Rok 2008 sa prehupol zo svojej prvej štvrtiny ďalej a ja som si uvedomil, že popri pracovných povinnostiach mi pár zimných mesiacov ubehlo rýchlo ako voda a sezóna nám medzitým nebadane odštartovala. Po všetkých správach, ktoré som doteraz nazbieral, mi bolo od začiatku jasné, že svoju prvú rybačku nezačnem v zahraničí, ale si pekne počkám na oficiálne otvorenie vôd u nás doma na Slovensku.
nezadaný
10.09.2008 (9/2008)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2008
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vybavil som si preto všetky potrebné záležitosti a zakúpil povolenie s rybárskym lístkom. Náramne som sa tešil, lebo už dlhší čas som nezačínal sezónu lovením u nás doma. Rozbieham sa skôr v zahraničí, aj to niekedy neskoro, keď je už sezóna v plnom prúde. Potom sa to snažím všetko dobehnúť takmer na koniec sezóny, skoro až v zime, s týždňovými výpravami. Tento rok som si povedal, že to bude určite inak.
Akt rybej lásky
Poďme však pekne po poriadku. Mám šťastie na jeden revír, ktorý sa nachádza približne asi 30 km od môjho bydliska a je na ňom možnosť chytať celoročne s dodržaním doby lovu a hájenia rýb. Moji kolegovia rybári mu stále pevne a tvrdohlavo veria. Preto aj ich prvá veľká výprava smerovala práve tam.
Veľmi som sa chcel k ním pripojiť a stráviť pekných pár dní spoločne s nimi na tejto lokalite. Ako to už zvyčajne býva, nič mi poriadne nevychádzalo. Bol som z toho úplne na nervy, lebo moje pracovné povinnosti mi nedávali ani pomyslieť na dlhšiu výpravu. Ešte viac ma dorazili, no hlavne nabudili, správy o ich prvotných úspechoch. Moja túžba chytiť prvého kapra v sezóne bola ozaj veľká.
Prekonať nedostatok času mi pomohla jedna voľná nedeľa. Odsunul som všetky povinnosti bokom a vybral sa k vode. Chalani práve skončili a ja som ostal sám. Hneď v ten deň podvečer som mal aj niekoľko záberov a radosť mi urobilo aj pár zdolaných menších kapríkov. Najviac ma však tešila vysoká aktivita rýb. Svojim častým prevaľovaním či vyhadzovaním sa nad hladinu mi dávali jasne najavo svoju prítomnosť.
Nebolo to len na jednom mieste, ale na rôznych úsekoch vody, ktorá vtedy dosahovala už cca 18 stupňov. Jasné náznaky správania a stopy na tele ulovených kaprov v podobe drobných rán a vytekajúceho mliečia mi dávali tušiť, že sa čoskoro začne očakávaný akt rybej lásky.
Chýry sa šíria rýchlo...
Keďže som sa na túto lokalitu vybral viackrát, bol som toho svedkom a čo som tipoval, to sa časom aj potvrdilo. Tých pár krátkych vychádzok na túto lokalitu som mohol absolvovať aj vďaka dvom májovým sviatkom. Na začiatku som prichádzal k vode okolo piatej ráno a končil asi o deviatej večer. Predkŕmené miesto som stále dosypával, a tým sa snažil, aby si ryby zvykli na stálu, aj keď nepravidelnú možnosť nájdenia potravy.
Neskôr som si už naplánoval a strávil s Braňom a Karolom dva voľné víkendové pobyty. Pri stálom pobyte pri vode bola taktika rovnaká, len s možnosťou o čosi dlhšieho lovu. Obe výpravy dopadli úspešne a pekne sme si zachytali. Keď mi prichádzali SMS-ky od kamarátov loviacich v zahraničí, vôbec som nebanoval, že tam nie som s nimi. I keď nám trochu chýbal nonstop lov, zbytočne sme neriskovali. Skoré ranné nahadzovanie a nočné vyťahovanie prútov nám naozaj nerobilo najmenší problém.
Chýr, že tu teraz idú kapry, sa rozšíril podozrivo rýchlo. V priebehu toho mesiaca sa na revíre vystriedalo mnoho rôznych rybárov, dokonca aj z iných okresov. Zámerne to spomínam, lebo za tie roky viem, čo sú to premárnené miesta či vody. Viem, že keď berú ryby, dlho sa to neutají. Väčšina z nás sa chce pochváliť s úlovkami, veď je to prirodzené. Na Slovensku je, hlavne okrem závisti, ešte jedno veľké nebezpečenstvo - drancovanie! Nie som objaviteľ, ani ochranca tejto lokality, i keď som tu už úspešne chytal na boilies pred desiatimi rokmi. Myslím si, že nemám právo tento revír, ani žiadny iný, nechať zničiť. Chcem, aby sa zachoval v takom stave aj iným, lebo v minulosti už jednu tvrdú ranu utrpel.
Mnoho kolegov, čo som z tej doby poznal, si ho chránilo ako oko v hlave. Zaznamenali na ňom svoje prvé menšie či väčšie úspechy. Právom sa hnevali, keď sa objavili články či fotky, aj keď adresované športovým rybárom. Akoby sme hneď dali návod pre niektorých na vyplienenie tejto vody, ktorá mala veľký potenciál.
Hlupáci a klamári?
Práve na jednej takejto rybačke som ráno ešte okolo ôsmej driemal na stoličke. Zrazu zastal vedľa mňa domáci rybár s dlhým bodákom za pásom. Na potvoru mi práve vtedy zabral kapor; krásnu jazdu sprevádzal jeho výkrik - a predsa berú! To ma vystrelilo zo stoličky a po chvíli som pred ním zdolal nádherného cca 10-kilového lysca.
Ale radšej som mal asi prerezať silón. Vzápätí mi priateľsky poradil, aby som ho rýchlo hodil do trávy a zarezal, veď je to mäso. Neveriacky som pokrútil hlavou, slušne poďakoval a oznámil mu, že ho idem pustiť. Hneď ma ubezpečil, že sa nemusím báť, veď on nie je rybárska stráž. Ani nikde neprezradí, keď si ho vezmem a budem chytať ďalej, veď je škoda odísť keď berú.
Napriek tomu nepochodil, bol slušný a pri púšťaní kapra neveriacky krútil hlavou a dodal, že to ešte nevidel, aby niekto vrátil toľko masa späť do vody. Takýchto lovcov sa tam potom objavilo viac než dosť. Pochopte, nevadí mi rybár, ktorý si privlastní pre svoju potrebu nejakú tú rybu podľa poriadku, ale aby niekto chcel zabíjať takéto ryby?
Možno stojí za zamyslenie, prečo mnohí z nás, keď píšu nejaký ten príbeh o našom revíre, vo svojich článkoch často zahmlievajú a úmyselne skresľujú informácie, hlavne z našich vôd. Pravda a skutočnosť sa väčšinou vždy prevalí. Potom vyzeráme medzi kolegami, ktorí si vedia vážiť takéto ryby, ako hlupáci či klamári...
Mierne som zariskoval
Vrátim sa však k máju, kedy som mal konečne asi necelé štyri dni voľna. Nanešťastie sa prudko ochladilo a každý deň spadlo pár kvapiek studeného dažďa. Ďalší „bonus“ spočíval opäť v tom, že z mojich parťákov nemal nikto voľno, aby išiel so mnou na ryby. Všetky tieto fakty, no hlavne zmena počasia, ma prinútili poobzerať sa po inom revíri.
Voda, na ktorej som sa rozhodol loviť a celkové miesto, je prekrásne. Dúfam, že aj dlho ostane. Usúdil som, že táto prechodná zmena počasia by tu nemusela mať na ryby až taký neblahý vplyv. Predpovede hlásili, že ochladenie môže trvať len pár dní a možné je, že čoskoro príde späť teplá vlna. Neskôr sa to aj potvrdilo. To som ale nevedel, a tak som musel popremýšľať o zmena krmiva.
Problém je, že milujem a rád používam skoro vždy boilies na báze rybích múčok. Rozmýšľal som, či bude vhodné ho použiť aj pri tejto príležitosti. Už v minulosti som o tom často hovoril s kamarátom. Preto som sa rozhodol mierne zariskovať.
Krásny, asi 5-kilový lysec bol však chytený pod papuľkou. Uvedomil som si, že nástraha nie je geniálna, ale že sa na plytčine napriek ochladeniu stále motajú kapry.
Spôsob rozloženia udíc bol jasný: predsavzal som si skúšať striedať hĺbku a uvidím. Nasledujúci deň a pol sa nič neudialo, ryby sa neukazovali, no napriek tomu som pokračoval v kŕmení. V ten podvečer som zaznamenal záber na oba prúty. Srdce mi od radosti poskočilo, že mi pustili obe miesta. Ryby boli síce menších hmotnostných kategórií, ale brali.
Recept:
Pripravil som si guľôčky z korenenej rybacej zmesi M1, do ktorej som namiešal ochutený a veľmi aromatický „vtáčak“ Catcher Bird Seed Pinaple Banana v pomer 60:40. Do mixu som ešte pridal trocha esencie Ananásu (Pinaple) s N-Butric Acidom. Ďalej nasledovala klasika Betain s Tonicom a trochou sladidla. Druhá voľba bola na tom istom základe, akurát som zvolil esenciu Slivku (Swet Plum) s Black Pepprom.
Kŕmenie
Občas som strašný lenivec, a keďže Roler Mamut väčšieho priemeru som mal ďaleko od ruky v pivnici a hore mi ostal iba s priemerom 16 mm, tak voľba veľkosti guľôčok bola jasná.
Miesto som si kŕmil pravidelne štyrikrát za deň - či bol záber, alebo nie. Na priestore 5x5 metrov som rozhadzoval asi tri hrste gúľ spolu s mixom peliet. Prvý záber prišiel okamžite po nahodení priamo na jednu plytčinu, ktorá sa pomaly zvažovala do hlbšej vody.
Tip:
Ak lovíte v plytčinách, tak neodporúčam používať čln. Taktiež som radšej čln nepoužil, aby som ryby nevyrušil a aby som zbytočne nečľapotal po vode, a tak som bol nútený nahadzovať.
Nahadzovanie bolo spočiatku hrozné
Bolo to spočiatku hrozné, ani si už nepamätám, kedy som naposledy hádzal na väčšiu diaľku. Super tréning, hlavne počas zotmenia, keď som hádzal na určené smerové stromy na druhom brehu. Modlil som sa, nech trafím aspoň približne vzdialenosť, ale hlavne nech sa to nepomotá. Ráno mi bolo jasné, že musím počkať a nahadzovať až keď sa trochu rozvidní. Hlavne, že som sa minule dobre bavil o autorovi a článkoch o dlhých nahodeniach. Veď načo mám čln...
Odstavil som pelety
Po viacerých záberoch rýb menšej kategórie som sa rozhodol pri kŕmení vynechať pelety. Uvidím, či bude toto rozhodnutie správne. Dovtedy som zdolal menšie ryby a najväčší kapor výpravy mal osem kilo.
Hneď nasledujúce ráno okolo piatej sa dostavil hrozný padák, ako od vydareného 10-centimetrového pleskáča.
Hromžiac som sa postavil z ležadla. Naschvál som sa poobliekal, obul a pomaly doterigal k prútom. Signalizátor občas iba krátko pípol a swinger už nemal ani kam viac padnúť.
S nechuťou som ležérne zasekol. Ako odpoveď som dostal takú nečakanú ranu do prúta, že som skoro zletel na stojan. Okamžite ma prebral ten krásny ťah od silnej ryby - no paráda. Nádherný súboj a po pol hodinke bol krásavec v podberáku. Pri fotení mi pomohol jeden domáci...
Bol som nesmierne spokojný; teraz môžem v pokoji nahodiť a ísť čo-to dospať, povedal som si. Pred obedom som plánoval baliť, už ma tešila myšlienka na mojich najbližších. Zaspával som a rozmýšľal, že čo za tým je. Taký dobrý začiatok sezóny na Slovensku si už ani nepamätám.
Ďalšia šupinatá krása
Okolo deviatej ma prebudilo krásne silné slnko, teplé počasie je teda späť. Vstal som, skontroloval druhý prút a zistil, že Slivka je fuč. Vonku bolo krásne, nemal som už čo stratiť, a tak som sa rozhodol ešte ostať. Z batoha som vytiahol úspešné, ale staré a tvrdé boilies. Robil som ho zámerne minulý rok na moju zatiaľ poslednú výpravu do Maďarska.
Bolo rozhodnuté, uchopil som vrták a Frankfurt už aj letel na rozkŕmené miesto. Čas neúprosne bežal a po neskorých raňajkách som šiel okolo dvanástej na obedný „pokec“ k susedom. Počas debaty sa mi do uší donieslo jedno slabé píp. Čo to je? Ktorá udica? Ani tam nevidím... Zase pleskáč, hovoril som si v duchu.
O chvíľu ďalšie píp, a tak som sa pomalým krokom pobral k udiciam. Vzápätí sa nesmelé popípavanie premenilo na sústavný tón vychádzajúci s hlásiča. Bežal som ako na olympiáde a už z diaľky som uvidel krásnu dlhú jazdu. Swinger bol prilepený k udici, neustále sa triasol a môj signalizátor reval ako keby ho drali. Cievka navijaka sa točila obrovskou rýchlosťou a pri dvíhaní prúta som rozmýšľal ako ju pribrzdím, aby mi pri tej rýchlosti nespiekla ruky...
„Dvadsaťkiláč!“
Nasledovala nádherná klasika – mal som plný kontakt s rybou a zdalo sa, že háčik sedí dobre. Hneď pri prvotných výpadoch bolo cítiť, že ide o silnejšiu rybu. Odohrával sa prekrásny dlhý súboj, ktorý som si maximálne vychutnal. V živote som zdolal už pár pekných kaprov, preto som aj pri tomto nechcel nič urýchliť. Kolegovia, ktorí sa prišli pozrieť, postávali na brehu a tipovali veľkosť kapra, ktorý sa javil ako skutočne slušný. Ešte pár krásnych výpadov a ryba za asistencie jedného z nich skončila v podberáku. Pri dvíhaní kapra z vody na podložku volal: „Dvadsaťkiláč!“ A nemýlil sa, vzápätí to dokázala aj váha. Takže po mojom staršom slovenskom osobáku 21,30 kg, ďalšia domáca - 20,20 kg šupinatá krása.
Pocítil som nesmiernu spokojnosť, každý rok sa mi pošťastí uloviť pár pekných kaprov, ale keď je to u nás doma, tak ma to teší ešte viac. Ďakujem vodám, sv. Petrovi a hlavne šťastiu, ktoré si myslím, že je pri tomto športe tou najlepšou koncovou udicou. Všetkým rybárom s dobrými úmyslami prajem hodne šťastia.
Montáž:
Používam už roky tú istú montáž. Nemám dôvod ju meniť, lebo mi jednoducho funguje. Je to klasická montáž s vlasovým prívesom, na výrobu ktorej používam:
háčik –glt penetrator one side 2
nadväzec - stuženka sepermantis gold
obratlík - korda
záves - korda zelený kamu, olovo slza s dierou 90-100 g
Stiahnuť článok v PDF formáte.