Zubáč mi vždy pripomínal strieborného rytiera. Nielen pre svoj elegantný vzhľad a jeho pichľavé zbrane, ktoré vztyčuje v podobe naježenej chrbtovej plutvy, ale aj preto, že nebojácne a urputne bráni svoje ikry, často aj pred mnohonásobne väčším nepriateľom. Zubáč veľkoústy, tento aristokrat medzi dravcami, je jednou z mojich obľúbených rýb aj z toho dôvodu, že miluje čistú vodu s pevným dnom tak, ako ja. Po šťuke patril medzi moje prvé úspechy pri fotografovaní pod vodou. Štýl života zubáča je ďaleko diskrétnejší, ako u iných dravcov, alebo všeobecne u iných druhov rýb...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zubáč veľkoústy, tento aristokrat medzi dravcami, je jednou z mojich obľúbených rýb aj z toho dôvodu, že miluje čistú vodu s pevným dnom tak, ako ja. Po šťuke patril medzi moje prvé úspechy pri fotografovaní pod vodou. Štýl života zubáča je ďaleko diskrétnejší, ako u iných dravcov, alebo všeobecne u iných druhov rýb.
Ako ho spoznáme?
Zubáč je nádherná ryba. Je našou najväčšou rybou z čeľade ostriežovitých. V ušľachtilosti a súmernosti celkového formovania tela vyzerá zubáč veľmi pôsobivo. Má ideálne vretenovité telo s postupne sa zužujúcim chvostovým steblom. Oči sú nápadne veľké, opalizujúce. Aj keď sfarbenie je skromnejšie, monotónnejšie pôsobí elegantne. Chrbát je olivovo-zelenkastý až niekedy šedý a má priečne, menej výrazné pruhovanie pozostávajúce skôr z nepravidelných škvŕn. Boky sú svetlejšie striebrobiele a prechádzajú do bieleho brucha. Chvostová a obe chrbtové plutvy sú čierne šrafované.
Má drsné, drobnejšie šupiny pokrývajúce aj hornú časť žiabrového viečka. Typickým znakom sú výrazné zuby na obidvoch čeľustiach, ale najmä dva rovno hore čnejúce ostré „psie zuby“ na konci dolnej čeľuste. Pripomínajú zuby – „očáky“ - typické pre dravé šelmy.
Jeho správanie úzko súvisí s biologickými odlišnosťami tohto druhu. Žalúdok zubáča je v porovnaní s inými dravcami, napríklad so šťukou, výrazne menší a menej pružný, s čím súvisí aj skutočnosť, že preferuje menšiu korisť.
Nevyniká zrakom ani sluchom
Zubáč má dobre vyvinutý plynový mechúr, no napriek tomu má zvláštne usporiadaný systém jeho tlakového vyrovnania s tlakom okolitého prostredia. Plynový mechúr nie je prepojený kanálom s predným črevom, ale cez tzv. ovál, čo je plynopriepustné silno prekrvené miesto na vrchnej strane plynového mechúra. Čiže tlak sa neodvádza priamo, ale nepriamo krvou, čo sa deje oveľa pomalšie, ako pri priamom prepojení kanálom, ako u ostaných druhov rýb. To má za následok, že ak by sa zubáč rýchlo dostal ku hladine z hĺbky, dôjde k nadmernému rozšíreniu plynového mechúra, čo spôsobuje nafúknutie brušnej dutiny a vytlačenie očí z hlavy, alebo vytlačenie plynového mechúra do ústnej dutiny. Podobá sa to na barotraumu, ktorú poznáme pri potápaní, ale s mechúrom.
Veľké oči zubáčov evokujú predstavu neskutočného videnia aj v zakalenej vode, alebo jeho neochotu zotrvávať na svetle. Zubáč, podobne ako sumec, nie sú bystrozraké živočíchy. Dôkazom toho je aj to, že slepý zubáč vie úplne presne a cielene zaútočiť. Majú iné orgány, ktoré ich presne informujú o pomeroch pod vodou, aj keď sa nám to zdá nepochopiteľné. Aj sluch je u zubáča vyvinutý podpriemerne. Kaprovité ryby disponujú sluchom s vretenovitými kôstkami a tieto zubáčom chýbajú. Nie sú však imúnne voči hluku, reagujú naň však vlažnejšie, ako iné druhy rýb.
Besnenie pri kŕmení
Zubáče som nachádzal v najrozličnejších typoch vôd. V dunajských ramenách, v štrkoviskách, v jazerách alebo v priehradách až po kuriózne miesta, napríklad v spenenej vode pod prepadom v priesakovom kanáli.
Zubáče žijú a lovia v kŕdľoch. Spravidla sú skupinky zubáčov tým väčšie, čím je menšia priemerná hmotnosť rýb v kŕdli. Veľké jedince sa pohybujú vo dvojici alebo trojici, nezriedka aj individuálne. S tým súvisí aj ich spôsob lovu. Keď začnú zubáče žrať, často dochádza k tzv. besneniu zubáčov, keď hryzú a mlátia okolo seba celé minúty alebo aj dlhšie. Naraz je po love a zubáče zaľahnú. Preto je tak málo dobrých fotografií plávajúcich zubáčov a zväčša sa ho podarí nasnímať iba keď leží bez pohybu na dne.
Zubáč sezónne, alebo v priebehu dňa, zväčša mení svoje stanovište iba veľmi neochotne, rád vyhľadáva prekážky, kde odpočíva. V skorých ranných alebo večerných hodinách vyráža často do plytčín, čo súvisí s výskytom jeho potravy, drobných rýb. Zubáče som nachádzal častejšie v plytkých, alebo stredných hĺbkach. Možno to súviselo so skutočnosťou, že zubáče sa, okrem obdobia rozmnožovania, zdržujú tam, kde nachádzajú dostatok obživy, teda v blízkosti miest, kde je dostatok malých rýb. A malé ryby sa chladným hlbinám vyhýbajú a uchyľujú sa do nich iba v zime.
Aristokratické maniere
Zubáče som nenachádzal iba vždy na dne, ale často ležali na kmeňoch a vetvách stromov. Pri hľadaní pod vodou sa jedinec prezradí tým, že pri odpočinku, alebo v čase keď nežerie, leží na dne takmer bez pohybu na svetlejšom podklade, ktoré si vyčistil pohybom prsných plutiev. Ak leží v hustých prekážkach, niekedy je ťažké ho zbadať, nakoľko sa výborne vie zafarbením prispôsobiť okoliu. Prezradí ho biela dolná čeľusť a lem okolo brušných a ritnej plutvy.
Nedá sa ničím vyrušiť ani z bezprostrednej blízkosti. Ak je už toho naozaj príliš, naježí sa a prudkým úderom chvosta bleskovo mizne v kale, ale nikdy neodpláva veľmi ďaleko a znovu sa usadí na dne. Pokúšal som sa takto zaľahnutému zubáčovi viackrát šibrinkovať s rybkou tesne pred papuľou, nechal si ju padnúť na hlavu, ale vôbec nereagoval.
Vo všeobecnosti, až na chvíle žrania, je zubáč v podstate „salámista“, rozvážna ryba reagujúca na svoje okolie veľmi vlažne. Má aristokratické maniere, a preto zostáva pre mňa strieborným rytierom.
V zimnom období zubáče neupadajú do chladovej letargie, často zotrvávajú jednotlivo alebo v malých skupinkách dlhšiu dobu bez pohybu a na ich tele možno pozorovať napadaný kal. V zime je voda najčistejšia a znížená pohyblivosť zubáčov spôsobená chladom, umožňuje priblíženie potápača do ich bezprostrednej blízkosti.
Hrdinsky bráni hniezdo
Obdobie rozmnožovania je tiež vhodné na fotografovanie zubáčov. Ich správanie sa v tomto období výrazne mení. V apríli pred neresom si zubáč stavia hniezdo, v ktorom samec úzkostlivo stráži oplodnené ikry. Hniezdo si robí v rôznych hĺbkach na rôznom podklade. Je vystlané riasou, alebo očistenými korienkami, niekedy na kameni, alebo na piesočnatom dne; ak je dno príliš bahnité, na potopenom kmeni väčšieho stromu. Obsah hniezda ovieva prsnými plutvami, čím zabezpečuje prísun čerstvej vody, čistí hniezdo od nečistôt a ochraňuje svoje potomstvo pred inými rybami, ktoré neustále striehnu, aby si mohli z hniezda čo-to uchmatnúť.
Vernosť samca hniezdu je po nerese obdivuhodná a vracia sa k nemu aj v prípade, že ikry uhynuli. Ostáva na hniezde aj vtedy, keď významne poklesla hladina vody. Je dokonca známe pozorovanie, keď samec zotrval na hniezde napriek tomu, že mu už z vody vytŕčal chrbát.
V tomto čase pri strážení sa nedá ničím vyrušiť a z hniezda sa nevzďaľuje, a práve vtedy sa dajú zhotoviť zaujímavé snímky z bezprostrednej blízkosti. Ak priblíženie prekonalo únosnú hranicu, vždy zubáč zareagoval agresívne a hrdinsky bránil svoj poklad pred mnohonásobne väčším votrelcom, čo podvodný fotograf predstavoval.
Stalo sa mi, že nebojácne sa zahryzol do neoprénovej rukavice. Strážiace zubáče mimoriadne fascinoval ich obraz vlastnej podoby, ktorý sa zrkadlil v sklenenom priezore masky, alebo v prednom priezore vodotesného puzdra fotoaparátu. Nasrdený zubáč bez váhania začal hrýzť svojho virtuálneho soka.
Príbuzný – zubáč volžský
V Dunaji, ale aj v jeho ramenách a prítokoch, v dolných tokoch Moravy, žije pomerne vzácny zubáč volžský. Tento príbuzný zubáča veľkoústeho je menšieho vzrastu a často sa zamieša medzi zubáče veľkoúste, ktoré žijú spoločensky v skupinkách.
Stavbou tela je na nerozoznanie od zubáča veľkoústeho, v brušnej časti je však zavalitejší. Najspoľahlivejšie sa však pozná podľa ozubenia úst, v ktorých sú len drobné zúbky, kým „psie zuby“ chýbajú. Zafarbenie je v základných farebných odtieňoch tak isto veľmi podobné, na chrbte a na bokoch má však 7 – 9 čiernych, niekedy tmavomodrých ohraničených priečnych pásov, ktorými pripomína ostrieža.
Zubáča volžského som pod vodou stretával iba vzácne v ústi priesakového kanála pri Gabčíkove, alebo občas pod priečnymi hrádzami na dunajských ramenách pri obci Bodíky v zime, keď sa voda obyčajne vyčistí.
Na rozdiel od svojho väčšieho príbuzného je veľmi plachý a priblížiť sa k nemu a zhotoviť slušné snímky sa mi podarilo iba pri nočnom potápaní. Zubáč volžský je tak trochu záhadná ryba, o jeho správaní nevieme skoro nič.
www.peterac.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
