K testu rozpustnosti peliet nás viedla diskusia na fóre Slovenského RYBÁRA. Chytacie pelety s dierkou sa stali veľmi obľúbenou nástrahou mnohých rybárov, a to vďaka ich schopnosti vytrhnúť kapry z letargie aj v čase, keď potravu absolútne neprimajú. Ich obľúbenosť však kráča ruka v ruke s jedným problémom, ktorý obmedzuje ich použitie:
rýchla rozpustnosť...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ako je možné tento hendikep eliminovať?
Asi pred tromi rokmi sa u nás prvýkrát objavili správy o veľmi jednoduchom, ale zato veľmi účinnom spôsobe ako predĺžiť životnosť pelety. Problém za nás vyrieši a životnosť pelety predĺži najmenej o 30 % jednoduchý zlepšovák a to zaliatie dierky v pelete voskom.
Nakoľko sa skutočne veľa diskutovalo, či to má zmysel a či je účinnosť tejto úpravy skutočne takáto vysoká, rozhodli sme sa podrobiť pelety redakčnému testu.
Princíp
Zaliatie voskom vlastne neurobí nič iné, ako to, že po zaliatí dutiny sa peleta bude odplavovať iba z vonku, pričom jej vnútro zostáva tuhé. Peleta nám dlhšiu dobu ostáva na prívese, a tým je dlhšie využiteľná.
Je to skutočne tak?
Aby sme si výsledok neoverovali iba na jednom druhu pelety, tak do testu sme zaradili dva druhy peliet, ktoré sa na našom trhu vyskytujú. Jednou je klasická chytacia Halibut peleta s dierkou, ktorá je u nás veľmi známa a predáva sa vo viacerých formách a obmenách od viacerých výrobcov, ale jej podstata je rovnaká. Jej priemer je 18 – 20 mm. Aj keď výrobcovia stanovujú presnú hodnotu priemeru pelety, táto hodnota sa mení v tomto rozmedzí.
Druhou peletou, ktorú budeme skúšať, je novinka na trhu od firmy Lastia, a je to chytacia peleta Squid crab. Je taktiež vo forme valčeka s dierkou a má rovnaký priemer, ale úplne inú štruktúru a zloženie. Preto sme si ju do testu aj vybrali, aby sme zistili účinnosť zaliatia voskom na 100 %.
V prvom rade je nutné povedať, že netestujeme pelety a ich vlastnosti medzi sebou, nakoľko je každá úplne iná s inými vlastnosťami, ale testujeme ich určenie, t. j. chytateľnosť a výdrž na prívese v normálnom stave a po zaliatí dutinky voskom.
Postup
Peletu nastražíme na zvolenú montáž na vlasový príves podľa vlastného uváženia a vlastných skúseností. Podstatné je, aby bola nastražená na vlasovom prívese a nie na gumičke, alebo inak. Následne ju obrátime na stojato. Obyčajnú sviečku zapálime a do dutinky kvapkáme vosk. Pri halibut peletách, ktoré majú dutinu veľkého priemeru, naplníme kvapkajúcim voskom celý priestor, pričom vosk nám takto vyplní priestor dutiny v celom stĺpci.
Pri peletách Squid crab od Lastie sme zvolili trochu iný postup. Dutinu nemajú až takú veľkú a ich štruktúra nie je jednoliata. Takže sme iba voskom zakvapli jednu aj druhú stranu dutinky, nakoľko vosk nám neprejde skrz celú peletu, iba sme vytvorili akési veko.
Priebeh testu
Na porovnanie sme na vlasový príves uviazali i pelety, ktoré sme nezaliali voskom, a aby bolo zreteľné, ktoré sú ktoré, tak sme pri pokuse u nich nepoužili ani háčik a montáž, iba príves.
Nadväzce sme uviazali na tyčku a spustili do akvária s vodou s teplotou 23 stupňov Celzia, čo má imitovať priemernú teplotu vody v letných mesiacoch, kedy sa tieto pelety najviac na lov využívajú.
Po prvej hodine pohľadom zvonku nie je možné zistiť veľké rozdiely v rozpustnosti, všetky pelety na pohľad z povrchu odplavujú veľmi drobné častice, ktoré sa uvoľňujú do okolia.
Po druhej hodine je situácia o niečo iná. Je zrejmé, že oba druhy peliet sa vo vode chovajú odlišne. Z halibut pelety odpadávajú nepravidelné väčšie častice, kým peleta Squid crab odplavuje rovnomernejšie; tento efekt by som prirovnal ku rozpúšťajúcemu sa šumivého celaskonu.
Ale neskúmame toto. Zaujímajú nás rozdiely medzi peletami zaliatymi voskom a nezaliatymi. Pohľadom nie je rozdiel až taký citeľný a viditeľný, ale už sú prvé náznaky, že peleta zaliata voskom je celistvejšia a menej sa rozpadáva.
Po štyroch hodinách je tento jav ešte viditeľnejší a pelety zjavne zmenili rozdielne svoj tvar a konzistenciu. Nakoľko peleta Squid crab by mala mať rozpustnosť niekde okolo 5 až 6 hodín, tak sme ju na porovnanie z akvária vybrali trošku skôr. Po piatich hodinách, bez podvodného prúdenia a vplyvov atakujúcich rýb, obe pelety i zaliata i nezaliata Squid crab ostali na vlasovom prívese a boli plne chytateľné. Vo vode mohli byť využité ešte dlhšiu dobu. Avšak pri stlačení je rozdiel viac ako zrejmý. Aj keď konzistencia nezaliatej pelety je celistvá, peleta vplyvom namáčania podstatne zmäkla v celej svojej štruktúre od povrchu až po jadro. Obal je rozmočený viac a vytvorili odpadávajúcu vrstvu, ktorá však odpadáva rovnomerne od povrchu smerom k stredu.
Na rad prišla zaliata peleta Squid crab, u ktorej sme zistili, že za rovnaké časové obdobie, kedy bola namočená, je podstatný rozdiel medzi tvrdosťou jadra a povrchu. Tvrdosť sa zvyšuje rovnomerne od povrchu k jadru a jadro je v priemere asi ešte 0,8 cm až 1 cm úplne tvrdé, stuhnuté.
Aj keď má táto peleta výborné vlastnosti rozpadu, rozpadáva sa rovnomerne a lúhuje systematicky z povrchu, tak zaliatím voskom sme tieto jej vlastnosti ešte vylepšili rádovo až o 30 % a rozdiel je markantný.
Pelety „Halibutky“ sme vytiahli po 7 hodinách. Nezaliata peleta javila jasné znaky deštrukcie a po stlačení sa celá rozpadávala v celom priereze. Je zrejmé, že peleta je úplne inej štruktúry ako predtým Squid crab a nelúhovala tak systematicky od povrchu k jadru. Aj keď najviac rozmočený bol, samozrejme, plášť, potom nasala vodu do celého svojho objemu a rozpadla sa, rozštiepila aj zvnútra.
Naopak, peleta zaliata voskom mala značne rozmočený plášť, z ktorého odpadávali väčšie odmočené kusy, ale jadro si držalo svoju tvrdosť aj po 7 hodinách. Tvrdé jadro bolo hrubé v priemere 1 až 1,2 cm. To je zase podstatný rozdiel a tu sledujeme zvýšenie životnosti nastraženej pelety až o 60-70 %.
Výsledok
Testom sme jasne dokázali, že zaliatie pelety voskom má svoje veľké opodstatnenie a zmarili sme tým dohady či áno, alebo nie! Podľa typu pelety sme takto zvýšili ich životnosť o 30 – 70 %, čo nám umožní ich lepšie a dlhšie využitie. Fotografie nám umožnia pochopiť, čo sa vlastne s peletou pod vodou deje. Musíme povedať, že sme nebrali do úvahy vplyvy v prírode ako spodné prúdy či atakujúce ryby, čo ich životnosť môže skrátiť.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
