Sedím na brehu v pripravenom člne a stále pozorujem hladinu. Vlastne už tak trávim šiesty deň. Stále hľadám očami na vode akýkoľvek náznak pohybu kaprov. Hľadám v diaľke, aj pri brehu, a stále nič. Nie je kam sa presťahovať, jazero je plné rybárov, a tak musím bojovať v rámci tohto svojho miesta. Ešte hodinu; potom sa zotmí a pôjdem spať. Dnes zase nič, už šesť dní kŕmim oblasť vo vzdialenosti asi 60 m od brehu, kde mám nahodené dva prúty a tretí vyvezený cca 150 m pri podvodných prekážkach. Kapry nikde, a tak moje návnady aj nástrahy likvidujú nekonečné zástupy jalcov hlavatých, plotíc a karasov...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ešte hodinu; potom sa zotmí a pôjdem spať. Dnes zase nič, už šesť dní kŕmim oblasť vo vzdialenosti asi 60 m od brehu, kde mám nahodené dva prúty a tretí vyvezený cca 150 m pri podvodných prekážkach. Kapry nikde, a tak moje návnady aj nástrahy likvidujú nekonečné zástupy jalcov hlavatých, plotíc a karasov.
Zase nič...
Ráno vstávam a hovorím si, že takto to ďalej nejde; vytiahnem prúty nahodené pri brehu a počas dopoludnia ich rozveziem do ďalšej zátoky k brehu, k iným prekážkam vo vzdialenosti cca100 - 150 m len s niekoľkými guľôčkami boilies rozhodenými do okolia niekoľkých metrov.
Deň prebehol v znamení tých predchádzajúcich, už ma to ani nemôže prekvapiť. Nakoniec, ak ste prvýkrát na jazere, s ktorým nemáte žiadnu skúsenosť, snáď by ste nečakali, že to bude jazdiť od prvej minúty... Stále mám optimistickú náladu, nakoniec išiel som sám do Talianska a vďaka pomoci a radám kamarátov som sa dostal až sem, tak si to užívam. Zbieram cenné skúsenosti ...
Blíži sa ďalší, už siedmy večer, leziem do spacáku a zrazu rana, ako keď skočí kapor. Vyliezam z bivaku, všade je tma, tak si hovorím, že to skôr bolo prianie ako realita. Zase tie kačky, sú všade. Zaspávam, ale po dvoch hodinách sa budím, musím sa ísť popreťahovať.
Stojím pred bivakom, mesiac osvetľuje hladinu a zrazu sa to stalo - presne na mieste, kde už týždeň kŕmim. Kapor predo mnou vyskočil. Bola to taká rana, že som nadskočil. Samozrejme, prvý večer, keď na kŕmnom mieste nemám ani jeden prút. Nečakám na nič. Sťahujem oba vyvezené prúty a nahadzujem ich. Jeden pred seba do kŕmneho miesta, druhý 30 m mimo kŕmne miesto, ale v blízkosti brehu. Čakáte, že som tú noc nachytal hromadu kaprov? Zabudnite na to, zase nič. Toto je fakt na hnev.
Prvý taliansky kapor
Ráno ma zo spacáku vyťahuje slniečko. Krásne som sa vyspal do nádherného dňa. Kobrou prikrmujem niekoľkými guľkami boilies a zaujímam pozorovaciu polohu v ľahu v člne. Divadlo sa začína až popoludní na druhej strane zátoky. Pár metrov od brehu skáče prvý kapor, zhruba o 20 minút druhý; to už bolo bližšie.
Kŕdeľ ide smerom ku mne. Tretí výskok. Kapra som videl jasne, presne nad moju nástrahou. Odhadom - pekný 10 kg šupináč. Po siedmich dňoch bez záberu som napnutý na prasknutie. Paráda. Netrvá to dlho a prichádza prvý záber. Môj prvý taliansky kapor – tmavý, 12 kg šupináč. Prút s tým istým boilies nahadzujem späť. Ľahko dokrmujem.
Uplynulo pár hodín, už je hlboká noc a rozbieha sa mi ten istý prút. Napokon, kapry sú v mojej oblasti. Dvíham prút a je jasné, že tentoraz je protivník inej hmotnostnej kategórie. Naskakujem do člna a mám pred sebou 45-minútový úžasný boj. Rybu sa mi z hĺbky 11 - 15 m dlho nedarí dostať od dna. Vozí ma po jazere 200 m tam a zase späť. Dúfam, že som nezapriahol sumca.
Až po 30-tich minútach sa mi ho konečne darí dostať prvýkrát od dna. Ale až po ďalšej dlhej štvrťhodinke sa mi pri člne vyvalí unavené telo veľkého, dlhého šupináča. Impozantný kapor leží na podložke na dne člna. Pozerám naň vo svetle čelovky s nemým úžasom. Je obrovský, určite má cez 20 kg. Obaja sme vyčerpaní.
Idem späť na breh. S vypätím posledných síl kapra vešiam do vážiaceho saku. Neverím, kapra vážim znova - druhýkrát, tretíkrát. Je to tak, ten úžasný šupináč má 25,4 kg a ešte meriam - 111 cm. Nad ránom chytám ešte jedného šupináča, okolo 12 kg. Bola to prvá mrazivá noc jesene, ale mne priniesla nádherné šupinaté šťastie. Týždeň bez záberu je zabudnutý a to mi zostávajú ešte dva dni lovu...
Tento príbeh je z môjho prvého výletu, pre mňa neznámeho talianskeho jazera. Všetci máme svoj štýl chytania, do toho môjho ste už mali možnosť nahliadnuť. I tak by som sa rád rozpísal o dvoch oblastiach kaprárčenia, ktoré v ostatných rokoch prechádza pomerne dynamickým vývojom: vzdialenosť miesta lovu od brehu a kŕmna kampaň.
Vzdialenosť miesta lovu od brehu
Spomínam si na obdobie, keď sa kapry chytali obvykle tak do 100 m, nebolo dostupné technické vybavenie - prúty, šnúry, člny, motory... Dnes už všetko máme a aký je výsledok? Tam, kde to ide, hŕba rybárov vyváža za hranicu kedysi možného. Dnes už nikoho neprekvapí vyvážanie na 200, 300 i 500 m, dokonca už sa to dostalo do roviny osobných rekordov, kto dokáže naviazať viac cievok a dostane sa na hranicu 800 m alebo ďalej, je predsa majster extrémov, že?
Asi je táto túžba po vzdialenostiach pochopiteľná na veľkých, rozľahlých a plytkých jazerách. Aj napriek tomu sa priznám, že ma táto módna vlna nedostihla. Ak ma k tomu okolnosti donútia, aj ja vyveziem, ale keď si môžem vybrať, hľadám miesta, kde môžem chytať na dohodenie. Chytal som takto aj na naozaj rozľahlých vodách po celej Európe, vo vzdialenostiach do 80 metrov a takmer vždy sa mi podarilo uloviť pekné kapry. To ma ešte viac utvrdzuje v mojom názore, že ryby sa okolo brehu plavia pravidelne a vedú tadiaľ ich cesty za potravou. Vzdialenosť do 80 metrov od brehu prechytávam v troch zónach.
Prvá zóna - príbrežná - do 10 m od brehu. Sú tu často trstinové polia, leknové lány, alebo len pozvoľný spád nadol, či ostrejší zlom. Menšie ryby plávajú často tesne pri brehu alebo rastlinstve, tie väčšie som vždy chytil skôr až 2 m od brehu, ďalej od rastlín alebo až pri hranici zlomu. Len pre zaujímavosť: tieto zóny rybári pomerne dosť zanedbávajú, napríklad na svetoznámom Rainbow uvidíte dvadsať rybárov s 80-imi prútmi natiahnutými k rôznym ostrovčekom uprostred jazera a len mizivé percento tých, čo chytajú tesne pri brehu, na ktorom sedia.
Druhá zóna - postupné klesanie - medzi 10 až 40 m. Táto zóna je charakteristická buď pozvoľným padajúcim dnom, často pásiem rastlín, pozdĺž brehu dosahujúcim až ku hladine. Alebo tu pokračujú zlomy, často tu nájdete prechod z tvrdého dna na bahno. Rád chytám medzi brehom a pásom rastlín. Táto zóna býva zaujímavá najmä na jar, keď sa plnia priehrady vodou z hôr. Voda v jazere vtedy stúpa, zaplavuje miesta inokedy nedostupné, vyplavuje rôznu potravu a ryby sa chystajú na trenie. Druhá možnosť sú zlomy a prechod tvrdého dna na bahno: tu vždy môžete hľadať prechádzajúce ryby hľadajúce potravu v rôznych hĺbkach.
Tretia zóna - normálne dno - 40 až 80 m. Pýtate sa, čo tu môže byť ešte zaujímavé? Odpoveď je jednoduchá. Práveže na prvý pohľad nič. Na druhý pohľad je to často zóna za pásom vodných rastlín, alebo len blatistá oblasť. Stále to znie nelogicky? Mne ale tretia zóna priniesla najväčší počet veľkých kaprov. Je to asi dané tým, že v tých prvých dvoch teritóriách sa často pohybuje väčšie množstvo iných rýb, ktoré sú pri návnadách a nástrahách ako prvé. Veľké kapry prichádzajú na kŕmne miesto ako jedny z posledných, keď ten najväčší ruch opadne. Priplávajú opatrne, z pozadia, čo znamená, že odniekiaľ ten rozruch pozorovať museli.
K tomuto poznaniu som dospel na Cassiene, kde som mal možnosť sledovať niekoľko hodín správanie sa bielych rýb a kaprov pri kŕmení. Bolo to fascinujúce. Tá reakcia na nalámané bagety, stále však podľa rovnakého vzorca. Prvé sa kŕmili drobné rybky, potom malé kapry, ale až nakoniec sa z hlbín vylúpol nejaký starý mazák.
Vychádzam z toho, že naše kŕmne miesto je pod vodou niečím takým neprirodzeným, teda reakcia bude podobná. Preto rád nahadzujem 10 - 15 m za pás rastlín; tesne pri ňom som vždy ulovil len menšie ryby, alebo len tak do bahna - verte, kapry tam sú, veď kde inde ich hľadať, ako na bahne, kde žije najviac potravy.
Kŕmna kampaň
Čítali ste články, keď autor tvrdil, že chytal iba na jednu neatraktívnu nástrahu, maximálne doplnenú o pár voľných návnad v PVA, alebo naopak, o obrovských kŕmnych kampaniach až niekoľko desiatok kilogramov s veľmi atraktívnou nástrahou? Sú to dva odvrátené protipóly, ako riešiť ulovenie kapra.
Prvý s jednou nástrahou vám dáva šancu chytiť väčšiu rybu, veľká kŕmna kampaň s atraktívnou nástrahou potom vedie k rýchlejšiemu výsledku. Dalo by sa povedať, že prináša väčšie množstvo ulovených rýb, len s menším hmotnostným priemerom. Veľké kŕmne kampane sú dnes čoraz obľúbenejšie a pomaly u niektorých rybárov smerujú v túžbe po úspechu až k neuveriteľnému množstvu, v rádoch stoviek kilogramov návnady, čo sa nie vždy stretne s úspechom v podobe naozaj veľkého trofejného kapra.
Čiastočným kompromisom je kŕmna kampaň založená na princípe ubúdajúceho potravinového zdroja. Na začiatku svojej výpravy zaveziete do vody väčšie množstvo boilies a na základe reakcie kaprov a počtu záberov potom dokrmujete. Osobne som si vzal z každej niečo tak, aby to vyhovovalo môjmu štýlu chytania, keď jazdím na jedno či dvojtýždenné výpravy. Vyrážam na ryby kvôli relaxu, keď chcem chytiť viac rýb a pri tom stále s cieľom uloviť predovšetkým tú naozaj veľkú rybu. Iba pre spresnenie, pri sebe mávam väčšinou len jeden druh boilies už niekoľko rokov. Moja jednotka je Biosquid s amino komplexom kalmára, ktorú používam ako nástrahu aj ako návnadu. Pri svojich kŕmnych kampaniach sa sústreďujem na niekoľko faktorov:
1. stav a umiestnenie nástrahy,
2. množstvo a stav návnady,
3. možnosť a spôsob zavedenia návnady do vody.
Stav nástrahy
Osvedčili sa mi dva spôsoby - buď „ostrú“, veľmi atraktívny nástrahu. Tú umiestňujem mimo lovné miesto s voľnými návnadami, s cieľom chytiť veľkého kapra, ktorý sa pohybuje vo vzdialenosti kŕmneho miesta. Druhou mojou obľúbenejšou a úspešnejšou prezentáciou je „mŕtva nástraha“ – napríklad 24 hodín vymočená jediná nástraha, ktorú si pripravujem vopred na brehu.
Keď chytím kapra a boilies stále drží na vlase, nahadzujem bez výmeny späť, poprípade ak nemám záber, nechávam nástrahu na mieste pokojne ležať aj 72 hodín. Boilies nemusí byť ani také tvrdé alebo vysušené, len zatiahnem zarážku dovnútra gule, aby pevne držalo. Nepoužívam ďalšie návnady na PVA, nechcem dať kaprovi šancu porovnávať nástrahu s voľnou návnadou, a tým odhaliť moju pascu.
Množstvo a stav návnady
Začínam vždy zavedením väčšieho množstva návnady pri prvom zakrmovaní. Konkrétne množstvo závisí od momentálnej situácii pri vode a ročného obdobia. Môže to byť 0,5 kg, ale tiež aj 5 kg. Prvá dávka býva „ostrá“ čerstvá a prípadne nejako zatraktívnené boilies. Nasledujúce dávky sa potom už riadia reakciou kaprov na kŕmenie. Ďalšie dávky sa už väčšinou zameriavajú na selekciu rýb, teda boilies už býva tvrdšie a vysušené.
Ďalším mojím zámerom je mať v kŕmnom mieste boilies v rôznom stave rozpadu alebo atraktivite. Chcem zmiasť staré mazané kapry, ktoré sú zvyknuté, že po nájazde mládeže zmiznú tie mäkké atraktívne návnady a pre nich zostanú len tie málo voňavé, prehliadnuté. Preto mám niekoľko vedier s vodou z jazera a v nej namočené boilies. Keď potom vyvážam návnadu do vody, používam boilies napríklad v štyroch rozdielnych stupňoch atraktivity či rozpadu.
Možnosť a spôsob
zavedenia návnady do vody
Už som sa o tom zmienil v predchádzajúcich častiach svojho článku. Rád chytám do 80 m od brehu, jednak kvôli výskytu kaprov, ale aj pre možnosť rýchleho prispôsobenia kŕmnej kampane momentálnej situácii.
Pretože chcem mať vo vode návnadu v rôznom stupni rozpadu, chcem mať aj možnosť kŕmiť vo chvíľach, keď som presvedčený, že ryby nie sú aktívne. A len preto, že potrebujem dokŕmiť, nechcem vychádzať na vodu na člne. Snažím sa udržať maximálne možný pokoj na lovnom mieste a časté vychádzanie by tomu veľmi nepomohlo. Preto rád kŕmim kobrou, dopraje mi možnosť udržať na kŕmnom mieste dostatočný pokoj, rovnako tak aj možnosť po zábere nahadzovať z brehu.
Ak som sa už zmienil, že nepoužívam PVA s voľnými návnadami, potom je dôležité toto tvrdenie doplniť o to, že návnadu zavádzame plošne napríklad na plochu 50x50 m, ktorú postupne zmenšíme na polovicu. Kapor tak nenachádza koncentrované kŕmenie, ale jednotlivé návnady, čo napomáha k dokonalosti a úspechu mojej pasce s jedinou nástrahou.
Kapry sú ako ženy...
Ulovil som tri kapry, bol som na koni, teraz už to pôjde ako po masle, ale mám dojem, že kapry sú ako ženy. Naozaj tvrdohlavé a nevyspytateľné. Záber neprichádza. Mám pred sebou poslednú noc. Opäť začína mrznúť. Ráno budem baliť, o desiatej odchádzam.
Celú noc sa nič nedeje. Nad ránom ešte za tmy prichádza nesmelý záber a na brehu je po chvíli skoro 15 kg lysec s deformovaným chvostom. Nič nemením. Rovnakú nástrahu nahadzujem do rovnakého miesta. Zostávajú posledné štyri hodiny výpravy, už nejdem spať. Začínam pomaly baliť, je neskutočná zima, mrzne tak, že čerstvo uvarená káva je o chvíľu skoro studená, auto celé omrznuté...
S prvými lúčmi slnka si užívam tú nádheru, ľadové ticho, prebúdzajúcu sa prírodu... To sú tie chvíle, ktoré sa do bežného života nepočítajú. Tie chvíle, ktoré vám nikto nikdy nevezme. Už som to nečakal, ale od hrnčeka kávy ma vytŕha posledný záber. Dokonalosť tých okamihov sa napĺňa, som v rybárskom raji. S prútom v ruke sa púšťam do posledného zdolávania počas tejto výpravy. Je to neskutočný súboj. Od prvej chvíle je jasné, že mám na prúte poriadneho kapra.
Toto ráno malo jednoducho byť dokonalé. Talianske jazero mi vydáva ďalšieho zo svojich šupinatých pokladov - 24 kg a 105 cm.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
