Človek – herec – rybár, ktorý od života bral len to najnevyhnutnejšie a, naopak, rozdával plným priehrštím. Najmä radosť, smiech, láskavý humor. Vravelo sa o ňom, že hrával samých sluhov. Pravda jest. A ešte ako? Jeho majstrovstvo bolo nenapodobiteľné. Jeho sluhovia v Moliérovi, Goldonim... alebo jeho čerti, či už v „Strachu z pekla“ alebo v „Maľovanom na skle“....či ako Gazda v Hostinci pod gaštanom s nerozlučným Ivan Krajíčkom, alebo ako „vtipnejší, čo vyhrával“... Som nesmierne rád, že legenda slovenského herectva a rybárstva, maestro Oldo Hlaváček, zabral. A o tom, že septembrový úlovok stál zato, niet pochýb a som nesmierne rád, že Oldo je stále v úžasnej forme. Ale o tom sa, prosím, presvedčte sami...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Oldo Hlaváček
nar. 26.1.1934 v Bratislave, ženatý
Dvaja synovia: Oldo – diplomat, Ivo – herec
Stále hrá na doskách SND
Čo sa dá robiť? Ta ho hor’ sa /alebo dol’ sa/, do školských lavíc, naplniť kalamáre, naostriť brká a učiť sa, učiť sa, učiť sa... nie, nebojte sa nechcem tu šíriť idey istého Uljanova, ale čo je pravda, je pravda: vedomosti a znalosti sú najväčším pokladom. Tak, ako je pravdou aj to, že na udici sa tentoraz zatrepotal ozajstný poklad a to poklad umelecký.
Človek – herec – rybár, ktorý od života bral len to najnevyhnutnejšie a, naopak, rozdával plným priehrštím. Najmä radosť, smiech, láskavý humor. Vravelo sa o ňom, že hrával samých sluhov. Pravda jest. A ešte ako? Jeho majstrovstvo bolo nenapodobiteľné. Jeho sluhovia v Moliérovi, Goldonim... alebo jeho čerti, či už v „Strachu z pekla“ alebo v „Maľovanom na skle“....či ako Gazda v Hostinci pod gaštanom s nerozlučným Ivanom Krajíčkom, alebo ako „vtipnejší, čo vyhrával“...
Som nesmierne rád, že legenda slovenského herectva a rybárstva, maestro Oldo Hlaváček, zabral. A o tom, že septembrový úlovok stál zato, niet pochýb a som nesmierne rád, že Oldo je stále v úžasnej forme. Ale o tom sa, prosím, presvedčte sami.
Kedy sa v tebe prebudila lovecká, konkrétne, rybárska vášeň?
Od narodenia. Na materské mlieko som nečakal, zmocňoval som sa ho lovom. Keď som zistil, že pišulák nie je tá správna nástraha, napichol som na špendlík dážďovku, a tak sa začala moja rybárska vášeň.
Kto ťa priviedol k rybárčeniu?
Celé roky som vláčil otcove rybárske náčinie, až konečne prišla revolúcia. Z Národného divadla vláčil na ryby Jožo Kroner mňa.
Aký spôsob lovu preferuješ?
Uprostred voňavých lesov, kde samo nebo otvára náruč plnú čírej vody, ako by to matka Zem vyronila slzu radosti plnú pstruhov. Navôkol iba závan vtáčích krídiel, vôňa hríbov a nikde ani stopa po redaktorovi s mikrofónom v hrsti.
Tvoj najväčší rybársky zážitok?
Hotelovú izbu v Poprade sme s Jožom premenili na sklad udíc a
poďho loviť pod mohutný splav na rieke Poprad. Kde sa vzal – tu sa vzal na opačnom brehu chlap stál a reval: „Tu še blinkeruvac nešmí! Blinkre lietali ďalej, chlap reval: „Políciaaaa“ – a zmizol. Neviem, či preplával, ale z ničoho nič stál za nami a fučal ako býk: „Tu še blinkeruvac nešmí!“ Otočili sme sa a chlapovi z úst vytryskol krištáľovo priezračný potôčik nehy: „ Jožinko, Oldinko, prepačce, Vasil moje meno. Ta ja zdechnem. Ta to vy to tu?! Lapajce kelo chcece. Znáce čo? Dočekajce, prinešem dynamit!“ Zmizol ako gáfor a prifrčal ako blesk. Fľašu dynamitu sme dopíjali v hotelovom bare do rána.
Najkurióznejší, prípadne najúsmevnejší zážitok?
Ťažké ráno, preto sme lovili kapry na ťažko, v malom rybníčku neďaleko Heľpy. Dážďovky sme nahodili ďaleko od brehu. Okrem Joža a mňa nebolo pri vode vtáčika letáčika. Pohodička stvorená pre jednu dvanástku. Cez kopček krčma akurátna, chlapi v nej smutní a smädní. Keď nás zbadali, nevedeli či už vstúpilo delírium, alebo Kroner s Hlaváčkom. Sú to oni! Oblápanie ako v cárskom Rusku. Zo zajatia nás vyslobodil Jožo. „Chlapi, viete ako ryba skuvíňa keď má v škrani trojhák? Jánošík by vám vedel porozprávať. Počujete? Ryby nás volajú.“ Chlapi otvorili objatie a nás čakal zázrak. Zatiaľ čo sme zbližovali mesto s dedinou, tunajšie družstvo rybník bezohľadne vypustilo. Dážďovky sa zvŕtali v bahne, olovo im bránilo zaliezť od hanby hlboko pod zem...
Máš vo svojom koníčku pokračovateľa, alebo si nebodaj niekoho touto diagnózou aj nakazil?
Synovia i vnuci sú normálni pracovití občania. Na ryby chodia k Imrovi do Čárdy na menu – pečené slimáky, halászlé, losos na grile s bylinkovým maslom. Ryby majú v mrazáku na háku.
Má tvoja rodina pochopenie pre tvoj koníček?
Môj koníček je nenásytná, prieberčivá potvora. Nech mu núkam čerstvo pokosenú ďatelinku, ovos, ba aj obrok zo švajčiarskych lúk, furt žerie len peniaze. Rátajme – benzín, povolenka, strava, ubytovanie v Štrbe... Cena jedného pstruha 30 eur! Žijem. Rodina má pochopenie.
Máš nejaký vysnívaný úlovok?
O kapitálnom úlovku som sníval dovtedy, kým mi kamarát, vášnivý rybár Jozef Kobr, riaditeľ operety v Ostrave, neposlal svoju fotografiu. Milá fotka. Pepa sedí pred domom s udicou spustenou do šerbľa. Pod obrázok napísal: „Chytím to, čo ty v Dunaji. Tvoj Pepa.“
Krajina, kam by si sa chcel vybrať na ryby?
Rád by som sa vybral do kúzelnej krajiny, ktorou preteká priezračná rieka plná rakov, vrtkých pstruhov, lipňov so širokými plutvami a mohutných hlavátok, čo v tôňach pod skalami striehnu na vypasené jalce. Rád by som sa vybral k rieke mojej mladosti, k Orave. Od Podzámku až po Kraľovany som poznal každý kameň, každý konár nad vodou, a na môj dušu, aj každú hlavátku. Tam by som sa rád vybral.
Dá sa skĺbiť popularita a pokoj na rybách?
Voľakedy sa mi pošťastilo s kolegom Kronerom navštíviť pána Wericha. Oravská priehrada vtedy praskala od pýchy, keď v jej lone lapal velikán dramatického umenia. Brehy sa prehýbali pod zvedavcami. „Pádlujme!“ - zavelil pán Werich a popularitu umelcov pohltila nekonečná hladina. Zubáče o popularite nemali ani šajnu. Mne vtedy, ešte neznámemu kandrdasovi, brali najviac.
Si radšej rybár - samotár, alebo uprednostňuješ kolektívneho ducha?
Nemôžem povedať, že pstruh, alebo lipeň sa ľuďom vyhýba. Lovil som v Hornáde pstruhy rovno vedľa pionierskeho tábora. Detiská vo vode šantili, vrieskali a v epicentre vodného ihriska sa ryby ruvali o moje mušky. Už tam deti netáboria. Som rybár samotár.
Tvoje najobľúbenejšie miesto?
Prejsť v koryte Čierneho Váhu od Ráztok po Kráľovu Lehotu dá človeku riadne zabrať. Nečudo, že po takej túre je mojím najobľúbenejším miestom menšia drevená krčmička povedľa železničnej stanice v Kráľovej Lehote. S horským vodcom inžinierom Igorom Treskoňom radšej namáčame nos do dvanástky, než muchy do Váhu.
Najkrajšia, respektíve najobľúbenejšia ryba?
Moja najkrajšia ryba asi žije. V bagrovisku neďaleko Rusoviec som nahodil hrúzika a už o pol minúty plavák zmizol. Z navijaka mizol silon a z môjho tela trpezlivosť. Nežne som priťahoval rybu k brehu. O chvíľu mi pri nohách ležala parádna šťuka. Chcel som ju lapiť za velikánsku čiernu hlavu, zohol som sa a ... prc! Šťuka plesla velikánskym chvostom a zmizla. Od zúrivosti som chcel udicu prelomiť, ibaže široko-ďaleko nebolo živej duše a sám pre seba nebudem hrať divadlo. Udica aj šťuka zostali nažive.
Najväčší úlovok?
Jedenásťkilová hlavátka v pomerne teplom novembrovom dni v rieke Orave. O majstrovstve netreba pochybovať – dvojka meppska, osemnástka silon, štyridsať minút. Unavenú, bez nálady vzpierať sa veľkú hlavátku som v náručí vyniesol na breh. Jej hlava zdobí v našom dome môj najkrajší kút.
Tvoj názor na „chyť a pusť“?
Aj pri neustálom náraste počtu rybárov je rybolov „chyť a pusť“ neodpustiteľným hriechom pri zarybňovaní vôd a najľahšia zárobková činnosť. Už to dlho nepotrvá. Pomaly, ale isto sa prejde len na „PUSŤ!“ Rybár si kúpi povolenku, doštverá sa k vodnej hladine, stiahne gate a z duše si „pustí“.
Keby si mal tú moc, čo by si zmenil alebo vylepšil v rámci rybolovu?
Bez rozmýšľania, okamžite by som zakázal akékoľvek zakrmovanie. Prichodí mi to ako streľba do kŕdľa kŕmiacich sa mierových holubíc.
Najobľúbenejší pokrm z rýb + recept?
Vyprážaný kapor. Z kože nestiahnutý rozporciovaný kapor, osolený, obalený v múke, vajci, v strúhanke, vyprážaný v oleji. Každá iná príprava chuť zmení.
Obľúbený rybársky vtip?
Rybár odchádza na ryby, manželka mu podáva mydlo.
- Prečo mi dávaš mydlo?
- Aby si si umyl ruky, keď chytíš hovno.
Životné krédo?
Nikdy, nikde, nikomu nezavadzaj!
Na čom teraz a v blízkej budúcnosti profesijne pracuješ?
So spisovateľom Petrom Valom pripravujeme jeho novú hru „Blbá nočná hudba“; nechceme loviť ryby, ale divákov. Petru zdar!
Tak, čo poviete, priatelia, ja sa dožiť toľko rokov a ešte v takej kondičke?! Úprimne závidím. Nuž, nik z nás nevie, koľko liet a zím mu bude dopriate, ale jedno predpokladám: ak sa nič mimoriadne neudeje, tak sa v októbri spolu dožijeme ďalšieho Umelca na udici.
A vy, ctené „potočáky“, oddychujte. A „paste“ sa bez obáv. Máte imunitu. A vy, ostatná bez imunitná rybia spoločnosť, ráčte brať. Veď je septemBER.
Dolovenia, kamaráti. Keby ste mi chceli napísať, koho uloviť, nuž teda:
tuly@isternet.sk
Petrov zdar! Tuli Vojtek
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
