Ak by som mal nájsť rybu, ktorá sa vyskytuje takmer všade a dá sa uloviť akýmkoľvek spôsobom, bol by to jednoznačne jalec. Nájdeme ho v každom type vody a je jedno, či lovíme na nástrahy rastlinného, alebo živočíšneho pôvodu, či budeme loviť na plávanú, feeder, prívlač, alebo na umelú mušku, vždy sa nám s veľkou pravdepodobnosťou s ním podarí stretnúť. Málo rýb je takých adaptabilných a vďaka tomu aj rozšírených ako je jalec. Nájdeme ho naozaj všade, nech ide o malý potok, či veľkú rieku, priehradnú nádrž, alebo jazero...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Málo rýb je takých adaptabilných a vďaka tomu aj rozšírených ako je jalec. Nájdeme ho naozaj všade, nech ide o malý potok, či veľkú rieku, priehradnú nádrž, alebo jazero. Všade je doma a v nie malých počtoch. Často môžeme vidieť skupinky jalcov v tieni pobrežného porastu striehnuť na všetko, čo padne do vody, prípadne prinesie so sebou prúd. Vo väčšine prípadov sú to menšie ryby - okolo 20 – 25 cm. Väčšie kusy sú už opatrnejšie. Tie tak ľahko nezbadáme, ale sú určite neďaleko a čakajú na svoju príležitosť uchmatnúť dorastencom chutný kúsok.
Ak hovoríme o jalcovi, takmer každému sa pred očami vybaví jalec hlavatý. Je to najrozšírenejší jalec vôbec a mnohí rybári ani nevedia, že v našich vodách majú domov ešte ďalšie dva druhy jalcov, a to jalec tmavý, medzi rybármi skôr známy ako jásek, alebo jaseň a jalec maloústy, zvaný aj prúdnik. Rybári ich nepoznajú, lebo nie sú až také rozšírené ako jalec hlavatý, ktorého nájdeme naozaj všade.
Jalca tmavého nájdeme skôr vo väčších riekach a jalec maloústy uprednostňuje čistú prúdiacu vodu, ktorú nachádza v potokoch a malých bystrých riečkach, čiže majú odlišné, a tak trochu vyhranené nároky na životný priestor. Pozrime sa na naše jalce trochu bližšie, aby sme zistili, čo sú vlastne zač. Začneme najrozšírenejším a medzi rybármi najznámejším jalcom hlavatým.
Jalec hlavatý
Je to ryba s torpédovitým, z bokov len mierne stlačeným telom, ktoré pokrývajú pomerne veľké šupiny. Chrbtovú a chvostovú plutvu má sfarbené do šeda. Prsné plutvy má šedo-červené a brušné a ritnú plutvu má oranžovo-červené. Mnohí jalca hlavatého od iných jalcov dokážu rozlíšiť len podľa vypuklej ritnej plutvy. Ostatné ju majú vykrojenú.
Typickým znakom tejto ryby, ako to aj jej meno napovedá, je pomerne veľká hlava s veľkými ústami, v ktorých zmizne takmer všetko, čo do vody padne a dá sa konzumovať. Jedinou podmienkou je, aby sa to do jeho úst zmestilo. Je to hádam najnenáročnejšia ryba, žijúca v našich vodách vôbec. Inak by sme ho asi ťažko našli v takých rozdielnych životných podmienkach a všade sa mu vcelku darí. V niektorých vodách sú jeho počty také vysoké, že sa naň rybári pozerajú tak trochu s opovrhnutím, lebo zaberie takmer na všetko.
Na takýchto miestach sa najčastejšie lovia jalce okolo 20 – 25 cm. Je to tým, že táto veková kategória je najpočetnejšia. Žijú v menších, či väčších skupinkách a zvádzajú pomerne tuhý konkurenčný boj o potravu. Preto sú aj najmenej opatrné a vrhajú sa na všetko, čo sa dá skonzumovať. Na miestach, kde sú jalce „premnožené“, tvoria základ potravy pre dravce, čo je dôvodom, že ich veľa do kapitálnych rozmerov nedorastie a tie, čo majú to šťastie a prežijú útoky dravcov, sú veľmi opatrné. Jalec hlavatý je rybou, ktorá môže dorásť do celkom impozantných rozmerov, čo 60 cm dlhá a vyše dve kilá vážiaca ryba už naozaj je. Uloviť takého veľkého jalca sa však každému nepodarí. Ten už musel vo svojom živote čo-to preskákať a len tak na hocičo sa nalákať nenechá. Ak sa mu niečo nezdá, radšej ide ďalej, aj keď ide o lákavú pochúťku.
Nástrahy na jalca a spôsoby lovu
Okrem jalca hádam ani neexistuje ryba, ktorá by sa dala loviť toľkými spôsobmi a na také rôznorodé nástrahy. Je úplne jedno ako a na čo, vždy je predpoklad, že sa jalec na háčiku ocitne. Stačí splniť len jednu podmienku – nástraha sa mu musí zmestiť do úst. Ak však jalca chceme loviť cielene, samozrejme, väčšie kusy, máme na výber z viacerých možností a my si ich teraz trochu priblížime.
Hádam najznámejším spôsobom je lov jalca na čerešne. Vtedy je málo pravdepodobné, že by nám mohla zabrať iná ryba ako jalec. Mnohí sa doslova tešia na čas dozrievania čerešní, aby si mohli vyjsť na jalce. Na tento spôsob lovu je ideálny čo najjednoduchší systém bez nejakých zbytočných komplikovaných častí a vybrať si môžeme hneď z viacerých podľa toho, ako chceme loviť. Môžeme si zvoliť lov na plávanú, alebo na ťažko.
Čerešne na plavák
Pri love na plavák použijeme menší plavák, s takou nosnosťou, ktorý unesie čerešňu, prípadne ho dovážime malým brokom olova. Samotný lov spočíva v splavovaní nástrahy po prúde, popri brehu tak, aby čerešňa bola tesne nad dnom, prípadne, aby ju plavák, unášaný prúdom, poťahoval po dne.
Pred lovom je dobré do vody hodiť za hrsť čerešní, nech sa jalce trochu navnadia. Oplatí sa pár čerešní pred hodením do vody najprv rozpoliť, nech sa z nich uvoľňuje aróma, na ktorú potom ryby dobre reagujú. Nastraženie čerešne je jednoduché. Háčik, veľkosť ktorého volíme podľa veľkosti nástrahy, v tomto prípade je to č. 10 – 6, do čerešne zapichneme tak, aby oblúčik háčika kopíroval kôstku vo vnútri čerešne. Takto ho máme celý schovaný vo vnútri a tým, že kôstka vlastne leží v oblúku háčika, aj pevnejšie drží nástraha na háčiku.
Ak jalce z nejakého dôvodu na takto nastraženú nástrahu nereagujú, môžeme si pomôcť tým, že vytlačíme z čerešne kôstku a nastražíme ju prešitím na malý dvoj, alebo trojháčik. To najmä preto, lebo na jednoduchom háčiku by zle držala a veľmi často by padala už pri nahadzovaní, alebo pri náraze o dno počas splavovania. Trojháčik vyberáme taký veľký, aby sa dal v čerešni schovať.
Systém na čerešňu
Čerešňa bez kôstky má ešte jednu výhodu: vo vnútri má vzduchovú bublinu a tá ju čiastočne nadľahčuje, čím sa potom v prúde lákavejšie pohybuje. Môže sa nám ale stať, že ani nastraženie čerešne bez kôstky neprinesie želaný efekt. Vtedy zo systému odstránime plavák a budeme loviť na prúdom unášanú čerešňu.
Systém pozostáva z háčika na konci vlasca bez akejkoľvek záťaže, prípadne jedinú záťaž bude tvoriť karabínka, do ktorej budeme pripevňovať nadväzec s trojháčikom. Čerešňu potom len nahodíme neďaleko od brehu a necháme splavovať prúdom. Ak sa zachytí o dno, chvíľu ju tak necháme a potom trochu nadvihneme pohybom špičky udice nahor a čerešňa sa zas presunie o pár metrov ďalej.
Záber sa prejaví ako razantné trhnutie, na ktoré treba hneď reagovať, inak z vody vytiahneme oholený háčik. Takto môžeme preloviť značnú časť rieky a je to aktívny spôsob hľadania a lovu jalca.
Čerešne na ťažko
Ak nie sme zástancami rybárskej „turistiky“, môžeme si zvoliť pohodlnejší, ale menej efektívny lov na ťažko. Tu je však dôležité loviť tam, kde sa jalce prirodzene vyskytujú. Je pravda, že ony blúdia kade-tade, ale sú miesta, kde sa zdržujú viac a tie musíme nájsť. Najlepšie spravíme, ak ich budeme hľadať v tieni stromov a kríkov, ktoré sa nakláňajú nad vodu. Tu skôr, ako kdekoľvek inde môžeme natrafiť na veľkého jalca.
Systém viažeme tiež čo najjednoduchší a aby sme plaché jalce príliš neľakali, vyberieme malé olovko, ktoré nám nástrahu len tak-tak udrží na mieste, prípadne ho prúd sem-tam trochu posunie. Po nahodení takéhoto systému začujeme len malé čľupnutie a prúd nám pomôže nástrahu dopraviť pod ovísajúce konáre, kde sa jalce s najväčšou pravdepodobnosťou ukrývajú. Čerešňu nastražíme podobne ako pri predchádzajúcom spôsobe lovu.
Zmieňoval som sa doteraz o čerešniach, lebo sú najčastejším ovocím na lov jalca. Ale podobné výsledky môžeme dosiahnuť aj s višňami, ríbezľami, hroznom, ale aj mirabelkami, ktoré dozrievajú v lete a veľmi často rastú na brehu rieky. Zrelé ovocie potom padá rovno do vody, a tým nám pripravuje dokonale prevnadené miesto. Ak o takom mieste viete, neváhajte a skúste tam nejakého jalca uloviť.
Neodolateľný chrúst
Ďalším zaujímavým spôsobom je lov na chrústa a je to jedna z najúčinnejších nástrah na veľké jalce vôbec. Počas náletov chrústov sa tieto v pomerne veľkých množstvách dostanú aj na hladinu, odkiaľ sa nevedia dostať. Potom len nemohúcne trepú nohami a jalce si ich pohodlne zbierajú z hladiny.
Na chrústa môžeme chytať podobne ako sme lovili na čerešňu - splavovaním bez záťaže, čiže systém tvorí len samotný háčik na vlasci. Jediný rozdiel je ten, že chrúst nám zostane plávať na hladine. Keďže chrúst je ľahký, nemôžeme s takýmto systémom ďaleko nahadzovať a väčšinou chrústa len spustíme pod špičku udice a necháme ho unášať prúdom.
Horšie je, ak sú jalce opatrné a vyhýbajú sa brehu, na ktorom sa práve nachádzame. V takom prípade si môžeme pomôcť jednoduchou, ale veľmi účinnou pomôckou - bublinou. Je to vlastne priehľadná plastová guľa s uškami na pripevnenie vlasca s malou gumovou zátkou, ktorá nám ju umožní čiastočne naplniť vodou (najlepšie sa to robí s pomocou injekčnej striekačky, lebo dierka na bubline je pomerne malá).
Ako nastražiť chrústa
Bublinu by sme nemali úplne naplniť, lebo potom začne klesať ku dnu. Je nutné, aby v nej bolo trochu vzduchu, ktorý ju udrží na hladine. Naplnením vodou sa zvýši jej hmotnosť a množstvom vody si vlastne regulujeme hmotnosť záťaže. S takouto upravenou bublinou potom dokážeme nahodiť do väčších vzdialeností, hoci aj pod druhý breh, kde sa opatrné ryby zdržujú. Priehľadnosť bubliny je výhodou, lebo splýva s vodou a opatrné jalce si ju väčšinou nevšimnú.
Chrústa nastražíme opatrným prepichnutím v chrbtovej časti hlavohrude tak, aby sme ho tým hneď neusmrtili, lebo vibrácie spôsobené pohybom nôh chrústa skôr upútajú pozornosť jalca. Druhým spôsobom nastraženia chrústa je prevliecť väčší háčik s dlhším ramienkom cez telo chrústa tak, že oblúk háčika mu vychádza z tela pri zadku, smeruje nadol a tvorí akési predĺženie jeho tvrdého panciera. Mnohí rybári práve tomuto spôsobu lovu vďačia za ulovenie svojich kapitálnych jalcov.
Iné nástrahy
Zaujímavou nástrahou na lov jalca sú aj hydinové črievka. Z nich si narežeme asi 2 – 3 cm veľké kusy, v ktorých necháme aj ich obsah, a dáme ich zamraziť. Treba ich jednotlivo zabaliť tak, aby sa nezmrazili do jednoliatej masy, z ktorej by sa ťažko dali oddeliť. Zmrazujeme ich preto, aby sa nám ľahšie s nimi manipulovalo. Znamená to, že sa menej zababreme obsahom čriev a ten sa uvoľňuje postupne a nie je naraz vyplavený, čím dosiahneme ich dlhšie trvajúci lákavý efekt.
Jalec hlavatý je veľmi žravá ryba a musia sa pred ním mať na pozore aj drobné rybky. Veľké jalce sa veľmi aktívne zúčastňujú na preriedení populácie rýb požieraním ich mlade. Preto nie je ničím výnimočným, ak jalca ulovíme aj na prívlač, najčastejšie na menšie nástrahy používané pri ľahkej a ultraľahkej prívlači.
Dobré výsledky môžeme dosiahnuť aj pri love na chvostík z menšej rybky, najlepšie belice, ktorý zavesíme na väčší háčik a s pomocou plaváka ho necháme splavovať popri pobrežnom poraste. Občasným pridržaním a následným popustením plaváka dodávame našej nástrahe lákavý pohyb, a tým jalce doslova provokujeme. Pohyby nástrahy ale nesmú byť príliš prudké a trhané, lebo tým by sme jalca mohli len vyplašiť.
Jalec tmavý
Jalec tmavý (jásek) má podobne ako jalec hlavatý valcovité, z bokov mierne sploštené (viac ako hlavatý) telo, ktoré pokrývajú, vzhľadom na jeho veľkosť, pomerne drobné šupiny. Hlavu má oveľa menšiu s dosť malými ústami. Vzrastom sa takmer vyrovná svojmu najrozšírenejšiemu bratovi a môže mať aj dve kilá, ale to sú už kapitálne kusy. V Dunaji sa celkom bežne dajú loviť kusy okolo jedného kila, ale najčastejšie vážia okolo pol kila.
Žije prevažne vo väčších riekach, alebo priehradných nádržiach a keďže je pre jalce charakteristická opatrnosť, nie je častým úlovkom na udici rybárov. Ak ho aj ulovia, mnohí ani nevedia o akú rybu ide a veľmi často ho považujú za veľkú červenicu. Takto potom vznikajú rekordné úlovky červeníc...
Mýlia si ho kvôli jeho krvavo červeným plutvám, hlavne tým na spodnej časti tela, čiže prsným, brušným a análnej plutve. Chvostová plutva býva zväčša červeno-šedá a chrbtová tmavošedá so slabým červenkastým nádychom. Jalec tmavý však nemá také vysoké telo ako červenica a aj šupiny má v pomere k telu oveľa drobnejšie. Keď už spomínam šupiny, musím pripomenúť, že šupiny červenice majú odlesk do zlata a veľké červenice sú doslova zlaté a šupiny jalca majú odlesk do medena, čiže do červena.
Kaprári ho nemajú v láske
Jalec tmavý nie ja až taký pahltný, ako jeho súkmeňovec jalec hlavatý a živí sa drobnejšími živočíchmi, ktoré hľadá v celom vodnom stĺpci. Cielený lov jáska je pomerne problematický, lebo je menej rozšírený ako jalec hlavatý a úlovok jáska je väčšinou náhodný pri love iných, zväčša bielych rýb, buď na plávanú, alebo na feeder, najčastejšie na kostné červy. Občas sa nejaký uloví aj pri love kapra na ťažko, ale tých je naozaj málo.
Celkom dobre reaguje na pravidelné vnadenie obilninami - varenou kukuricou, pšenicou, hrachom, cícerom. Na cícer reaguje hádam najlepšie a lovci kaprov ho za to nemajú v láske, lebo doslova vyžiera stôl prestretý pre kapra. Ak sa však chcete pokúsiť o jeho ulovenie, je dobré mať v krmive tieto hrubé zložky.
Bojuje statočne
Zažil som situáciu, kedy nejakých 100 m po prúde od môjho loviska kamarát zakrmoval kukuricou miesto na lov kapra a o pár hodín som chytil pár pekných, kilových jáskov, z ktorých kukurica doslova tiekla. Vyzbierali kukuricu u neho a potom si ešte prišli pochutiť na kostniakoch ako na zákusku u mňa.
Na udici bojuje statočne a je to celkom zaujímavý zážitok zdolávať väčšieho jáska na jemný systém, aký pri love bielej ryby zväčša používame, nech už ide o lov na plavák, či feeder. Zlatá forma jalca tmavého, ktorý je celý oranžový, sa ešte občas objavuje v záhradných jazierkach. V minulosti sa táto ryba dosť často chovala, ale v ostatných rokoch ho z jazierok vytlačili farebnejšie koi kapry.
Jalec maloústy
Táto pomerne malá, nenápadná ryba žije v prúdivejších úsekoch našich riek a veľa rybárov sa s ňou ešte nikdy nestretlo. Osobne som túto rybu ulovil len dva razy v živote. Prvý raz ešte ako chalan a druhý raz pred pár rokmi na Hrone. Je to možno tým, že na ryby chodievam na nížinné rieky, kde sa táto ryba vyskytuje len zriedka.
Telo má, podobne ako všetky jalce, valcovité, z bokov mierne sploštené a je zo všetkých jalcov najštíhlejší. Chrbtovú a chvostovú plutvu má šedo-čiernu, prsné plutvy sú oranžovo-šedé a brušné a análnu plutvu má oranžové. Ulovené jalce bývajú veľké v priemere do 20 cm, čo pre nás rybárov nie je nejaká zaujímavá veľkosť. Preto sa málokto venuje jeho lovu a na háčiku sa objaví príležitostne pri chytaní iných rýb.
Jalce sú vďaka jalcovi hlavatému považované za najrozšírenejšie ryby žijúce u nás. Aj keď je tomu tak, nie vždy je jednoduché ho uloviť a ak by sme mali nebodaj chuť na nejakého veľkého jalca, budeme musieť predviesť veľa zručnosti pri predkladaní nástrahy, aby sa nechal presvedčiť.
Po gastronomickej stránke jalec nie je priveľmi cenený, ale čo sa športového vyžitia týka, je to zaujímavý súper, ktorého by sme si mali ceniť. Veď boli časy, kedy pre veľké znečistenie vôd v nej okrem jalca pomaly nič nežilo. Nemali by sme zabudnúť na chvíle, ktoré nám ako súper v tých časoch pripravil.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
