Tak ako je všetko raz prvýkrát, tak je to aj s mojou rybárskou výpravou do tejto vláčkarom zasľúbenej ostrovnej krajiny. Náhoda to chcela a ja som sa pridal ako šiesty k partii kamarátov z Rokycanska. K môjmu kladnému rozhodnutiu prispelo niekoľko skutočností. Ako napríklad to, že zájazd zabezpečuje renomovaná cestovná kancelária, ktorá podľa mojich informácií patrí k tomu najlepšiemu, čo trh rybárskych cestoviek ponúka. Ďalej, že jeden z účastníkov našej šestice (Tomáš) ide na Alandy už štvrtýkrát a má teda skúsenosti z tejto lokality. Pätica, s ktorou som mal možnosť sa oboznámiť ešte pred odchodom, sa mi páčila a všetko nasvedčovalo tomu, že aj keď nezachytáme, bude o zábavu postarané...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
K môjmu kladnému rozhodnutiu prispelo niekoľko skutočností. Ako napríklad to, že zájazd zabezpečuje renomovaná cestovná kancelária, ktorá podľa mojich informácií patrí k tomu najlepšiemu, čo trh rybárskych cestoviek ponúka. Ďalej, že jeden z účastníkov našej šestice (Tomáš) ide na Alandy už štvrtýkrát a má teda skúsenosti z tejto lokality.
Pätica, s ktorou som mal možnosť sa oboznámiť ešte pred odchodom, sa mi páčila a všetko nasvedčovalo tomu, že aj keď nezachytáme, bude o zábavu postarané.
Proste pohoda
Prípravy na cestu sa niesli v duchu „na čo som ešte zabudol“. Na rady kamarátov, ktorí už toho precestovali za svojimi rybárskymi zážitkami naozaj veľa, som vsadil predovšetkým na kvalitné, teplé a nepremokavé oblečenie a obuv. To sa neskôr ukázalo ako naozaj dobrá rada. Ostatné „dobré rady“ typu aký prút, aké zaručené nástrahy a podobne, boli skoro zbytočné s ohľadom na neskoršie okolnosti.
Cesta sama o sebe budila obavy z nekonečného sedenia v autobuse, ale skutočnosť bola oveľa príjemnejšia. Vďaka dvojici naozaj profesionálnych vodičov spoločnosti Jihotrans a ich prístupu k cestujúcim s primeranými prestávkami, keď sa podávala káva a nápoje, ubehla cesta rýchlejšie než sa spočiatku zdalo. Ďalším obzvlášť príjemným a poučným prvkom boli veľmi fundované informácie, ktoré nám poskytoval sprievodca. Tie sa týkali všetkých oblastí histórie i súčasnosti ostrovov Aland, aj samotnej rybačky s cestovnou kanceláriou Pepa, ktorá do týchto končín jazdí už 17 rokov.
Pre našu šesticu sme mali k dispozícii samostatnú chatu mimo kemp stojaci asi 50 m od vody, s vlastnou lodenicou s tromi loďami Erhi 440 a štvortaktným motorom Honda. Vlastná chata bola úplne prepychová. Dve terasy s vonkajším posedením, grilom, udiarňou, saunou... Proste pohoda.
Neprišli, či už odišli...?
Ihneď po príchode na chatu sme si vybalili základné veci a vydali sa na obhliadku okolia, lodenice a lodí. Potom rýchlo prezliecť a hurá na vodu. Únava po ceste ako mávnutím čarovného prútika zmizla. Všetci sa tešili na svoju prvú „zubatku“ alebo „okyša“ a „žehlili“ ako o život. Striedali sa nástrahy za nástrahou, farba za farbou a každý hľadal svojho favorita pre budúce dni.
Nebolo to ale jednoduché. Informácie od predchádzajúceho turnusu neboli veľmi optimistické. Počasie sa tento rok tak trochu blázni a množstvo chytených rýb tomu zodpovedalo. Každý úlovok bol naozaj poctivo odhádzaný. Nikto, ani domorodci nevedeli, či šťuky ešte neprišli, alebo či už neodplávali s migrujúcimi sleďmi, ktoré tvoria významnú časť ich potravy.
Ďalším negatívnym faktorom sa zdalo počasie. Veľké ochladenie na konci apríla a začiatkom mája šťukám k žravosti tiež nepridali. Takmer celý náš pobyt sa teploty v noci pohybovali od 0 do 5 stupňov Celzia a cez deň maximálne do 14 stupňov. Striedavo fúkal silný, ľadový, severný vietor a súčasne svietilo slnko z azúrovo modrej oblohy.
Bolo to skôr o šťastí
Za vetrom na chate panovala jarná idylka. Na vode však boli veľké vlny. Severák rezal do rúk i tváre a vlny pri prejazde revíru hojne zmáčali celú loď i s posádkou. Proste počasie len pre naozajstných rybárov. Kto nemal dobré oblečenie a dostatok vôle, často ani nevyplával. My sme boli na vode každý deň až 12 hodín.
Čo sa týka nástrah, tak bola situácia dosť nejasná, ale napriek tomu bola jedna farba, ktorá za určitých okolností chytala - fosforová zelená v kombinácii s bielou. Ulakomila sa na ňu najväčšia ryba našej skupiny - 92 cm a Vendy dva posledné dni vďaka nej nachytal okolo pätnásť až dvadsať rýb denne. Inak, ostatné úlovky zabrali na všetky možné nástrahy a farby. Gumy, voblery, plandavky, rotačky, proste z každého trochu.
Tiež veľkosť lovených rýb sa pohybovala v širokom spektre. Od dvadsaťcentimetrových šťučiek (dali by sa dať k ostatným nástrahám do škatuľky) až po tie väčšie: 85, 88 a 92 cm. V priemere sa ale najviac rýb chytalo okolo 60 cm. Laborovanie s veľkosťou nástrah rozuzlenie tiež neprinieslo. Šťučky 20 cm na 12 cm voblery a väčšia 92 cm na plandavku 5 cm. Tentoraz sa zdá, že to nebolo až tak o rybárskom umení, ako skôr o šťastí. Niekto ho mal viac, iný menej.
Slede vo výťahu
Chybou by bolo, keby som nespomenul našu výpravu do susedného revíru na slede. Pre nás, ktorí tam boli prvýkrát, zážitok naozaj úžasný. Slede, ktoré sa tu vyskytujú, sú asi 12 až 20 cm veľké, chytajú sa na systém so štyrmi až piatimi háčikmi. Tomáš nás poučil, že sa mu hovorí „výťah“. Na subtílnejšom prútiku bol cítiť každý sleď, ktorý nastúpil do onoho výťahu.
Zo všetkých lodí našej výpravy sa ozýval hlasný smiech až hurónsky rev s patričnými komentármi. Všetci v tú chvíľu zabudli na studený severák a jediné dohady boli, či tuleň, ktorý nás z obďaleč sledoval, mal na sebe sveter alebo fleesku a že mu je tento rok tiež určite zima. Slede pre nás však nepripravili len zážitok rybársky, ale aj kulinársky a po primeranej úprave to bola jednoducho delikatesa.
Výlet do blízkeho mestečka, skanzenu a na trosky ruskej pevnosti mal každý z účastníkov v cene zájazdu. Nechýbal ani zasvätený komentár o histórii i súčasnosti súostrovia Aland. Bolo to veľmi pútavé, poučné a po niekoľkých dňoch usilovného chytania aj príjemné.
Čo napísať záverom? Že som mal šťastie a narazil na partiu priateľov - rybárov, s ktorými sme boli po celý pobyt rozosmiati ako slede na systéme a neriešili politiku ani prácu. Užívali sme si krásnu prírodu a zabudli na starosti všedného dňa. Na Alandy nikdy nezabudnem a rád sa tam čo najskôr vrátim.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
