Ten telefonát ma prekvapil večer. Neznámy český hlas mi začal rozprávať o fantastickej rybačke v Nórsku. Ani som nevedel ako a prijal som pozvanie pána Edelmanna na výpravu na ostrov Smøla. Názov ma najprv zarazil a musím povedať, že až doteraz u mňa vyvolával negatívne asociácie. Veď smola sa lepila našej šesťčlennej skupinke na päty celú cestu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Najprv sme päť hodín cestovali sto kilometrov do Krakova. Poľská šotolinová rally zneistila aj dievčenský hlas v GPS navigátori, ktorý nás nakoniec priviedol cestou-necestou na letisko. Tam už panoval typický dovolenkársky chaos a v Osle sa ešte znásobil. Najprv sme stratili foťák, nato batožinu, prišli o liter fantastickej slivovice a napokon všetko zázrakom našli, teda okrem tej slivovice. A potom sa to všetko ešte zhoršilo a lietanie medzi „stratami a nálezmi“ a „check-in“ nemalo konca-kraja. Všetko vyvrcholilo večer v Trondheime, kde som sa šťastlivo ocitol s priateľmi, ale bez cestovného pasu a leteniek. Chlapi sa mi smiali, že Thajčanka, vedľa ktorej som sedel, práve podpisuje leasingovú zmluvu.
Teraz tu sedím v domčeku Iverstua na ostrove Smola a od spokojnosti pradiem ako mača. Veru nie je smola ako Smola. Chalani, Tibor, Alex, Peter a Percas pred chvíľou vyrazili na miestnu rieku a jazero. Večer sa k nim pripojím a skúsim uloviť niektorého z obrovských morských pstruhov, alebo divých potočákov, ktorými je Smola povestná. Takmer celý deň sme strávili na mori spolu s pánom Alfom Jenssenom, chytali ryby a zoznamovali sa s okolím.
Testovanie voblerov pri love z člna
Dostal som za úlohu otestovať nové voblery od Dorada, ktoré mám už vyskúšané na našich riekach a tak som namiesto zvyčajnej muškárky držal v ruke jemný prívlačový prút. Chytať na mori s prútikom gramáže 1 až 5 gramov je čisté bláznovstvo. Je to tak, ale aj napriek tomu som neodolal a zmieril sa s tým, že tento prútik neprežije svoju prvú rybačku. Pre istotu som si ho ihneď odfotil. Na malý navijak som natočil dvadsať štvorku vlasec a na druhú cievku zasa novú splietanú šnúru priemeru 0,12 mm a s nosnosťou až 15 kilogramov.
Najprv nás náš nórsky hostiteľ zaviezol k mostu, kde sme prvýkrát omočili naše „šmaky“. Dvaja muškári, dvaja vláčkari, fotograf a kameraman. Už po pár hodoch hlásil Alex rybu. Malá, asi 25-centimetrová treska pollack bola naším prvým úlovkom. Samozrejme, na mušku. Ja som skúšal plávajúce voblery Stick s dlhou lopatkou výrazných farieb, ale bez úspechu. Hádzalo sa s nimi výborne, ale obyčajná kovová lyžička bola úspešnejšia a okrem malých pollackov som na ňu ulovil aj prvú makrelu. Voblery sa nedostali do potrebnej hĺbky. Driftovanie člna a korekcie jeho smeru a rýchlosti bránili tomu, aby pracovali správne.
Lovili sme v okolí mosta asi dve hodiny a chlapcom sa podarilo zopárkrát vytiahnuť dublety. Kvalitný farebný sonar Garmin
s GPS nám priebežne ukazoval ryby, ktoré nám stále brali, no aj tak sme sa rozhodli vyskúšať a spoznať nové miesta.
Maják na konci ostrova
Alf je tiež majiteľom majáku Haugjegla, v okolí ktorého je výborná rybačka. Na maják sa dá dostať len loďou a len keď je dobré počasie. Hneď v prístave sme, prirodzene, museli vyskúšať zopár hodov a Alexovi sa podarilo dostať riadneho pollacka, kvôli ktorému musel skákať po útesoch ako kamzík. Strmé schody majáku nás najprv priviedli k nádherným miestnostiam na siedmych poschodiach.
Vkusne a pohodlne zariadené, lepšie ako v niektorých hoteloch. Z vrcholu majáku nám Alf ukázal dobré miesta, ktoré som sa hneď rozhodol vyskúšať. Jediný som si vzal prútik. Chalani zaváhali, pretože si ich nechali v prístave.
Postavil som sa na kraj útesu a nahodil kovovú lyžičku s malým strímrikom na bočnom nadväzci. Po dopade nástrahy sa voda sčerila, čo ma dosť prekvapilo. Nenechal som preto nástrahu vôbec klesnúť a začal rýchlo navíjať. Prvý záber, druhý záber a 5-gramový prútik sa ohýbal pod dvoma 40-centimetrovými makrelami. Podarilo sa mi vytiahnuť len jednu. Druhý hod bol rovnaký a znova sa mi pošťastilo vytiahnuť len jednu. Vtedy som si uvedomil, že dve veľké makrely by som asi na tento prútik nezdolal.
Ďalší hod a situácia sa opakovala len s malým rozdielom. Prišiel som o bočný nadväzec. Videl som makrely, ako mi útočia na nástrahu a znovu som jednu vytiahol. Štvrtý hod, rana do prútu, chvíľka zdolávania a zrazu nič. Ryba mi odtrhla poslednú nástrahu a zvyšné som nechal v člne v prístave. Takmer som šprintoval po skalách a balvanoch. Chlapcov nebolo potrebné prehovárať. Všetci sme sa rozpŕchli s udicami po ostrove. Vrátil som sa na rovnaké miesto spolu s mladým Tiborom.
Testovanie voblerov z brehu
Vzal som si len nové voblery. Fúkal síce vietor, a preto sa mi s nimi horšie hádzalo, ale bol som presvedčený, že ak ryby budú ešte pod hladinou, podarí sa mi niečo uloviť.
Začal som s deväťcentimetrovým Stickom jasnožltej farby. Vobler doslova svietil v zelenomodrom mori. Svietil aj pod vodou. Už o chvíľu sa mi podarilo naň uloviť dve zlato-medené tresky.
Húf makrel sa stratil v rozľahlých vodách Atlantického oceánu. Asi po dvadsiatich hodoch som sa rozhodol pre zmenu farby. Použil som rovnaký vobler prírodnej farby so svetlo-zeleným chrbátikom. Prvý hod – ryba. Druhý hod – ryba. Ryby okamžite reagovali na zmenu farby. Dokonca som videl obrovského pollacka ako sa mi otočil za voblerom na hrane s hlbokou vodou. Podarilo sa mi uloviť naň aj zopár makrel. Zdolávanie bolo vždy náročnejšie, ale udička sa držala hrdinsky. Dvadsať štvorka vlasec a háčiky tiež držali. Príjemne ma prekvapili.
Stále som bol len na tom istom mieste a ryby som ťahal asi na každý piaty hod. Keďže som nestihol vybaliť karabínky, vobler som viazal priamo na vlasec. Priväzoval som ho na slučku a videl, že vobler vtedy pracuje správne.
Bolo dobojované
Trápil ma ten veľký pollack, a tak som sa rozhodol, že znova zmením farbu. Dal som čisto prírodnú farbu, podobnú našej beličke. Prvý hod - treska. Celkom pekná a zdolával som ju asi 5 minút. Druhý hod. Záber a prudký ťah dole. Zrazu ryba zastala a ja som sa ju márne pokúšal vypumpovať.
Pískol som na Tibora staršieho a posunkom naznačil, že mám ozrutu. Cítil som jej hrubú silu a vedel, že toto asi tento prútik nezvládne. Háčiky sedeli pekne a podarilo sa mi na chvíľu rybu odlepiť od dna. Plávala popri brehu asi v 15-metrovej vzdialenosti, nevediac, že tam hore s ňou niekto bojuje. Udička bola napätá na prasknutie a začínal som si veriť, či skôr začal som dúfať, že rybu zdolám. Zrazu znova prudký ťah smerom dole a zrazu nič. Vlasec sa najskôr prerezal na nejakej skale. Bolo dobojované. Špekulovať nad tým, čo by sa dialo, keby som tam mal splietanú šnúru je zbytočné.
Ihneď som naviazal ďalší vobler a pokračoval v love. Podarilo sa mi ešte zdolať zopár makrel a tresiek. Bolo jasné, že voblery z brehu fungujú veľmi dobre a že sa oplatí mať v zásobe viacej druhov farieb.
Už sme mali všetci toho dosť, a tak sme zavelili k návratu. Alf nás aj na rozbúrenom mori šťastne doviezol do jeho vlastného prístavu a odovzdal mi kľúče od člna.
Chlapi si dali poobednú siestu a ja som sadol za počítač, aby som sa podelil s vami o zážitky a skúsenosti. Veru nie je smola ako Smøla. Táto Smøla nie je čierna a mazľavá. Je nádherná, očarujúca, fascinujúca a hlavne plná rýb.
Nabudúce vás budem informovať o love pstruhov potočných na jazerách a love makrel na strímer.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
