Keď vstúpime do dielne Nándora Mecseka, víta nás typická vôňa čerstvo opracovaného dreva. Dôvodom našej návštevy tohto neúnavného päťdesiatnika bolo dozvedieť sa tajomstvá výroby sumcovej vábničky. Na verejnosť prenikli totiž správy o Nándorových vábničkách, no nás oveľa viac zaujal nový s patentom chránený vynález: guľôčková vábnička! Vo svete rybárskych náčiní sa stále objavujú novinky, vďaka ktorým sa dajú chytať veľké a ešte väčšie ryby. Chýry o novinkách ale môžu byť aj „vyfarbené“, a preto sme si nazdávali, že bude oveľa dôveryhodnejšie, keď vyhľadáme výrobcu, vynálezcu a na vlastné oči sa presvedčíme o pravdivosti predbežných správ. Keď sa rozhliadneme v dielni rezbára, pred očami sa nám vynára ľudový folklór...
nezadaný
25.08.2009 (9/2009)
0
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vo svete rybárskych náčiní sa stále objavujú novinky, vďaka ktorým sa dajú chytať veľké a ešte väčšie ryby. Chýry o novinkách ale môžu byť aj „vyfarbené“, a preto sme sa nazdávali, že bude oveľa dôveryhodnejšie, keď vyhľadáme výrobcu, vynálezcu a na vlastné oči sa presvedčíme o pravdivosti predbežných správ. Keď sa rozhliadneme v dielni rezbára, pred očami sa nám vynára ľudový folklór. „Už od detstva veľmi rád pracujem s drevom,“ hovorí Nándor Mecsek. „Stále ma zaujímali z dreva vyrezávané náradia a nástroje, príbory nevynímajúc. Je to pre mňa neopísateľná radosť, keď zo surového polena vyhotovím nejaký pekný predmet.“
Odkedy sa zaoberáš s výrobou vábničiek?
Od tej doby, čo som sa začal vážnejšie zaoberať lovom sumca, teda viac ako 25 rokov vyrábam vábničky. Za ten čas som sa stále snažil zdokonaľovať, hľadal som najvyhovujúcejšie materiály a konečnú formu vábničiek. Zo začiatku som ich vyrábal z jedného kusa, no prišiel som na to, že v takom prípade klobúčik vábničky sa oveľa ľahšie odlomí, a to z toho dôvodu, že vlákna opracovaného dreva bežia rovnomerne s rúčkou vábničky.
Ako sa ti podarilo vyriešiť tento problém?
Dnes už existujú silné lepidlá, s pomocou ktorých sa dá pevne spojiť telo a klobúčik vábničky. Podľa mojich skúsenosti v takomto prípade sa dajú zničiť iba deštruktívne (dostane sa nám pod nohy, narazíme o čln atď.) a väčšinou ani nie pri lepených spojoch sa lámu.
Ktoré vábničky sú podľa teba lepšie? S dutým, alebo vydutým klobúčikom?
O tejto tematike by sa dalo veľa diskutovať. Podľa mojej mienky obidva typy sú vynikajúce, spoľahlivo sa nimi tvorí vábiaci zvuk.
V tejto sezóne sa mi osvedčila vábnička s dutou hlavičkou, no predtým som roky používal vábničky s vydutým klobúčikom.
Od ktorých bude začínajúci vábničkár mokrejší kým sa s nimi naučí správne narábať?
To nie je závislé od formy klobúčika, ale od samotnej techniky vábenia; totiž každý rybár tvorí zvuk inou technikou. Niektorý pohybom celej ruky, iný iba zápästím a sú aj takí, ktorí vábia hlbším a vyšším pohybom. Videl som takých sumčiarov, ktorí vábili rovným pohybom, no vábničku vyťahovali z vody bočným smerom. Práve preto podľa mojej mienky možnože moje vábničky nie sú najlepšie, ale veľmi veľa rybárov ich radi požívajú, nakoľko práve s tými sa pracuje najľahšie (ľahko sa nimi tvorí zvuk) zo všetkých typov, ktoré ja poznám.
Aké druhy dreva používaš najradšej pri výrobe svojich vábničiek?
Rúčku a telo zhotovujem z duba; je to asi najpevnejšie, najsilnejšie drevo. Na výrobu klobúčika používam buk, čerešne alebo slivku, a to preto, že tieto druhy sú homogénne. Videl som už vábničky, ktoré boli vyrobené z topoľa a z brezy. Tieto druhy sa oproti dubu veľmi ľahko opracovávajú. Aj náradie sa rýchlejšie opotrebuje pri opracovaní tvrdého dubu, no napriek tomu si myslím, že práve tento druh dreva je najvyhovujúcejší na výrobu vábničky. Svoje vábničky by som mohol vyrábať aj z jaseňa, zo slivky alebo divej čerešne, no pre mňa je aj tak stále najbližší dub. Pracovať sa stále musí so suchým a vybraným materiálom, preto trávim množstvo času zabezpečením prvotriedneho materiálu.
Ako si vytvoril základnú formu a ako ťa napadla tá originálna myšlienka?
Dĺžka tela je jedno z najdôležitejších kritérií. Po dlhých testoch a skúšaní som stanovil ideálnu dĺžku na 33 cm. Tí, čo ma poznajú vedia, že som neúnavný typ, večne hľadajúci niečo nové, iné a lepšie ako sú obvyklé, zaužívané veci. Platí to, samozrejme, aj pre rybárčenie. Milujem Tisu a sumčiarenie. Vlastné skúsenosti ma nútili hľadať riešenie, lebo pri celodennom vábení po troch - štyroch hodinách som bol veru dosť vyčerpaný. Myslím si, že nie som jediný medzi rybármi, čo sa stretol s týmto nepríjemným javom, veď pri vábení ruka sumčiara nevykonáva prirodzení pohyb. Domnievam sa, že najťažšia fáza vábenia je moment, keď vábničku vyťahujeme spod hladiny. Vtedy ma napadla myšlienka: čo keby sme trocha oklamali svoje „zmysly“ a uľahčili si tento pohyb...?
Rozumiem, ale aké bolo konkrétne riešenie tohto problému?
Do tela vábničky som vyvŕtal vyhovujúcu drážku, do ktorej som umiestnil olovenú guľôčku/ guľôčky. Domnieval som sa, že v poslednej fáze pohybu spôsobom zotrvačnosti olovená guľôčka uľahčí pohyb s vábničkou práve v tom momente, keď ňou prerážame hladinu (vyťahujeme z vody). Celý vzrušený som dokončil prototyp tejto vábničky a nedočkavo som sa náhlil k milovanej Tise, kde mám čln. Cesta, ktorá bežne trvá hodinu, sa teraz zdala byť večnosťou. Na brehu rieky som prvýkrát začal vábiť s guľôčkovou vábničkou. Na moje obrovské potešenie hneď som pocítil, ako olovená guľôčka presne v správnom momente naráža o koniec drážky, napomáhajúc tak ukončiť pohyb ruky. No bolo tam ešte niečo čo som zaregistroval. Bol to dutý zvuk, ktorý sa tvoril presne v tej chvíli, keď vábnička opustila vodu. Fíha – pomyslel som si, časovanie je výborné, už len silu a hĺbku tónu som musel regulovať.
Čo sa stalo po prvých pokusoch?
Len čo som sa vrátil do dielne, ihneď som pokračoval v kombinovaní materiálov. Po viacerých experimentoch som obidva konce drážky vyplnil filcom a kožou a na koniec špongiou. Nie je totiž druhoradé, že akú frekvenciu má vzniknutý zvuk, ktorý vytvára vábnička. Musíme sa snažiť docieliť čím hlbší tón, lebo podľa mojej mienky ten je najsprávnejší na upútanie pozornosti sumca. Vábnička v kombinácií s týmito materiálmi vytvára oveľa zaujímavejšie zvukové frekvencie.
Guľôčková vábnička, ktorú dnes už chráni patent EÚ, teda uzrelo svetlo. Vedel by si v krátkosti zhrnúť princíp, na ktorom funguje?
V rúčke vábničky v primeranej drážke sa pohybuje olovená guľôčka danej hmotnosti, ktorá pôsobením sily zotrvačnosti narazí do konca drážky. Vďaka tomu sa uľahčí posledná fáza vábenia a takto vytvorený zvuk výrazne zosilní tón samotnej vábničky.
Čo sa dialo po tom, čo si získal patent na svoj vynález?
Testy sú nepretržité, našťastie nájdu sa takí, ktorí mi v tom pomáhajú. V súčasnosti experimentujeme s hmotnosťou guľôčky a dĺžkou drážky. Samozrejme, aj tvar, oblúk samotnej vábničky je veľmi dôležité kritérium. Myslím si, že sa vyrába nespočetné množstvo vábničiek, ktoré fungujú výborne a pôsobia na sumce ako magnet. Vôbec netvrdím, že som vynašiel stopercentne úspešnú vábničku, ale počas testov skoro každému sa podarilo veľmi rýchlo osvojiť vytvorenie správneho vábiaceho zvuku. Ja som totiž natoľko stenčil svoje vábničky, že hladinu vody neprerážajú ale pretínajú ako ostrie čepele. Teda klobúčik vábničky je tenký a ostrý, preto sa ním ľahko tvorí tón upútajúci pozornosť sumca. Toto je podľa mňa tiež veľmi dôležitá vlastnosť.
Tvoje plány do budúcnosti?
Samozrejme, v testoch sa pokračuje a myslím si, že dlho sa aj pokračovať bude. Konečná forma vábničky, priemer a dĺžka drážky, veľkosť a vzor klobúčika ešte stále nie sú presne určené. Vábničky sa pravdepodobne dostanú do obehu vo viacerých rozmeroch a formách klobúčika (duté-vyduté) a s rôznymi priemermi guľôčok. Rád by som pripomenul, že na začiatku septembra počas jedného dňa sa mi podarilo uloviť tri sumce pomocou vábničky, ktorá mala dutý klobúčik s priemerom 38 mm a v rúčke mala umiestnenú olovenú guľôčku s hmotnosťou 22 gramov. O koľko sú „účinnejšie“ moje vábničky ako klasické, sa ukáže iba časom, ale doterajšie výsledky a skúsenosti sú viac ako povzbudzujúce.
Foto: Hajdú Máté
Stiahnuť článok v PDF formáte.