Život je príliš krátky a uteká ako žralok s vaším jigom, nuž sme sa s kamarátmi vydali mimo komfortnej zóny európskeho chytania zubáčov, ostriežov a šťúk – na Seychely do Indického oceána. Necestovali sme tam úplne naslepo. Kamarát Honza Matějka, ktorý prešiel s rybárskym prútom vari všetky teplé moria sveta, tam chytal pred pár mesiacmi, tak sme sa vydali s ním po jeho stopách...
nezadaný
31.07.2024 (8/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2025.
Africká výprava
Bolo to dobrodružstvo so všetkým, čo k tomu patrí. Dlhý let cez Katar komplikovalo iba to, že sme leteli v polovici marca v čase ramadánu.
Pri dlhom medzipristátí tak na letisku v Dohe nebolo možné zohnať ani kvapku piva. Ale ani jednu! Dokonca aj bar, o ktorom sa Honzo dušoval, že si v ňom dával drink, bol rozobraný do poslednej skrutky a postavia ho znova po skončení moslimského sviatku.
Potom tu už však bola Afrika – Seychely. Horúčava, vlhko, ale aj prekrásna príroda a rybársky raj. Tam, kam cestujú zámožnejšie páry na medové týždne, my sme vyrazili na ryby. Spali sme v pohodlnom apartmáne a každý deň vyrážali skoro ráno na oceánsku hranu, na ktorej padala hĺbka z cca 50 m do niekoľkých kilometrov. Bolo to zhruba 70 km od ostrova a cesta rozbúreným morom tam trvala zhruba 1,5 hodiny. Stála ale za to, lebo sa tam chodia nažrať tie najdivokejšie oceánske stvorenia.
Prvý deň
Hneď zo začiatku na nás aj nášho kapitána zaútočila morská choroba. Ja som si myslel, že na ňu už netrpím, ale nevracal som len vďaka kinedrylu, ktorý našťastie po čase zabral. Pri speed jiggingu sa na nás vrhli aj rôzne druhy žralokov vrátane oblúd nad dva metre. Prvého žraloka najskôr na mori chcete vytiahnuť a potom dúfate, že vám na váš úlovok už nikdy nezaútočia. Z môjho prvého chňapala v živote mi napríklad zostala na prúte iba hlava. Žraloky neútočia na jigy, ale na živú rybu, ktorú zdolávate. Napriek tomu, že sa práve preto snažíte zdolávať čo najrýchlejšie, keď je na hrane žralokov veľa, nedá sa ich útokom vyhnúť. My sme sa na prvom mieste nemohli žralokov zbaviť... Najskôr sme ťahali náš tvrdo bojujúci cieľový úlovok a potom sa intenzita ešte zniekoľkonásobila. „Bzz, bzz!“ „Zase ten blbý žralok!“ Bol čas vyraziť inam.
O pár kilometrov na hrane ďalej prišli tie najcennejšie úlovky, aké tu môžete na jigging chytiť – rôzne druhy kranasov (vrátane amberjackov), kanicov (grouper), chňapalov. Stáli sme uprostred Indického oceána. Slnko pálilo takým spôsobom, že to, čo sme nemali namazané alebo prikryté oblečením UPF (UV ochrana – pozn. red.), bolo okamžite spálené. Nebolo sa kam schovať. Prvýkrát som zažíval intenzitu rovníkového svetla, v ktorom sa bez polarizačných okuliarov nedalo byť. A do toho vlny! Boli sme úplne fyzicky vyčerpaní zo speed jiggingu pri teplotách nad 30 °C s vysokou vlhkosťou vzduchu. Speed jigging si predstavte asi ako keď musíte neustále vyťahovať zo 100 m hĺbky 5 kg činku a do toho sekať a šklbať prútom. To všetko musíte robiť najrýchlejšie ako dokážete, aby sa vám nástraha čo najlepšie hýbala a nezožrali vám ju žraloky. Lenže takto nejako vyzerá rybársky raj...
Zdolávame rybu za rybou
Prakticky neustále sa v našej lodi niečo fotí. Double aj triple sa stáva štandardom. Mne sa darí chytiť napríklad veľkého chňapala červenkastého (Rusty Jobfish) a zlatého kanica. Chytáme veľa amberjackov, rôzne druhy kranasov, tuniakov, kanicov a ďalšie ryby. Vyťahujem aj najprestížnejší tunajší jiggingový úlovok – menšiu makrelu jednofarebnú (Dogtooth tuna – Gymnosarda unicolor) a plním si tak hneď niekoľko rybárskych snov v prvý deň. Celkovo sme pri večernej porade s miestnym pivom v bazéniku napočítali vyše 15 chytených rybích druhov. Nedokážeme si predstaviť, čo sa tu bude odohrávať, keď sa toto podarilo hneď v prvý deň. Lenže nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Keď v raji pršalo a fúkalo
Ráno nás budí hučanie silného vetra vo vetvách paliem a banánovníkov, búšenie tropického dažďa na plechovú strechu a správa od kapitána, že chytanie dnes nebude možné. Nevadí, požičiavame si jeep (šoféruje sa tu vľavo, takže si za jazdy stále opakujeme: „musíš vľavo, musíš vľavo“) a vyrážame na prieskum tunajšej vyhlásenej pláže Anse Lazio. Turistov je tu vo všeobecnosti veľmi málo a teraz v daždi máme úchvatnú pláž len pre seba. Mimochodom, dážď tu vôbec nie je niečo také, čo by vás obťažovalo. Naopak je veľmi príjemný a kúpeľ v daždi v horúcom mori je ešte lepší. Potom ideme do dediny a dávame si obed v bistre. Chalani nadávajú, že mäso je tvrdé, ale ja myslím, že ten pes, potkan, lemur alebo čo to bolo, sa zjesť dal. Čo to naozaj bolo, to sa radšej nepýtame.
Popoludní ideme krásnym trekom na ďalšiu skvelú pláž Anse Georgette. Do tmy stíhame ešte prieskum dažďového pralesa, v ktorom som prvýkrát v živote a som tak trochu v tranze. Navštevujeme aj údolie endemitov uprostred ostrova a fotíme sa s miestnym hriešnym plodom pozemského raja a najväčším orechom na svete – Coco de Mer. Večer grilujeme opäť ryby. Deň nemal chybu, hoci sme ani nenahodili. Zajtrajšok si však žiada ísť zase na ryby!
Ďalší deň nás o pol štvrtej ráno budí telefón od kapitána, že pre silný vietor z cyklónu nad Madagaskarom opäť nebude možné chytať. Tretí deň je krízový aj v Afrike. Namiesto na more vyrážame do džungle. Vymysleli sme si asi 11 km prechod ostrova tam a späť cez hory a prales. Pekne sa potíme a užívame si izoláciu uprostred džungle. Podrast je občas zle priestupný a reže do nôh, ale je to bomba. Vrcholom treku je kúpeľ v tôni jedného z potokov dažďového pralesa, kde sme sa asi polhodinu čvachtali s rybami a nejakým zvláštnym druhom raka. Zrazu tu boli zase pláže. Posledné 4 km sme sa vracali hlavne po prekrásnej pláži Volbert. Aj krízový deň sme si veľmi užili, ale zajtra azda konečne zase na ryby...
Pohodička pri trollingu.
Späť na mori
Keď sa dostanete v rybárskom raji po dlhšom čase zase na vodu, tak ste plní očakávania a ako odtrhnutí z reťaze. Ráno sme nachytali veľa bonitov a kranasov zlatistých (Rainbow Runner). Chceli sme totiž okrem jigovania skúšať chytať aj na živú rybu veľké „doggie“. Podarilo sa nám však len zopár menších kanicov a nechcených žralokov. Užívali sme si hodiny bez mobilného signálu ďaleko od civilizácie, ale prúdy boli po veternej smršti príliš silné a jigy sa tak nedali správne vodiť a na živú rybu tiež nebola aktivita podľa očakávania. Obedňajšie sashimi z nami ulovenej ryby bolo opäť vynikajúce, ale boli sme podozrivo dlho bez záberu. Prestalo to brať. A keby sa nepodarilo Honzovi chytiť na záver dňa prekrásneho kranasa, tak by to tak aj zostalo. Nevadí, aj tak to nebolo vôbec zlé a zajtra nás čaká rybársky deň všetkých snov. Veľká makrela jednofrebná „doggie“ urobí chybu a nebude sama.
Odporúčané vybavenie na jigging
Na jigging potrebujete krátky extrémne odolný prút, mimoriadne spoľahlivý navijak a šnúru s čo najnižším priemerom kvôli odporu vo vode v silných morských prúdoch, ale zároveň s mimoriadnou nosnosťou. Ja som pri speed jiggingu nedal dopustiť na prút Westin W6 Jigging 250 – 400 g, navijak Shimano Twin Power 14000 SW, pletenku Westin W6 Braid 0,40 – 0,45 mm a fluorocarbon Westin ST5 1,05 – 1,20 mm. V ťahu mi táto zostava nepovolila v súboji so žiadnym zo žralokov, tuniakov alebo amberjackov. Jigy som používal kvôli silným prúdom bežne s hmotnosťou 250 g a viac.
Odporúčané vybavenie na popping
Pri poppingu je potrebné mať ešte viac naddimenzovanú zostavu práve preto, že musíte cieľové „GT-čka“ čo najrýchlejšie dostať od útesov, kde ich chytáte. Zároveň potrebujete čo najďalej nahadzovať. Ja som používal Westin W6 Popping 100 – 180 g, navijak Shimano Stella 18000 SW, pletenku W6 Braid 0,45 mm a fluorocarbon ST5 1,20 mm. Vybavenie na trolling a chytanie so živou rybou zaisťuje dobrý kapitán lode a je dimenzované ešte do oveľa väčšieho extrému.
Deň snov
Keď začnete deň úlovkom približne 40 kg a 20 kg „doggieho“ na umelú nástrahu a nadviažete na to úlovkami 15+ kg amberjackov, nemôže byť deň zlý. Presne to sa nám pri prvých driftoch nášho tretieho dňa rybolovu podarilo. Užívali sme si tak vrcholné momenty tejto výpravy a najlepší deň, aký som kedy na teplom mori zažil. Nechýbali ďalšie chytené makrely jednofarebné, kranasy, kanice a ďalšie ryby. Majstrovský kúsok predvádza Honzo, keď zrazu vykríkne „Mahi-mahi!“ Rybu zazrel blysnúť sa vo vlne. Odhadzuje jiggingový prút, berie pripravený Westin W6 Popping so špeciálnym voblerom na „doráda“ a nahadzuje úplne iným smerom, ako rybu videl. Tá by sa totiž nahodením priamo na ňu vyplašila, ale týmto spôsobom na nástrahu útočí. A Honzo tak túto prekrásnu mahi-mahi zdoláva.
Popoludní sme už úplne odpálení z extrémne fyzicky náročného speed jiggingu. Nasadzujeme trolling a zdolávame pri ňom naše prvé wahoo, ale aj tuniaky žltoplutvé. Úlovok plachetníka alebo marlina sa nám nedarí, ale to už by bolo na jeden deň asi veľa. Takmer rovnako dobré chytanie bolo ďalší deň – bol to jednoducho ďalší fantastický deň v Afrike!
Wahoo!!!
Lúčenie
Zrazu bol pred nami posledný deň rybolovu. Na ten sme mali v pláne kráľovskú disciplínu – chytanie GT-čiek (kranas obrovský) na poppy. Pri prezeraní predpovede počasia sme všetko zmenili na chytanie plachetníkov a mečúňov trollingom. Všetko ale pochoval ranný telefón od kapitána, že v dôsledku vĺn sa na otvorené more nedá vyplávať. Výprava tak z ničoho nič vlastne skončila. Pohojdávali sme sa na vlnách nakoniec iba okolo ostrova, kde sme však s Honzom prekvapivo o dve veľké GT prišli. Vytiahli sme niekoľko ihlíc a mali akcie od ďalších rýb. Potom sme sa nechali odviezť na ostrov Curieuse s veľkou populáciou korytnačiek obrovských, kde sme si strihli krátky trek.
Na záver dňa chytáme na menších hĺbkach a ako poslednú rybu výpravy vyťahuje Honzo tú podľa mňa najkrajšiu – kranasa modroplutvého, čo bola bomba a bodka za výpravou ako má byť. Potom už pred nami bol iba ďalší zaujímavý deň na najväčšom tunajšom ostrove Mahe a dlhá cesta domov.
Na svete už je veľa miest, kam by som sa chcel s prútom vrátiť. A Seychely sú jedným z nich.
Radek FILIP
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
