Dalo by sa povedať, že v dnešnej dobe je domáca výroba boilies na ústupe. Aj napriek tejto skutočnosti si myslím, že je ešte stále dosť nadšencov, ktorí nedajú dopustiť na doma vyrobené guľôčky. Spomínam si na časy, kedy som kupovaným boilies veľmi neveril a chytal výhradne na vlastnoručné výtvory. Ibaže, doba sa mení a rovnako s dobou sa zmenili aj tieto návnady. Výrobcovia sa začali sústreďovať na boilies bez použitia chémie a rôznych konzervačných prídavkov. Dnes je trendom výroba návnad na prírodnej báze. Práve táto zmena zapríčinila, že aj zarytí domáci výrobcovia boilies začali týmto návnadám postupne dôverovať...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Výrobcovia sa začali sústreďovať na boilies bez použitia chémie a rôznych konzervačných prídavkov. Dnes je trendom výroba návnad na prírodnej báze. Práve táto zmena zapríčinila, že aj zarytí domáci výrobcovia boilies začali týmto návnadám postupne dôverovať. Do tejto skupiny rybárov sa radím aj ja a moju plnú dôveru si získalo hotové boilies radu Concept od Star Baits.
Napriek tomu, že za ostatné roky som začal veľa chytať na tieto takzvané „hotovky“, každoročne si niekoľko kilogramov boilies naváľam sám. Nieže by som komerčne vyrábaným boilies nedôveroval na 100 %, ale nastanú situácie, kedy siahnem po vlastnej výrobe.
Prvé pokusy nedopadli najlepšie
V dnešnej dobe je už samozrejmosťou, že takmer každá firma zaoberajúca sa výrobou boilies, má vo svojom programe celé rady svojich najúspešnejších návnad. Nie je žiadny problém si k určitému druhu boilies dokúpiť rovnaký dip, method mix, pastu, sprej, neutrálne vyvážené boilies, alebo plavačky, čiže pop-up. Práve pri tých posledných plávajúcich boilies by som sa chcel pozastaviť.
Medzi domácimi „chemikmi“ neustále prebiehajú diskusie na tému - plávajúce boilies a ich výroba. Niet sa čomu diviť. Plavačky majú na svedomí množstvo ulovených rýb a rybári si ich veľmi obľúbili. Vďaka plávajúcim boilies sa otvára viacero možností prezentácie našej nástrahy. Asi najčastejšia prezentácia nástrahy je takzvaný snehuliak, alebo panáčik. Čiže klasická potápavá guľôčka spolu s plávajúcou, ktorá ju zároveň nadľahčuje. Práve tu vzniká otázka, ako si z našej úspešnej doma robenej zmesi dokážeme vytvoriť dokonale plávajúcu nástrahu...
Možností je určite veľa, ale ich výroba nebýva zakaždým taká jednoduchá. Sám som vyskúšal niekoľko spôsobov výroby. Od tých „jednoduchých“ až po tie náročnejšie. Prvé pokusy výroby pop-up s arómou octopussy v spojení s mikrovlnkou nedopadli najlepšie, a tak som tento spôsob viac pre istotu neskúšal.
Stále to nebolo ono...
Vymýšľal som ďalej. Skúšal som z polystyrénu vystrúhať guľôčku, ktorú som následne obalil cestom. Tento spôsob výroby som podobne rýchlo zavrhol. Jednak bolo prácne obrusovanie polystyrénu a navyše výsledný efekt nebol stopercentný. Pokiaľ som použil tenkú vrstvu cesta, guľôčky mi občas pri varení, prípadne sušení, praskali. Ak som dal cesta viac, boilies bolo nadľahčené, ale neplávalo.
Vyskúšal som aj rôzne originál pop-up mixy. Aj keď som sa pri výrobe guliek snažil dodržovať predpísané dávkovanie, výsledky boli rôzne. Moje boilies sa skôr správalo ako neutrálne vyvážené a v prípade predávkovania takéhoto mixu plávalo až príliš a na jeho dováženie som musel pridať už pomerne ťažké olovko. Neskôr sa na trhu objavili korkové guľôčky a rôzne tyčinky. Tieto pomôcky síce splnili svoj účel, ale aj tu boli určité nevýhody.
Napríklad korkových guľôčok bolo v jednom balení iba zopár a ich cena nebola práve najnižšia. V prípade korkových tyčiniek bolo potrebné boilies prevŕtať pomerne hrubým vrtákom a tyčinky tam vtlačiť. Problémy nastali pri čerstvom, alebo mäkšom boilies. Pri vtláčaní tyčinky do boilies sa mi stávalo, že boilies občas prasklo.
Pokiaľ som chcel byť pri love flexibilný a chcel mať v zásobe viacero veľkostí plávajúcich boilies, musel som si kúpiť niekoľko balíčkov korkových guľôčok, prípadne spomínaných tyčiniek a to s rôznymi priemermi.
Náhoda urobila svoje...
Postupne som sa prestal zaoberať domácou výrobou plávajúcich boilies a nahrádzal ich kupovanými pop-up. Nevýhodou v tomto prípade bolo, že kupované plavačky boli rozdielne, ako tie moje domáce. Nevidím v tom síce až taký problém, nakoľko veľakrát je metóda „iným boilies kŕmiš a na iné chytáš“ úspešná, ale vždy som chcel mať k dispozícii aj identickú plávajúcu nástrahu s mojimi návnadami. Čiže – aby obsahovalo rovnakú základnú zmes, rovnaké množstvo vajec, arómy, tekutej potravy, esenciálneho oleja a podobne.
Navyše, často používam veľké priemery boilies a k potápajúcej 24 a viac milimetrovej guľôčke by som potreboval aspoň 24 mm plavačku. To je však problém a veľa výrobcov takéto veľké plavačky vo svojej ponuke ani nemá. Čírou náhodou mi v rybárskych potrebách padol do oka balíček s obsahom drveného korku. Ihneď som si spomenul na jedny pop-up, ktoré sme dostali na rybárskych pretekoch ako prezent.
Na prvý pohľad som si vtedy na nich všimol, že toto boilies je niečím odlišné od ostatných. Ich povrch nebol ako u väčšiny hladký, ale práve naopak. Toto boilies bolo akési hrbaté. Pri lepšom preskúmaní som zbadal, že je plné korku, ktorý z nich doslova vytŕčal. Neobjavil som síce Ameriku, ale inšpirovaný touto spomienkou sa mi v hlave ihneď zrodil nápad na domácu výrobu plavačiek za pomoci tohto materiálu. Za 100 g balíček som vtedy v predajni zaplatil 36 Sk, čo určite stálo za pokus.
Zásada vlhkých rúk
Samotná výroba sa nijako extra nelíši od klasickej domácej výroby guľôčok. Príprava suchej základnej zmesi je samozrejmosťou. Ďalej rozmiešanie potrebného množstva vajec, do ktorých si pridáme tekuté zložky. Poriadne premiešanie a vytvorenie hutného cesta, ktoré sa nelepí na ruky, je základ. Z takto pripraveného a vymieseného cesta si odoberieme ľubovoľnú časť, z ktorej si plánujeme vyrobiť naše pop-up.
Toto cesto si na stole roztlačíme do tvaru placky a posypeme ho drveným korkom, ktorý sa snažíme vtlačiť do cesta. „Placku“ otočíme a posypeme aj z druhej strany. Cesto môžeme potom zrolovať a v rukách opäť vypracovať do tvaru gule. Tento postup zopakujeme viackrát. Pripravíme si nádobu s vodou, v ktorej budeme skúšať, či naše boilies už pláva. Z cesta si kúsok odtrhneme a vytvoríme guľôčku, ktorú vhodíme do nádoby s vodou. Pokiaľ nám táto guľka nepláva, jednoducho ju vyberieme z vody, vmiesime ju späť do cesta a opäť si vytvoríme placku.
Postup zopakujeme, ale už s opatrnejším pridávaním korku. Pre lepšie vypracovávanie cesta je dobré, ak si navlhčíme ruky vo vode. Pri tejto výrobe sa nám otvára viacero možností.
Nemusíte sa obmedzovať
Z polovice odobraného cesta si môžeme napríklad vytvoriť takzvané balanced boilies, čiže neutrálne vyvážené. Takéto boilies by malo obsahovať iba toľko korku, aby nám pomaly klesalo ku dnu, prípadne ho dokázala stiahnuť ku dnu hmotnosť háčika. Z druhej polovice cesta, do ktorého musíme, samozrejme, pridať viac korku, si vytvoríme už spomínané plavačky.
Pokiaľ máme cesto dobre vymiesené, malo by sa v každej guľôčke nachádzať približne rovnaké množstvo korku. Môžeme si vyrobiť ľubovoľné množstvo plavačiek a v rôznych priemeroch. Pri tomto spôsobe výroby sa nemusíme nijako extra obmedzovať. To platí aj čo sa týka tvaru našich nástrah. Či sa rozhodneme pre klasické guľôčky, valčeky, či kocky, je už len na každom z nás.
Záverečná fáza výroby je, pochopiteľne, varenie. Keďže naše „korkové plavačky“ plávajú už pred samotným uvarením, ťažko by sme odhadli správnu dobu varenia. Preto je najjednoduchšie variť ich spolu s klasickými guľkami a vyberať z vody až vtedy, keď sa nám na hladine objavia aj klasické potápavé boilies.
Prajem veľa úspechov a pekných zážitkov strávených pri vode.
Stiahnuť článok v PDF formáte.