Island je špeciálnym miestom na muškárskej mape sveta. Obmývaný vlnami severného Atlantiku, bojujúci so starodávnymi živlami, sa drsný ostrov pretransformoval do neuveriteľných prírodných scenérií a najlepších lososích a pstruhových riek na svete. Sledujte spolu s nami výpravu Petra Christensena, jeho šibalské úklady proti fotografovi Rasmusovi a ich spoločné objavovanie raja pstruhov potočných...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Perfektný plán
Každý, kto praktizuje tento vznešený šport, akým muškárenie je, veľmi dobre vie, že šťastie je veľmi dôležitá vec. Toto som si naplno potvrdil pri mojej minuloročnej muškárskej výprave na Island. Ak vás raz opustí, môžete sa akokoľvek snažiť, vaše skúsenosti sú razom zbytočné.
Na túto výpravu sa so mnou podujal ísť aj môj starý kamarát Rasmus. Dlhé roky sme najlepší priatelia, navštívili sme spolu mnoho brehov riek. Jeho spoločnosť mi hrala do karát. Rasmus je pri rieke veľký džentlmen. Vždy mi uvoľnil najlepšie miesta, zatiaľ čo on sa natiahol a doprial si krátky odpočinok na popoludňajšom slniečku. Okrem toho je Rasmus veľmi dobrý fotograf. Ďalšie plus. Čím viac bude on fotiť, tým viac času na muškárenie pre mňa.
Tieto skutočnosti sú bezpochyby dôvodom, prečo som vždy chytil viac a krajších rýb. Inokedy bolo toto nespravodlivé časové rozloženie odmenené presne opačne. Musel som byť teda vždy tým najlepším muškárom. Aj kvôli týmto dôvodom som ho zobral na výpravu na Island. Kým ja budem bojovať so zvedavými turistami a obrovskými pstruhmi, Rasmus bude s foťákom pobehovať po okolí a zhovárať sa s islandskými koníkmi. Perfektný plán! Pätnásteho júla sme ponorili nohy do trávnatých brehov rieky Galtalækur, prítoku slávnej lososej rieky Východná Rangá (East Rangá, pozn. red. ). Chvel som sa vzrušením a očakával skvelé výsledky, akciu a všetko to, kvôli čomu sme sem prišli. Vidina nádherných potočákov, o ktorých som sníval, sa mala čoskoro stať skutočnosťou.
Raj pstruhov potočných
Ak existuje perfektný pstruhový potok, je ním určite Galtalækur. Tečie nádhernými kopcami, jeho voda je čistá ako panenské slzy, a tvorí tak raj potočákov. Je hriechom nezamuškáriť si tu. Zvlášť dobre sa tu nymfuje. Najkrajší „pool“ (bazén, hlboké pokojné miesto na rieke – pozn. prekl.) na tejto rieke je ako z iného sveta. Je tu toľko rýb, že ich nedokážete spočítať. Mnohé z týchto potočákov sú pekné štvorkilové kusy a niekoľké musia byť aj dvojnásobne ťažké. Obrovskými čeľusťami len lenivo filtrujú množstvá rôznych nýmf. Ak sa rieka úplne vyčistí, ryby vidia všetko naokolo a to, po čom chňapnú, musí byť niečo extra.
Po niekoľkých hodinách si Rasmus našiel slnečné miestečko na odpočinok a nechal ma v rieke samotného – presne ako som plánoval. Napriek tomu sa Rasmus rozhodol správne. Skúšať šťastie s týmito neuloviteľnými obrami bolo ako bojovať s veternými mlynmi. Skúšal som to asi tri dni, neúspešne. Ani on nemal šťastie, ale aspoň sa vyspal! Najhoršie na tom bolo to, že veľké potočáky neboli na dohodenie. Lovil som ako maniak, ale moja vytúžená ryba nie a nie prísť.
Tak či tak, Galtalækur sme neopustili bez ryby. Rasmus ulovil asi dvojkilového pstruha na najškaredšiu nymfu akú v škatuľke mal, no a ja som, samozrejme, chytil o niečo väčšieho. Asi o dva centimetre! Tieto ryby boli len tieňom tých, ktoré sa tajomne vznášali v tomto pstruhovom raji.
Rasmusova transformácia
Popri rieke Galtalækur sme sa presunuli k rieke Laxá í Adaldal, dosť dlhej rieke pri jazere Mývatn na severe ostrova. Je tu veľa putujúcich lososov, ale hlavnou atrakciou je zdravá populácia pstruhov potočných; niektoré by údajne mali byť aj päťkilové. Lovili sme na mieste zvanom Árbot. Rieka je tu široká a pomalá s peknými „poolmi” a neuveriteľným obzorom, kam až oko dohliadne.
Len čo sme dorazili, všimol som si, že s Rasmusom nie je niečo v poriadku. Nepripravoval si nadväzce, do broďákov sa nenavliekal hodiny, tak, ako to mal vo zvyku. Pohotovo si prichystal náčinie a rýchlo vykročil k vode. Ohromený som ho sledoval. Sústredene hádzal šnúru skoro 25 metrov pred seba. Niečo je zásadne iné – Rasmus loví podstatne lepšie ako ja! Ihneď som dostal strach a opýtal sa: „Hej, Rasmus, nezabudol si si foťák? Radšej by sme mali niečo nafotiť pokiaľ je dobré svetlo.” Žiadna odpoveď. Iba ďalší perfektný hod a uprene sledoval pohyb prúdu. „Sakra”, pomyslel som si. Radšej by som si mal nachystať moju výbavu.
Táto časť rieky Laxá nepraje nymfovaniu, alebo suchej muške, tak som si naviazal olivový wooly bugger a hľadal nejaký sľubný bod, kde by som začal chytať. Breh má len niekoľko dobrých vstupných častí a jeden dobrý flek sa nachádza asi 200 metrov poniže Rasmusa. Keď som k nemu kráčal, videl som aj niekoľko iných dobrých miest, ale inštinkt mi vravel pokračovať priamo k tomu horúcemu miestu.
Rasmus sa systematicky presúval dole prúdom a nebolo na ňom badať ani kúsok únavy, alebo chuti na malú prestávku na občerstvenie. Plný očakávania som mušku nahodil krížom cez zvírené miesto. V tmavých hlbinách tam striehol veľký starý potočák. Moja snaha nebola odmenená ani po pol hodine namáhavého lovu a súmrak dokvitol raz-dva.
Napätie
Muškárenie na Islande sa začínalo okolo siedmej ráno a trvalo do jednej popoludnia. Potom nasledoval dobrý odpočinok, dvojitá škótska, výdatný obed a krátke zdriemnutie. O štvrtej popoludní rybačka pokračovala a trvala do desiatej do večera.
V tento večer sme začali loviť dosť neskoro a do tých pár chvíľ do západu slnka som vkladal veľké nádeje. A vtedy sa to stalo. Bol som spokojný jedine s tým, že Rasmus nechytil nič – a zrazu bol môj pokoj prerušený hrozným výkrikom: „JE TAM!”
Zbadal som Rasmusa ako drží prút nad hlavou a totálne obrovskú rybu, ktorá skákala oproti oranžovému večernému slnku. Moja prvá myšlienka bola: „Toto nemôže byť potočák!” A následne druhá: „Prečo som nechytal v tých miestach, kde on?”
Keď mi tieto myšlienky vírili hlavou, bežal som po plytčine pomôcť Rasmusovi. Keď ryba vyskočila opäť, mohol som ju identifikovať. Áno, bol to losos, ale niečo nebolo v poriadku. Islandské lososy sú ťažké od troch do piatich kíl, ale toto monštrum je oveľa väčšie. Boj trval do tmy. Rasmus sa veľmi snažil, snažil sa aj jeho nadväzec, ale blížilo sa k tomu najstrašnejšiemu koncu, aký si rybár dokáže predstaviť. Niečo takéto v ňom môže zanechať dlhú traumu, ktorú nedokáže vyliečiť nijaký doktor, ani žena, ani iný losos. Napätie vo vlasci povolilo a ryba unikla skôr, ako sa dotkla sieťky podberáka. S totálnym úžasom sme sledovali únik desiatich kíl čistého striebra.
Výmena úloh
Sledujúc Rasmusa pretransformovaného na agresívneho muškára, ktorý aj chytá ryby, som prišiel s taktikou, ktorá by mi mohla vrátiť nádej. Problém bol v tom, že som zabudol, aké dôležité je šťastie. Počas tých rokov, ktoré som chytal spolu s Rasmusom, sa mi tieto myšlienky úplne vymazali z mysle. Bol som to totiž vždy ja, kto mal šťastie, a tak som to bral skôr ako samozrejmosť. Vymysleli sme plán, ktorý mohol zabezpečiť môj prípadný úspech – kameň, papier, nožnice. Víťaz mal mať k dispozícii lepšie miesto. Počítal som, že šťastie sa v tejto hre postaví ku mne.
Nemal som to robiť. Rasmusovi priala šťastena tak, ako nikdy predtým. Vždy vyhral, vždy mal lepšie miesto, nechápal som to. Počas dní na rieke Laxá bol Rasmus vždy ten prvý. Bez známky zľutovania lovil dvojnásobne viac lososov. Ako keby toho nebol dosť, vyhral 9 z 10 súbojov kameň-papier-nožnice! Svoj horký kalich som si vypil až do dna. Rasmus sa vo svojej novej úlohe cítil až príliš dobre a každý večer ma dráždil svojím výpočtom neuveriteľných súbojov s ešte neuveriteľnejšími rybami.
Môj skvelý plán stroskotal tak, že to nedokážem ani pomenovať. Cez hľadáčik fotoaparátu som skôr sledoval Rasmusa ako zdoláva rybu. Ja som nezdolával žiadne. Teraz sa úlohy vymenili s najdepresívnejšími dôsledkami, aké som si vedel predstaviť. Toto bol totálny pád skvelého muškára a odpovede prečo, som sa nikdy nedočkal.
Island má veľmi magickú schopnosť vyniesť vás na výslnie, alebo i totálne potopiť. Nehľadiac na to, je tento ostrov popretkávaný množstvom dobrých pstruhových a lososích riek. Choďte tam, nechajte svojho parťáka za sebou a to najdôležitejšie: nespoliehajte sa na šťastie!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
