Z miesta, kam pravidelne dopadal košík nášho feedra, sa na hladinu derú bubliny. Je to neklamný znak, že hodovníci dorazili. Jemná špička sa nebadane pohne, po nekonečne dlhej chvíli sa to zopakuje trochu výraznejšie, až sa zrazu bez varovania ohne. To, čo nasleduje potom, sú chvíle, na ktoré sa tak skoro nezabúda.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tie liene sú tam, ale ako na ne?
Kochal som sa krásou nezregulovaného úseku rieky, keď sa kúsok od brehu spomedzi hustého zárastu vodného rastlinstva pomaly vynoril chvost ryby, akoby na pozdrav zamával, a tak isto potichu sa zas ponoril a stratil v spleti rastlín. To lieň nerušene oberal z rastlín drobné vodné živočíchy, aby sa nimi nasýtil.
Toto som zažil už dávnejšie, ale stále sa mi ten úkaz vynáral z mysle. Pred očami sa mi zjavoval ten mäsitý, čierny chvost so zaoblenými okrajmi ako sa kýva z boka na bok a nedal mi pokojne spávať. Tie liene sú tam, ale ako na ne? Nie je predsa možné, aby sa nedali uloviť. Nechcem len občasný a viac-menej náhodný úlovok, ale cielený lov lieňov a pokiaľ možno tých väčších. Je to výzva, pre ktorú jednoducho treba niečo vykonať.
Musel som nájsť miesta, kde sa liene vyskytovali pravidelne
Trvalo mi pár rokov, kým som sa konečne odhodlal skúsiť šťastie a stále som uvažoval nad spôsobom, ako to urobím. Prvej rybačke predchádzal dôkladný prieskum terénu a, hlavne, keď som nechcel čakať na náhodného, okolo plávajúceho lieňa, musel som nájsť miesta, kde sa liene vyskytovali pravidelne. Nebolo to jednoduché, aj keď som vedel, že sa v danom revíri vyskytujú v pomerne hojnom počte. Lieň sa cíti bezpečne v hustej spleti vodného rastlinstva, prípadne v korunách do vody padnutých stromov.
Priezračná voda mi umožnila ich aj občas zahliadnuť v blízkosti brehov, ako sa presúvali z jedného trsu rastlín do druhého, alebo pomaly plávali popod listy lekien. Občas ich prezrádzal len pohyb rastlín a sporadické hlasné cmuknutie, keď zbierali hmyz z listov tesne pod hladinou. Pravdou je, že takto niekedy cmukajú aj karasy a červenice, ale ani jedna z týchto rýb nemá takú výraznú oranžovú papuľku ako lieň, ktorú sa mi zavše podarilo zazrieť na hladine medzi rastlinami. Po pár prieskumných vychádzkach som mal vytypovaných pár miest, kde som predpokladal úspešný lov.
Pred prvým výletom za lieňmi som mal menšiu dilemu, aký spôsob lovu použijem a zvíťazil lov na plavák. Predsa len je to tichšia rybačka, ako keď do vody dopadá každú chvíľu košík s krmivom a nevedel som, ako bude ryba reagovať. Po počiatočnom zakŕmení som nahodil kúsok za trstinu do ani nie metrovej vody. Jednogramový plavák spolu s nastraženými kostnými červami ticho dopadol na hladinu a mne neostávalo iné, len čakať.
Netrvalo dlho a plavák sa pohol. Nespôsobil to však lieň, ale červenica. Po nej nasledovalo pár plotíc, nejaký ten ostriež, ale lieň nie. Nuž čo. Toto miesto asi nebude tým pravým a po asi hodinovej rybačke som ho vymenil za iné. To sa nachádzalo v blízkosti do vody padnutého stromu, pri ktorom bolo pár trsov vodného rastlinstva.
Kŕmenie
Na pomerne malom voľnom priestranstve medzi nimi som prikŕmil pár jemne stlačenými guľami krmiva, aby sa rozpadávali už počas klesania na dno a nezapadli do bahna na dne. Prúdenie vody bolo veľmi pomalé a krmivo dosadlo na dno takmer na to isté miesto, ako dopadlo na hladinu. V krmive nechýbali ani kostné červy a kukurica, na ktoré som sa snažil liene nalákať.
Počiatočný scenár bol rovnaký ako na predchádzajúcom mieste, čiže červenice a plotice, ale tu sa po chvíli na hladine objavilo pár bublín. Tie boli znamením, že nejaká ryba ryje dno a zbiera ponúknuté dobroty. Dúfal som, že to sú liene, čo sa mi aj po chvíli potvrdilo, keď som z vody vytiahol asi 25-centimetrového lienika. Nebol síce veľký, ale potešil a dodal nádej na lepší úlovok. Veď kde sú malé, musia byť aj veľké. V ten deň som ich ulovil ešte dva o niečo väčšie. Nebolo to síce to, čo som očakával, ale prvé liene som už mal zdolané, čo bolo dobrým začiatkom.
Na ďalšiu vychádzku som si pribalil aj feeder
Je to môj obľúbený spôsob lovu. Tentoraz som šiel hneď skoro ráno na osvedčené miesto. Hneď po príchode som prikŕmil, aby sa ryby stiahli na lovisko, kým sa rozbalím. Netrvalo dlho a prvé bublinky ohlasovali prítomnosť hodovníkov na prestretom stole.
Začal som osvedčeným plaváčikom a po dvoch zdolaných červeniciach sa plavák najprv párkrát jemne pohupol a potom sa rozbehol po hladine smerom k padnutému stromu. Hneď bolo jasné, že to bude iný pacient. Bol to pekný lieň, ale po vydvihnutí ku hladine sa vypol z háčika. Viete si predstaviť, ako som si v duchu nadával. Aj keď tento prvý pokus bol neúspešný, vedel som, že liene sú pri chuti. Pripravil som si feeder, lebo som chcel vyskúšať, či bude nejaký markantný rozdiel v porovnaní s lovom na plavák. Menšiu dilemu som mal pri výbere systému.
Systém
Keďže som lovil na dne, ktoré bolo pokryté vrstvou bahna, rozhodol som sa pre paternoster s krátkym, asi 15 cm dlhým bočným nadväzcom. Na ten som do karabínky zavesil malý 10-gramový košík, aby som nerobil pri nahadzovaní veľký hluk a ľahký košík sa až tak nezabáral do bahna na dne. Hlučnosť nahadzovania bola takmer úplne eliminovaná tým, že som nahadzoval spodným švihom, nakoľko som lovil len nejakých 5 – 6 m od brehu a košík som viac-menej ticho položil na hladinu.
Čľupnutie nebolo hlasnejšie ako keď na hladinu padne nejaký konárik, čo na tom mieste nebola žiadna zriedkavosť, lebo brehy sú zarastené starými vŕbami a topoľmi a ryby sú na to zvyknuté. Na druhú vetvu paternostra som spôsobom slučka do slučky pripevnil asi 30 cm dlhý nadväzec z 0,14-ky vlasca, na ktorý som naviazal háčik č. 10. Ten bol tak akurát na kukuričku s dvomi kostnými červami. Vlasec 0,14 –ku na nadväzec som volil kvôli tomu, že som bol nútený bojovné liene zdolávať na obmedzenom priestore kvôli prekážkam vo vode, inak by som asi použil 0,12-ku.
Kým som si pripravil udicu, na lovnom mieste znova hodovali ryby a zo dna stúpali bublinky. Tentoraz však boli menšie, čo veštilo iné ryby. Opatrne som medzi stúpajúce bubliny nahodil, najjemnejšiu špičku v zostave feedra som jemne prihol dopnutím zostavy a čakal na prvý záber. Netrvalo dlho a pohyb špičky hlásil, že ryba našla nástrahu. Bol to nečakane veľký, takmer 50-centimetrový pleskáč. Taká ryba vždy poteší, ale dnes nebola na zozname očakávaných hostí. V priebehu pol hodiny som ich zdolal ešte dva a začínal som mať obavy, že dnes už liene neprídu.
Ako pleskáče nečakane prišli, tak aj odišli a prepustili miesto na hodovanie iným obyvateľom podvodnej ríše, medzi inými aj asi 30 cm veľkému kapríkovi, ktorý neodolal nastraženej kukuričke. Po jeho ulovení som sa už takmer zmieril s tým, že dnes lieňa neulovím, lebo ten počas zdolávania narobil až príliš veľký rozruch na lovnom mieste. Našťastie som sa mýlil a po krátkej chvíli sa špička jemne, takmer nebadane pohla. Uprene som ju sledoval s rukou pripravenou na rukoväti udice. Už som si myslel, že to bolo len náhodné brnknutie ryby o vlasec, keď sa pohla znova. Tentoraz však trochu výraznejšie, ale stále nie dostatočne na zásek.
Pár sekúnd na to sa však prudko ohla a po záseku nasledoval tuhý boj
Už spôsob, akým sa ryba bránila naznačoval, že to bude lieň a nie malý. Nerobil výpady do strán, ako to robí kapor, ale sa snažil takmer na mieste mykaním hlavy do strán zbaviť háčika z papule. Občas potiahol kúsok bokom, ale tam zasa len krúžil na malom priestore mykajúc hlavou. Keď som uvidel lieňa v plnej paráde tesne pod hladinou, iba som dúfal, že sa nevypne ako ten prvý na začiatku rybačky, lebo to bol krásny kus. Po jeho zdolaní mi srdce od radosti bilo ako zvon. Mal 42 cm a bol to zatiaľ najväčší lieň, akého som kedy ulovil. Predtým som už pár lieňov, ktoré sa blížili k 40-centimetrovej hranici chytil, ale ešte žiadneho väčšieho. Boli to však len náhodne ulovené kusy počas lovu iných rýb.
Tip:
Aj dopravovanie košíka s krmivom do vody muselo byť čo najmenej hlučné, hlavne spočiatku. Preto som volil len 10-gramový košík. Dobrou voľbou bolo počiatočné zakŕmenie rukou a potom počas lovu už len košíkom. Už keď sa s vervou pustili do hodovania, tak ich opatrnosť trochu poľavila, ale na to sa nedá spoliehať. Malý, 10-gramový košík, mal proti pravidelnému zakrmovaniu rukou tú výhodu, že dopravoval na lovné miesto krmivo v malých dávkach takmer nehlučne a hlavne, z košíka vypadané krmivo bolo vždy v blízkosti háčika s nástrahou.
Výsledok tejto vychádzky
Výsledok ma utvrdil v presvedčení, že aj s feedrom sa dá úspešne loviť lieň a to cielene. Takýto lov má svoje špecifiká, ktoré je nutné dodržať. Dôležitý je fakt, že si liene najprv musíme nájsť. Ak raz niekde nie sú, ťažko ich tam ulovíme. Aj napriek tomu, že som lovil na revíri, kde ich je požehnane, mal som spočiatku menšie problémy ich dostať na háčik. Aj keď ich zdolávanie ulovenej ryby veľmi nerušilo, bolo nutné správať sa pri vode tichšie, lebo sa lovilo v tesnej blízkosti brehu.
Zaujímavosť:
Starí lovci lieňov tvrdia, že ak sa z jedného miesta vytiahne lieň, miesto je rozrušené a ďalšie sa takému miestu vyhnú, alebo dlho trvá kým sa tam vrátia, lebo sú veľmi opatrné. Stúpajúce bubliny z lovného miesta však svedčili o opaku tohto tvrdenia. Návnada na dne ich tak zaujala, že ich nevyrušil ani boj o život ich súkmeňovca o necelý meter ďalej. Netrvalo hádam ani 15 minút a špička sa opäť opatrne pohla. Záber bol podobný, ako ten pred tým, ale na svedomí ho mal tentoraz „len“ 37 cm veľký lieň. V ten deň som ich podobne veľkých zdolal ešte dvoch.
Nástraha
Ako nástrahu som používal už spomínané kostné červy, ktoré som občas striedal s kukuričkou, prípadne som ich spolu kombinoval. Zaujímavé bolo, že hnojového červa, ktorý je na lov lieňa takmer všade považovaný za nástrahu číslo jeden, úplne ignorovali. Pravdou je, že hnojáčiky som nepridával, na rozdiel od kostniakov, do krmiva. Možno to niekedy nabudúce skúsim, ale mám menšie obavy z prílišného záujmu malých ostriežov, ktorých je tu tiež dosť.
Čo sa krmiva týka, tak s tým som si ťažkú hlavu nerobil a použil som prvý kaprovo-pleskáčový mix, čo som mal nasucho namiešaný už dlhšiu dobu doma v uzavretom kýbli. Dôležitejšie ako zloženie krmiva, bolo jeho podávanie rybám, a hlavne dostatok živej zložky v krmive, ktorá sa postupne dávkovala.
Občas sa však môže stať, že aj keď liene budú na lovnom mieste, budete ich tam vidieť ako zbierajú zo dna a nástrahu s háčikom budú jednoducho ignorovať. Všetko naokolo pozbierajú, len nástrahu s háčikom nechajú tam. Také chvíle sú na porazenie, ale aj o tom je rybačka. Práve to je na nej zaujímavé, že každý raz je to o niečom inom a aj keď sa usadíte na to isté miesto, s tou istou nástrahou ako deň pred tým, výsledok lovu bude iný a u lieňa obzvlášť. Práve preto je lov lieňa pre rybára veľkou výzvou.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
