Mnohým rybárom trvá niekedy poriadne dlho, kým nájdu v mori ostrieža. Ak však použijete veľmi dlhý nadväzec, ušetríte mnoho času a dostanete sa k ostriežom veľmi rýchlo na kobylku. Ťažko sa však na túto úspešnú metódu zvyká.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Niekde na druhej strane pobrežia fjordu by mal stáť ostriež. Presnejšie to vedia len komerční rybári, ale tí to neprezradia, pretože ostriež je u Nórov na samom vrchole pomysleného rebríčka.
Aj nášmu hostiteľovi v Ullsfojrde, ktorý má všetky druhy rýb k dispozícii v ľubovoľnom množstve, sa pri vyslovení slova ostriež rozsvieti oko. Ostriežiky sa živia predovšetkým krevetami, vysvetľuje nám, sú preto úplnou delikatesou. Predsavzali sme si, že túto špecialitu musíme vypátrať.
K dispozícii máme extrémne dlhé montáže, ktoré sú úspešné. My máme dlhý paternoster už pripravený. Nie nejaký bežný nadväzec s piatimi pestro opentlenými háčikmi na poldruha metri, ale špeciálne náradie – náš paternoster je dlhý 20 metrov. Prečo? Lov ostriežikov v niektorých lokalitách predstavuje starostlivé hľadanie loviska a jeho prehľadávanie. V najlepšom prípade sú miesta výskytu ostrieža už vopred známe a prechytávajú sa paternostrom s malými kúskami rybích filetov.
Väčšinou to znamená spustiť montáže ku dnu a potom opäť o 10 až 20 metrov povytiahnuť. Ale praktizovať tento spôsob nie je vždy jednoduché, pri trošku silnejšom vetre sa montáž vyťahuje nahor spôsobom driftujúcej lode. A my to ani poriadne nespozorujeme.
Navyše nie je jasné, kde sa ostrieže práve nachádzajú. Stoja síce pri dne, ale nie každý deň v rovnakej hĺbke. Niekedy v troch, inokedy v desiatich, často v dvadsiatich metroch. Okrem toho majú obľúbené miesta ostriežov len pár štvorcových metrov. Ak sa trafíte presne, býva každý háčik na paternostri obsadený. Ale o pár metrov vedľa už môžete odísť naprázdno...
Aby bol zoznam problémov kompletný, ostrieže sa zdržujú väčšinou v značných hĺbkach. Ostrieža živorodého (Sebastes viviparus), často vo veľkosti ľudskej dlane, možno síce na jeseň a v zime uloviť vo veľkom množstve v hĺbkach 30 až 40 metrov, ale ostriež morský (Sebastes marinus) neopustí takmer po celý rok svoje stanovište v hĺbkach cez 100 metrov. Keď už, tak sa sťahuje ešte hlbšie. Na jedno sa však môžete u ostriežov spoľahnúť – vrhajú sa hltavo na každý nastražený pásik filetu.
Napadá vás snáď lepšie riešenie, ako niečo také ponúkať v správnej hĺbke úplne cieľavedome? Pretože práve hĺbka je to neznáme, musí byť pokrytá celá vybraná oblasť. To ale nefunguje s dvojmetrovým nadväzcom.
Ale s extrémne dlhým nadväzcom možno ostriežiky hľadať cielene.
Cieľavedomé hľadanie
Presne to robím v Ullsfjorde. Mali sme len veľmi neurčité informácie o miestach výskytu, pretože však ostrieže stoja takmer vždy pri hranách strmých podvodných stien, použili sme najskôr sonar a sledovali líniu v hĺbke nad 100 metrov. Naraz kleslo dno fjordu na 136 metrov a vzápätí zasa pomaličky stúpalo. Tu sme začali hľadať dvomi člnmi s rozstupom 20 až 30 metrov.
Dlhá montáž bola ťahaná do hĺbky olovom ťažkým 750 g. Ubehla len minúta a špička prúta už signalizovala prvé šklbnutia. Krátko sme zasekávali iba zápästím. Sú to skutočne ostrieže? Čoskoro sa presvedčíme. Montáž sme ale hneď po prvom zábere nevytiahli.
Pošklbávanie v hĺbke
Ďalšie šklbnutie signalizovalo, že sme sa trafili správne. Po stometrovom drifte už nezaberali žiadne ryby. Navíjali sme a hneď štyri ostrieže rotovali z hĺbky von. Ani jeden však nedosahoval viac ako pol kilogramu. Toto miesto sme obsadili na najbližšie tri hodiny.
More nám vydávalo stále väčšie ostrieže, potom však zosilnel vietor a cielené driftovanie bolo nemožné. Museli sme teda skončiť. Aj napriek tomu sme dosiahli svoj cieľ. Už skoro dopoludnia sme sa vrátili s plnou debnou ostriežikov – náš nórsky hostiteľ sotva veril vlastným očiam.
Zhotovte si montáž
Montáže na ostriežiky nemožno, prirodzene, nikde kúpiť, musíte si ich vyrobiť sami. Základným materiálom je monofil, najmenej 0,60 mm hrubý, lepší je 0,75. K tomu šesť až desať háčikov na prirodzené nástrahy (s dlhým protihrotom na ramienku háčika), veľkosť 1/10 až 3/0 a rovnaký počet fluorescenčných korálikov. Na vlasci uviažte každé dva metre slučku, natiahnite na ňu korálik a slučkou prevlečte háčik. So šiestimi háčikmi je teda nadväzec dlhý 12 metrov, s desiatimi až 20 metrov. Ale pozor! Neviažte podľa známeho: čím viac, tým lepšie. Tu to nemusí platiť.
Princíp chaosu
Ak je montáž príliš dlhá, alebo ak sú háčiky uviazané príliš nahusto vedľa seba, tak to môže viesť na malej húpajúcej sa lodi jedine k chaosu, v horšom prípade i ku zraneniu! Ostrieže dokážu nadväzce úplne skrútiť. To je potom náramne rušivé a jedinou možnosťou je nechať nadväzec s olovom voľne spustený vo vode. Skrútenie sa zväčša vyrovná samo.
Aby ste mohli montáž úspešne používať, je potrebné predsa len trochu cviku. Celú situáciu uľahčí jednoduchý navijak vyrobený z doštičky. Ja uchovávam nadväzce iba na takomto navijaku a väčšinou so sebou nosím rozličné dĺžky. Ak stojíte priamo v húfe ostriežikov, je nepraktické zakaždým nadväzec odvíjať a zasa navíjať. Voľné háčiky môžete zapichnúť do plochého kusa polystyrénu, alebo zavesiť na hranu prázdneho vedierka.
Nemusíte ani zakaždým meniť prúžky filetov. Vždy si narežem do zásoby asi 5 cm dlhé trojboké hranolčeky z makrely alebo z tresky tmavej. Prázdne háčiky môžem zasa ihneď nastražiť – prepichnúť pásik dvakrát a povytiahnuť ho po ramienku až za protihrot. Keď sa vám zdá dvadsaťmetrová montáž príliš dlhá, začnite najskôr s piatimi až desiatimi metrami. Môžete sa spoľahnúť i na kratšie montáže, veď napríklad niekedy lovíte pod húfom.
A jedna rada na koniec: Nielen ostriežiky stávajú pár metrov nad dnom a majú rady zdrapy rybieho mäsa...
Tip:
Úspešný recept: Veľmi dlhé montáže, až 20 metrov s 10 háčikmi! Doštička polystyrénu alebo prázdne vedro poslúži na zavesenie háčikov pri navíjaní. Nástraha: 5 centimetrov dlhý hranolček tresky tmavej. Ostrieže môžu stáť i 20 metrov nad dnom. Cieľavedome prehľadávať strmé hrany v hĺbke 100 metrov. Keď ustanú zábery, miesto treba prehľadať znova rovnakým spôsobom.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
