Úhori v dunajskej oblasti
nezadaný
25.08.2010 (9/2010)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 85
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V Rybářskom věstníku viackrát boly uverejnené odborné články, ktoré pojednávaly o úhoru a jeho živote. Taktiež v knihách a spisoch vydaných odbornými pracovníkmi — Dr. Schäferna, Tejčka, Dr. Dyk— pojednávalo sa obširnejšie o tejto záhadnej rybe. Aj osobný rozhovor som mal v tejto veci, hlavne čo sa týka povodia Dunaja— s Dr. Schőnfeldom, Dr. Pytlíkom a Dr. Volfom. Najnovšie píše o nej F. Skorkovský v Československom Rybáři v č. 10 a 11. tiež odborné a hodnotné články. Tieto posledné články F. Skorkovského dávajú mi podnet, ba nutia ma k tomu, aby som sa ozval k tejto záhadnej a doteraz vedecky nevyriešenej otázke o výskytu úhora v oblasti d u n a j s k e j.
Aj v poslednom svojom článku v Československom Rybáři uvádza F. Skorkovský, že sa doteraz písalo, že v d u n a j s k e j oblasti žijú úhori len umele tam nasadený a že z mora neputujú malý úhoríci do dunajskej oblasti preto, že Čierné more už v hlbkách viac ako 200 metrov obsahuje tak značne percento sírovodíku, že tam akýkoľvek organický život prestáva a že by teda úhori týmto morom putovať nemohli. Tento dôvod je dávny a preto bolo popierané, žeby malý úhoríci— ktorý putujú morami a vystupujú do sladkovodných riek, aby v nich narástli — mohli sa dostať do povodia dunajskej oblasti.
Avšak mnohoročie skusenosti zdajú sa dokazovať niečo iné a síce to, že nemôže byť podmienkou výskytu úhora v povodí Dunaja len jeho umelé nasádzanie do týchto vôd a že alebo sa dostane úhoria mlaď do oblasti dunajskej rovno z Čierneho mora, alebo niektorou inou, záhadnou, doteraz neobjavenou cestou prirodzenou a nie umelým nasádzaním do Dunaja a jeho prítokov.
Pre tento predpoklad uvádzam nasledovné: Mlynári na Váhu s ich čiste drevenými mlynami, ktoré majú pripevnené na príhodných miestach a tieto miesta podľa potreby a prúdu vody aj menia, sú vyučený súčasne dvom remeslám a to mlynárskému a tesarskému. Tesarskému preto, že stavbu a všetku opravu a doplňky si robia sami. Takýto vyučený mlynár F. Rychtárik zanechal svoje mlynárske remeslo a nastupil do práce k Handlovským uhoľným baniam ako tesar, kde aj sotrval, je tam mnoho rokov. Je od prírody inteligentný a je sympatický. Rád som s ním o kdečom vyprával. Raz mi porozprával tento prípad: Bol som ešte učeň na takomto drevenom mlyne na Váhu v Hlohovci. Samozrejme, že ryby sme chytávali a to najviac do sieti— stavačky. Raz som vytiahol z vody stavačku a tu dva veľký hadi trepú sa v stavačke. Naľakal som sa a odhodil som stavačku aj s hadámi do trávy. Práve išiel tade miestný učiteľ, ten to videl a vzal si tých hadov, povedal, že sú to ryby, že sú to úhori. Rychtárik je dnes 64 rokov starý, teda od toho prípadu je asi 50 rokov.
Nemal som príležitosť sledovať život úhora a jeho výskyt, lebo som býval temer celý život v pásme salmonidov, v oblasti horskej. Toľko však viem, že maďarský šľachtici, ktorí skoro všetky vody vlastnili, zaujem na úhoroch nemali, keďže úhora chytiť na rieke i pri pílnom a usilovnom rybarení podarí sa len veľmi neistom čase a ešte neistejšom množstve. To by ich veľkopánskym chuťkám niak nebolo vyhovovalo a slupy, do ktorých by bolo bývalo možné úhorov ľahko nachytať, na slovenských alebo maďarských vodách nikdy nejestvovali a preto úhorov sotva umelo nasádzali, ak v tej dobe a ešte dávnejšej vôbec bolo možné úhoré montée dostať kúpiť. Že pstruhy umele liahli to viem, lebo na tom mali zaujem. Do horských potokov a rieček ich vysádzali a krásny šport chytanie pstruhov predvádzali. Vysvitá to z toho, že kým na uzemí bývalého Rakusko- Uhorska prvá umelá liaheň na pstruhy bola postavená u mlynára Vaceka v Nedošíne v Čechách v roku 1862, už v roku 1868 bola postavená v Dechticiach na území Slovenska na majetku Grofa Pálffyho, maďarského šľachtica, kde aj doteraz existuje a súčasne boly tam spravené rybníky pre chov pstruhov. V tej dobe sa začal u nás rozmah umelého chovu pstruha.
V roku 1930, keď som so svojím spolupracovníkom Karolom Mazouchom policajným hl. inšpektorom robil celoslovenskú rybársku výstavu v rámci Dunajského veľtrhu v Bratislave, kde bol súčastnený aj Štátny rybársky a hydrobiologický ústav v Prahe svojími peknými preparátmi rýb, kúpil som od profesionálných rybárov z Bratislavy niekoľko úhorov veľkých, ktorých v noci na udicu chytali a rano mi ich donášali.
V roku 1944 Ján Gálik, veľkoobchodník, rybár- športovec z Piešťan chytil na Váhu úhora vyše 1 meter dlhého vo váhe 1.60 kg vo dne.— Toto všetko sú dôkazy toho, že v povodí Dunaja úhori sú a to už od dávna. Keď vezmeme do úvahy výskyt úhora vo Váhu už pred 50 rokmi a iste aj dávno predtým, nutne musíme konštatovať, že úhori neakou prirodzenou cestou do povodí Dunaja prichádzajú.
Že koľko je tých úhorov v slovenských vodách, to by bolo ťažké povedať, lebo z dôb starších, ba ani z doby prítomnej nemáme o tom žiadných záznamov a tiež neostaly nám o tom žiadné ústne podanie. Mnoho ich asi nebude, lebo nikdy som nepočul, že by sa niektorý rybár venoval ich chytaniu a žeby ich aj bol mnoho nachytal. Chytilo sa v dobách predošlých, dávnejších a tak aj v dobe prítomnej len sem— tam niekde 1—1 kus.
Považoval som za potrebné napísať toto všetko preto, aby som dal podnet a podklad terajším, prípadne budúcim odborníkom— bádateľom k zisteniu záhadného výskytu úhora v Dunaji a jeho prítokoch.
Ján Bako,
Československý rybář 3/1947
Článok uverejňujeme v pôvodnej verzii, v originálnej dobovej úprave, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
