Keď spomínam na svoje detstvo, tak nemôžem zabudnúť na poštovú schránku. Mnou milovanú aj nenávidenú čiernu dieru, ktorá bola v mojej dobe tak trošku dnešným internetom. Na moje prvé navijaky
som si zarobil roznášaním reklamných letákov.
nezadaný
01.08.2024 (8/2024)
0
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.02.2025.
Väčšina mojich kamarátov, ktorí si týmto spôsobom tiež privyrábali, šupla letáky hneď do prvého koša. Ja som mal od otca tvrdú výchovu. Iba raz som to skúsil. Ani neviem, ako sa to dozvedel, ale dostal som pár faciek a balík letákov z koša naspäť do rúk. Leták po letáku som roznášal po celých Průhoniciach a poznal všetky tie čierne diery naspamäť.
Detské rybárske sny
Poštová schránka mala však aj svoje kladné stránky. Zazvonila pani poštárka a ja som o chvíľku hltal nové vydanie časopisu Rybárstvo. Mesiac čo mesiac som sa nemohol dočkať nového vydania. Bola to iná doba... Nebol internet ani žiadne sociálne siete. Informácií bolo oveľa menej ako dnes a ja som ich nasával ako vyprahnutá huba. Najradšej som mal rubriku „Nej Nej“, kam rybári posielali svoje trofejné úlovky. Obdivoval som veľké úhory, zubáče, šťuky, ale hlavne veľké sumce. Počas neskorých večerov, keď som už mal dávno spať, som si potajomky s rozsvietenou lampičkou čítal príbehy o veľkých rybách. Sníval som, že jedného dňa sa aj moje rybárske sny naplnia...
Čas bežal a roky s ním. Precestoval som veľký kus sveta a videl ryby, o ktorých som predtým nemal ani tušenie. Krôčik po krôčiku som si plnil všetky rybárske sny, po ktorých som vždy túžil. Paradoxom je, že čím viac veľkých a vzácnych rýb som chytil, tým viac ma to ťahalo späť domov. Začal som sa opäť veľa venovať sumcom a snažil som sa hľadať posledné európske ostrovčeky, kde nebola populácia sumcov pod veľkým tlakom. Sumec ma nikdy neprestal fascinovať. Len som ho historicky prenasledoval tak veľmi, až som sa toho trochu prejedol. Teraz ale bola situácia iná. Predtým bolo sumčiarov ako šafranu. Polohlasom sa medzi úzkou komunitou ľudí hovorilo o tom, či sa jedného dňa chytí sumec s dĺžkou dva a pol metra... Sumce ale dorástli. Predtým magická 100-kilová hranica začínala byť častou a začalo sa snívať o prvej trojmetrovej rybe.
V auguste roku 2021 sme s mojou ženou chytili prvého sumca, ktorý pokoril hranicu 280 centimetrov. Bol to neskutočný zážitok. Chytil som ho na prívlač a navyše z bellyboatu. Bol to pre mňa silný moment! Zrazu máte pri nohách rybu, o ktorej ste iba dúfali, že by mohla existovať. Prvýkrát v živote som rybu nedokázal vyloviť. Jej spodná čeľusť bola taká veľká, že som ju vôbec nedokázal rukou chytiť. Mnohokrát mi vypadla z ruky a vyhral som nad ňou skôr veľkým zázrakom... Na pokraji vlastných síl som ju priviedol do plytkej vody, kde som ju doslova zaľahol. Vôbec prvýkrát som zažil pocit, že ma ryba v Európe úplne vyčerpala. Kľačal som nad gigantickou rybou a obaja sme toho, myslím, mali dosť. Ešte teraz si spomínam na to, ako som bol mimo. Bola to totálna eufória. Nemohol som uveriť tomu, že taká veľká ryba naozaj existuje!
Celý život čakáte a zrazu je ten okamih tu. Splnený sen, výzva, roky pokusov, chýb, neúspechu a niekedy aj úspechu. To všetko ma doviedlo k tomuto okamihu.
Keď Orlická priehrada čaruje
Je jeseň a s mojím kamarátom Standom vyrážame na 3-dennú cestu za sumcami. Plán je jasný. Ideme si hlavne oddýchnuť. Máme len bellyboaty, lehátko a spať plánujeme kdekoľvek, kam nás cesta zavedie. Skúšame niekoľko priehrad a v posledný deň sa rozhodujeme zakončiť našu sumčiu tour na Orlickej priehrade. Svieti slniečko, hladina ako olej. Lepšie podmienky sme si ani nemohli priať. Držíme sa kúsok od seba a striedame sa vo vábení. Jedna z najťažších vôd je ale dnes úplne iná! Nie sme na vode ani desať minút a ja mám pri nástrahe životnú rybu. Prichádza rana, že ma takmer vystreľuje z belíčka. Sumec mi berie nekompromisne metre šnúry a ja ho nemám šancu zastaviť. Po chvíli mi ryba, žiaľ, padá. Nehovorím, trepem sa ako ratlík. V duchu veľmi dobre viem, že toto bola tá najväčšia ryba, ktorú som mal v Čechách na prúte! Zmôžem sa len na jednu vetu: „Stando, zastreľ ma, normálne ma, prosím, ušetri trápenia“. Standa sa smeje, ale je z toho v háji úplne rovnako ako ja. Mám úplne skazený deň. Stále si v hlave prehrávam, čo som mohol urobiť inak. Lenže za ďalších desať minút to už riešiť nemusím...
Standa seká a na prúte má mega rybu. Sumce na seba vzájomne reagujú, a tak na nič nečakám a spúšťam aj svoju nástrahu do hlbín. Dávam pár rán vábničkou a dvíha sa ďalší kolos. Bez váhania pripláva k mojej nástrahe a opäť katapultuje špičku môjho V-Spinu hlboko pod belíčko. Ja ani Standa nechápeme. Bok po boku na vzdialenosť 10 metrov zdolávame nášho životného doubla. Keď máme sumce pri hladine, tak nechápeme ešte viac. Je to úplne rovnaká veľkosť. Ryby privádzame opatrne k brehu a tam sa potvrdzuje náš odhad. Asi rovnaký ročník. Ryby merajú totožne rovných 240 centimetrov. Stále nechápeme, čo sa to vlastne stalo. Nie sme v Taliansku, Francúzsku či Španielsku. Sme doma na Orlickej priehrade!
Ryby nechávame dostatočne dlho oddýchnuť a potom ich sledujeme, ako si majestátne odplávajú späť do tmavých hlbín priehrady. So Standom sa na seba usmievame ako blázni a zhodujeme sa, že asi môžeme ísť domov. Tento zážitok sa bude ťažko prekonávať. Na vode sme však neboli ani hodinu, a tak sa nakoniec rozhodujeme, že ešte vyskúšame ďalšiu časť priehrady. Ako som však povedal – v ten deň Orlík čaroval! Za ďalšiu hodinu Standa ťahá ďalšiu rybu s dĺžkou 234 centimetrov a ja o pár hodín neskôr prekonávam svoj český osobák s dĺžkou 251 centimetrov! V ten deň sa nám darí chytiť štyri životné ryby. Vari by som sa skôr do krvi hádal, či je niečo také na českej zväzovke vôbec možné zažiť...
Na sumčieho obra na Moravu
Veľká ryba z Orlíka mi nedávala vôbec spať. Zimu trávim nad svojimi starými zápiskami a mapami. Posledných dvadsať rokov som si viedol podrobné denníky a zapisoval si každú výnimočnú rybu, o ktorej som sa dozvedel. Rozhodol som sa vydať za svojím ďalším detským snom. Pred očami som mal starú fotku z roku 1990, keď sa ulovil český rekord sumca s dĺžkou 255 centimetrov. Môj plán bol túto magickú hranicu pokoriť. Bol som pripravený a ochotný obetovať tomu celú sezónu 2024. Vybral som si pár lokalít, o ktorých som bol presvedčený, že tam takáto veľká ryba môže plávať. Takých vôd u nás totiž príliš veľa
nie je...
Je 15. júna a ja mierim na ryby na Moravu. So mnou ide aj môj kamarát a kameraman Martin. Sme na ceste za mojím dlhoročným priateľom, s ktorým si túto výpravu sľubujeme už takmer dvadsať rokov. Večer klábosíme, napodiv padne aj nejaký ten pohár bieleho vína. Na rybách je totiž krásne aj preto, že sa môžete deliť o svoju vášeň, poznatky i príbehy s rovnako pobláznenými nadšencami, ako ste vy. A to bez ohľadu na štátnu príslušnosť či vek.
Naše vody sú pod veľkým rybárskym tlakom, ale stále ukrývajú veľa tajomstiev. Sumec z Orlíka, 251 cm.
Stál som nad neskutočným tvorom a zrazu mi kolega hovorí: „Veď to je už len 39 centimetrov do troch metrov...“
Najdivokejší domáci double
O deň neskôr, v deň začatia lovu dravcov, nič nehrotím. V pokoji si prechádzam lokalitu, uisťujem sa vo výbere miesta lovu a prúty zavážam až v podvečer. Nič sa však nedeje. Teda okrem prvej kontroly miestnej rybárskej stráže. Všetko je ale v poriadku, krátko pohovoríme o sumcoch a my potom v pokoji lovíme až do polnoci. Žiaľ, bez jediného kontaktu s rybou. Druhý deň sa rozhodujem zostať na rovnakom mieste. Prúty zavážam už skoro ráno. Okolo nás sú ďalší miestni sumčiari, a tak dúfam, že uvidím aspoň jedného malého miestneho sumčeka. Presne o 22.30 hod. sa ozýva mega rana z hladiny. Prút sa ani nepohol, ale ja veľmi dobre viem, že niekde tam v tých miestach mám zavezené... Možno až po 10 sekundách sa prút začína pomaly ohýbať. Zásek a som ako v stene. Je mi ihneď jasné, že toto žiadna malá ryba nebude. K brehu privádzam neskutočne dobre stavanú rybu, odhadom okolo 240 centimetrov. Chytám ju za čeľusť a vtom sa ohýba môj druhý prút. Kolega je našťastie v pozore a ihneď zasekáva. Chytá rybu, ja prút a dávame si súbojové repete. Po chvíli ich obaja držíme vo vode. Jedna ryba s hmotnosťou okolo 100 kíl a druhá okolo 70. Môj, zatiaľ, najdivokejší double z Českej republiky. Obidve ryby fotíme, nechávame oddýchnuť a púšťame späť. Oba prúty ešte rýchlo zavážam, ale do polnoci sa už nič nedeje. Po polnoci má náš breh kontrolu novej rybárskej stráže, ale všetci majú prúty z vody von, a tak kontrola pokračuje ďalej. My vidíme len vzďaľujúce sa svetielka v tme.
Ďalšie dni sa darí
Niekoľko rýb prichádza aj v priebehu dňa a je vidieť aj počuť, že jeden z miestnych rybárov nám už, žiaľ, veľmi nepraje. Z diaľky sa vždy ozve: „No, to sa po..., už má zase ďalšieho“. Náš deň tak končí opäť kontrolou rybárskej stráže. Ale aj napriek prianiu miestneho udavača kontrola opäť odchádza vo všetkej slušnosti, bez našich zadržaných povoleniek. Závisť a zloba niektorých jedincov je na nepochopenie, ale karma si ich vždy nájde. A tak sa aj stalo...
Nasledujúci deň ráno sa rozhodujem zmeniť miesto. Martin musí za rodinou, nuž ho strieda môj ďalší kamarát a mladý nádejný fotograf Michal. Nafukujem si svoj bellyboat a vydávam sa na prieskum vody. Hľadám vhodné miesta na brehu, ale aj vo vode. Pozorujem pekné kapry vyhrievajúce sa pri hladine, rovnako tak aj amury obžierajúce vŕbové lístky. Vidím aj niekoľko sumcov. Tie sú väčšinou zaparkované priamo v spadnutých stromoch. Väčšinou vidím len konček chvostovej plutvy, ktorá ľahko prereže hladinu. Bežný jav, ktorý je pre sumca typický. Len to málokto vidí, pretože si to žiada vycvičené oči. Pri jednom spadnutom strome vidím konček veľkej chvostovej plutvy. Je pokrčená a ohnutá. Tak ľahko spoznáte, že je to veľký sumec. Priblížil som sa k nemu o niečo bližšie, ale to ma už sumec prekukol. Celý ker sa otriasa a ja len pozorujem obrovský temný tieň, ktorý pokračuje ďaleko na voľnú vodu. Bolo by bláznivé si myslieť, že by som ho mohol chytiť. Celý život ale neverím na náhody, a tak to beriem ako znamenie od svätého Petra. Miesto lovu bolo vybrané.
Nič také som v živote nevidel
Prúty mám vo vode a čakám na príchod tmy. Okolo piatej hodiny popoludní prosím Michala, aby sa na prúty sústredil za mňa. Po predchádzajúcich dňoch sa na mňa podpísala únava z horúčavy a nevyspatosť z predošlých nocí. Naťahujem sa na lehátko vedľa prútov a zatváram oči. Už som bol pomaly v ríši snov, keď počujem: „Kubo, Kubo!“ Intuitívne vyskakujem, teda skôr padám z lehátka a pozerám na prúty. Lenže nič. Žiadne cinkanie, žiadne ohýbačky, jednoducho nič... Pozerám na vodu, prúty sú však stále na pozíciách. Ľavý prút, ktorý som zaviezol približne 20 metrov od miesta, kde som naposledy videl temný tieň, sa len zvláštne trepe. Prichádzam bližšie a vidím, ako vibruje celá rolnička. Akoby do mňa strelil blesk! Toto som poznal už z minulosti. Ryba držala nástrahu v papuli a vedela, že urobila chybu. Rýchlo beriem prút do ruky a v dvoch úskokoch sekám, čo to dá. Zásek ako do múru. Žiadne prepruženie, žiadny výpad. Jednoducho betón! V tom okamihu vystreľuje nad hladinu obrovská chvostová plutva. Sumec sa stavia na hlavu a celý sa prevalí pri hladine. Rana, ako keby tam spadol strom do vody. Nič také som nikdy v živote nevidel! To sa už ale začína sumčie rodeo...
Žiadne prudké výpady, žiadne kopance. Len pomalý, tupý a stály ťah. Kríza prichádza až pri brehu, keď prvýkrát vidím jeho skutočnú veľkosť. Zase sa trepem ako ratlík. Nechcem urobiť nejakú zbytočnú chybu. Na dvadsať metrov od brehu sa sumec začína točiť, namotávať na seba šnúru a ja len dúfam, že na dne netrafí nejaký ostrý šuter. To už ale za mnou stojí slušný dav miestnych rybárov, ktorých prilákal sumčí koncert pri hladine. Po dobrých dvadsiatich minútach sumca chytám za kartáč a konečne ho dostávam pod kontrolu. Hľadím na jednu z najväčších, ale hlavne najkrajších rýb, akú som kedy v živote videl. A hlavne u seba doma. V Českej republike! Nechápem. Som totálne vyčerpaný, ale šťastný. Pri nohách mi leží môj sen. Úplne sa bojím to vysloviť, ale zároveň chcem kričať na celý svet. Chce sa mi kričať 260, ale radšej mlčím, nech nie som sklamaný. Ani neviem, či to bol ten onen tieň, ale každopádne mi priniesol šťastie.
Bola to dlhá cesta, ale stála za to. Som sám zvedavý, kam sa bude dať v ČR ešte posunúť. Bude aj u nás niekde plávať 270, 280 cm?
Je to tam!
S miestnymi rybármi rybu meriame. Prvé meranie ukazuje 261. Ďalšie dve 262. Kričím až teraz. Je to tam! Neuveriteľné sa stáva realitou. Sumec s dĺžkou 261 centimetrov a ešte viac neuveriteľnou stavbou tela. Rybu nevážime. Je horúco a nechceme nič riskovať. Hmotnosť odhadujeme do 130 kíl. S rybou sa potápam tak, ako som to robil celý život s veľkými rybami po svete. No a zvyšok si úplne presne veľmi nepamätám. Asi som bol dosť v šoku a tiež viem, že som v ten deň dostal pár panákov slivovice od miestnych rybárov.
Ako sa dalo čakať, tento úlovok pohol vodami nielen u nás, ale aj v zahraničí naprieč rybárskymi aj nerybárskymi médiami. Nemecký Bild napísal článok o veľkom sumcovi z ČR, ktorý si prečítalo štyri a pol milióna ľudí. Vraj dostali stovky e-mailov, či som rybu usmrtil alebo pustil. Otázky ľudí v krajine, kde každú ulovenú rybu musíte usmrtiť... Dopracovali to tak ďaleko, že púšťanie rýb je v podstate zločin. Gratulovali mi ľudia, od ktorých by som to nečakal. Negratulovali mi ľudia, od ktorých by som to čakal. Vynorilo sa mnoho zaručených správ, ako a kde som túto rybu chytil. Rovnako tak aj správy, že určite o žiadny rekord nejde, pretože strýko cez tretie koleno chytil sumca 274. Zrazu bolo toľko svedectiev o rybách cez 270 centimetrov, že ich je plná azda každá rieka v Česku. Kiežby...
Epilóg k úlovku
Ďakujem každému z vás, kto mi držal aj nedržal palce. Svojho prvého sumca som chytil v deviatich rokoch a odvtedy som rybám a rybárstvu venoval celý svoj život. Ďakujem vám, skutoční priatelia, ste pre mňa hnacím motorom. Ďakujem rodine za chápanie nepochopiteľného. Som infikovaný rybárskou vášňou a vy ma nechcete meniť. Nič neľutujem. Hádam len to, že som na rybách nestrávil ešte viac času. Pretože čas je pre vášeň každého z nás tým najväčším darom.
Petrov zdar!
Ďakujem ti, svätý Peter. Bol to jeden z okamihov, na ktoré sa nezabúda.
Jakub VÁGNER
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
