dostatočnej vzdialenosti. Raketou sme na lovné miesta nahádzali partikel zmiešaný s boilies a peletami. Kobrou zase samotné boilies. Zábery neprichádzali. Dokonca ani tie od bielej ryby. Niečo po ôsmej večer sa konečne ozvalo prvé pípanie, nie razantné, skôr také popípavanie. Bol to menší pleskáč. „Je ryba, je!“ povedal som kamarátovi. „Treba ju zapiť!“ Počas celej akcie chlapi pri hlavnom stane čapovali pivko, čo sme teraz už využili aj my.

Hamidi boduje

Do jedenástej večer prišlo ešte zopár pleskáčov, ale nič zásadné. Išli sme pokojne spať. Do rána nás zobudili dva menšie kapríky, ktoré nemali hodnotenú mieru, tá bola 50 cm. Po prvej noci sme boli bez bodu a bodovanej ryby. Ráno sme skontrolovali montáže, vymenili nástrahy a poriadne zakŕmili. Na rad sa dostal „Hamidi“. Takto nazval kamarát montáž D‑Rig – podľa známeho rybára, ktorý ju rád používa. Slnko začínalo neúprosne piecť. Nedalo sa vydržať ani v bivaku, ani mimo neho. Schovávali sme sa v tieni najbližšieho stromu asi 20 m od nášho miesta. Mišo sa postavil, že ide vymeniť Hamidiho nadväzec. Ako kráčal k udiciam, začala vrndžať cievka, on si to však akosi neuvedomoval. Pokojným krokom došiel k udici, až tam si uvedomil, čo sa deje a úspešne zasekol, napokon kapra aj zdolal. Prvá bodovaná ryba – 7,59 kg! Vyskakovali sme od radosti. Naša rybárska česť je zachránená! Patrične sme to oslávili pohárikom.

Chvíľka napätia pred žrebovaním.

Predvečerná zmena počasia

Obloha sa zatiahla. U susedov na päťke to začalo pípať. V priebehu dvoch hodín vytiahli chalani 4 ryby od 10 do 11,5 kg. Priali sme im to. Ryba sa presťahovala do hlbšej vody na hrádzu. My sme okrem toho jedného kapra boli úplne bez záberu. Zábery utíchli aj u chalanov na päťke. Bivaky bolo potrebné pozatvárať a poriadne ukotviť. V takto zabarikádovanom bivaku sme prečkali trojhodinovú búrku. Tá síce odišla, ale silný vietor už zostal. Dozvedeli sme sa, že obe miesta na hrádzi lovia ryby ako na páse. Začali sme poctivo kŕmiť aj my. Záber prišiel a dokonca na moju udicu s BigBéčkom a pečeňovou popkou. Bol to razantný záber ako od kapra. Rybu som úspešne zasekol, cítil som, že má solídnu hmotnosť, no napriek tomu pekne spolupracovala. Na brehu sme kapra odvážili a jeho 13,57 kg bolo v tom čase najviac. Do večera sme už mali pokoj. Poriadne sme nakŕmili raketami a išli spať.

Ryby sú u nás

V noci ma zobudil jeden menší kaprík na Mišovom prúte. Zaplietol sa mi do trstiny a odtrhol montáž. Parťák spal a mne sa veru potme naväzovať jeho udicu nechcelo. Ľahol som si, ale niečo mi nedalo spať. Uvedomil som si, že sme na pretekoch a čo keď akurát na tú odtrhnutú udicu má prísť záber… Naviazal som pripravený jednoduchý nadväzec, nabil dipovaný Atlantic Fish s banánovou popkou a nahodil. Netrvalo ani 10 minút a zrazu – plynulý razantný záber! Vybehli sme obaja z postelí a práve na tú novo nahodenú udicu sme vytiahli našu tretiu bodovanú rybu – kapra s hmotnosťou 9,74 kg. Bolo asi 6 hodín ráno a my sme cítili, že ryby máme na našom kŕmnom a lovnom mieste. Dobre sme prikŕmili a čakali.
Prešla necelá hodinka a zasekli sme kapra. Opäť na Atlantic Fish s banánovou popkou od Garantbaitsu. Tentoraz na môj prút. Pekne ma vytrápil… Prvých 15 minút súboja som ho ani nevidel. Bol to 92 cm dlhý zdravý bojovník hmotnosti 12,12 kg. Vytiahli sme všetky udice a všade dali overený Atlantic Fish odľahčený banánovou popkou. Do pol hodinky prišiel záber, ale ako hovorí jeden starší pán rybár – táto ryba nám nebola súdená. „Aby nám ešte táto ryba nechýbala, mohla byť piata bodovaná,“ zamrzelo nás.

Druhá bodovaná ryba nám poriadne zdvihla náladu.

Teoretické úlovky a výsledky

Cez deň sme si už zvykli, že ryby neberú. Stále fúkal silný vietor. Kŕmenie raketou a kobrou bolo čoraz náročnejšie. V tabuľke s priebežnými výsledkami po 48 hodinách pretekov sme boli na piatom mieste, približne kilo pred susedmi na päťke. Oba tímy sme mali len po 4 ryby a prípadná piata ryba nad 10 kg by nás vytiahla na 2. miesto. To sa stalo naším cieľom, pretože chalani na lovnom mieste č. 9 mali nalovených nedosiahnuteľných 62 kíl a boli jednoznačne prvý.

Príhovor organizátora pretekov.

Hodinku pred polnocou…

Predsa to prišlo! Zvuk pípaku a cievky nás vystrelil z postelí. Po krátkom boji bol na brehu kaprík 10,38 kg a my sme začali veriť v dobré umiestnenie na bedni, hoci stať sa mohlo hocičo. S prvými lúčmi ranného slnka som vstal s ambíciou zabojovať, aj tak som celú noc nespal a premýšľal. Raketou som poradne zakŕmil, aj keď partikel sme minuli už v predchádzajúci deň. Do rakety som preto nabíjal zmes peliet, boilies a šrotu. Zanechávalo to pekný červený mrak a určite aj výdatnú arómu. Potrebovali sme prepísať sedemkilového kapra aspoň desaťkilovým, aby sme si poistili druhé miesto.

Šťastný kapor, ktorý nám vyhral preteky.

Parádna poistka!

Čas sa nám krátil, do konca pretekov zostávali 4 hodinky, no záber stále neprichádzal. Pomaly sme začali baliť veci do auta, rozoberať bivaky, ale v hlavách sme stále kalkulovali. Krátko po deviatej prišiel záber – swinger len dvakrát poskočil, chvíľku postál a pomaly sa rozbehol. „Aha, pleskáč sa prišiel rozlúčiť,“ pomysleli sme si. Kamarát zodvihol prút, ani nezasekával. Ryba sa rozbehla a my sme vedeli, že o pleskáča nejde. Potešili sme sa! Mohol by to byť ten poistný kapor okolo 10 kg. Po 20-minútovom boji sme vo vaničke namerali 104 cm a navážili 17,9 kg. V tej chvíli sme vedeli, že druhé miesto je naše, dokonca sme poškuľovali aj po prvom…
Kto by to bol kedy povedal?!
Nemohli sme sa dočkať konca pretekov. Zostávali ešte dve hodiny, počas ktorých sme pobalili všetky veci. Keď zaznel výstrel znamenajúci koniec pretekov, tak sme sa rozlúčili s lovným miestom, poupratovali ho a pobrali sa na vyhodnotenie. Tu už všetci na nás pozerali, niektorí podávali ruky. Tušili sme, že sme sa dobre umiestnili. Bolo z toho celkové 1. miesto o necelé kilo. Ulovili sme aj najťažšiu rybu pretekov, najväčšieho šupináča a prvú rybu nad 15 kg.
Opantaní úspechom sme sa rozlúčili, nasadli do auta a – hádajte o čom sme sa nasledujúce štyri hodiny cesty rozprávali…

Stále sme nemohli uveriť, že sme vyhrali.