Príhovor: Premeny
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 3
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rybári sú rôzni. Takí, ktorí sa bez dobrej partie kamarátov nepohnú ani na krok, naopak, iní, ktorí si svoj pobyt pri vode nevedia predstaviť ináč, ako osamote.
Osobne patrím medzi tých druhých. Od útleho detstva som sa ponevieral okolo vody, ktorá ma vždy fascinovala a vedela upokojiť. Pach hate, močariska, či starého riečneho ramena vo mne vyvolávala pocity, ktoré vnímam po mnohých rokoch rovnako aj dnes. Krehkú prírodu a všetko to krásne, čo ponúka. Z detských čias rád spomínam na krásne vyfarbené samce mlokov s hrebeňovitými chvostmi, či ich útlejšie hnedé samičky, ktoré som nachádzal na vlhkých miestach pod kameňmi. Na tučné pijavice a čereble v potoku i žlté kosatce, ktoré rástli na okraji močarísk, či obyčajnú nevädzu a margaréty, rastúce skraja pšeničného poľa, z ktorého neraz vyleteli vyplašené jarabice. Spomínam aj na chrústy v máji a vlniacu sa ondatru pri svite mesiaca, tiež rybárske začiatky, prvý laminátový prút a navijak. Na prvé ulovené šťuky, zubáče a pstruhy. Aj lopatky dúhové, ktoré som chytal do fliaš s úzkym hrdlom...
Tých krásnych vecí bolo naozaj veľa. Žiaľ, na tých miestach, kde som to všetko krásne vnímal už ako malý chlapec, stojí dnes veľké sídlisko. Pri potôčiku s „mojimi“ mlokmi a čerebľami sa váľa plastový odpad, on samotný ostal bez života. Nevädze, margaréty i kosatce sú minulosťou, jarabíc ani chrústov niet. Je mi clivo, keď prechádzam týmito miestami a spomínam...
Rokmi som sa naučil vnímať prírodu a život okolo vody trošku ináč, takpovediac po svojom. Rád lovím ryby celoročne a všetkými technikami, ktoré rybárčenie ponúka. Snažím sa v nich zdokonaľovať a v ostatných rokoch do môjho inventára pri rybačke pribudol aj digitálny fotoaparát, bez ktorého si už neviem predstaviť žiadnu vychádzku k vode. V jeho útrobách končí to, čo je môjmu oku blízke, na čo budem rád po čase spomínať. Za rybami chodím bez auta, mám rád cestu vlakom, neskôr pešo až k cieľu tých krás, o ktorých píšem a ktoré vyhľadávam. Možno si niekto povie – čudák, ale verte mi, tie krásy sú aj pri tej ceste, po ktorej vy možno prefrčíte autom. Nebažím po rekordných úlovkoch rýb, stačí ak si ich zaznamenám na pamäťovú kartu svojho „foťáku“ a vrátim späť vode. Tak to mám rád a nemienim na tom ani v budúcnosti nič meniť.
V minulom roku som prijal ponuku redakcie časopisu Slovenský RYBÁR na spoluprácu, ktorej hlavnou náplňou je spravovanie internetovej stránky nášho časopisu. Tu pôsobím ako fórum-moderátor, medzi komunitou, ktorá je denne aktívna, živá a hlavne má vždy čo povedať. Na diaľku sa tu stretávam s rybármi, s ich problémami, úspechmi aj sklamaniami. Hlavné slovo tu má však náš koníček - rybárčenie a láska k tomuto športu, ktorému sme mnohí prepadli na celý život, tak ako je to aj v mojom prípade.
V závere môjho príspevku vás chcem všetkých pozdraviť a popriať vám veľa pekných rybárskych zážitkov, z ktorých sa po čase stanú krásne spomienky.
Prajem pekné čítanie, priatelia! Nájdete ma na fóre.
Jaro ONAČILLA,
fórum-moderátor,
http://www.slovenskyrybar.sk/forum/
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
