Na jarnú výpravu na 1 000 ha štátnu vodu do Francúzska som sa tešil ako malý chlapec. Po nekonečných šiestich rokoch rodičovských povinností som si konečne našiel čas na týždennú rybačku do Francúzska. Zisťoval som si všetky dostupné informácie, namotal na štyri cievky po 600 m pletenej šnúry, dokúpil tonu chýbajúcich kaprárskych drobností a dlho do noci debatoval s chalaniskami z teamu na ICQ o taktike lovu. Popravde som si myslel, že som pripravený a nič ma na mieste nezaskočí. Opak však bol pravdou...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Popravde som si myslel, že som pripravený a nič ma na mieste nezaskočí. Opak bol však pravdou. Pri vode sme nafúkali člny a po takmer hodinovej plavbe skrz priehradu na miesto nás privítali po celej priehrade len úzke prieseky vo všadeprítomnom tŕstí. O nejakých rybárskych miestach nemohlo byť ani reči. Väčšina z nich bola prístupná len v prsačkách. Našťastie som bol na to pripravený a s chuťou som vyskočil do chladnej vody preskúmať vytypované lovisko.
Idem do toho!
Po prebrodení hustého porastu stolístka a pretlačení člna cez riedke šachorie, sa mi v rozsiahlej zaplavenej močarine konečne ukázalo pod prevísajúcimi vŕbami malé suché miesto, akurát tak na bivak a rozloženie malého tábora. Automaticky som vyložil všetky veci z člna, vybral udice a vyrazil na obhliadku možných lovných miest. Fúúha, tak to bude drsné!
Dobrú polhodinku mi zabralo nájdenie len dvoch malých, sotva metrových ôk s vybitým štrkovým dnom v poraste leknice žltej. Malo to však menšiu chybu: obe boli doslova za rohom. Budem musieť naťahať vzduchom šnúry k približne 80 metrov vzdialenému výbežku tŕstia a potom okolo neho cez vodiacu vidličku ďalších možno 150 až 200 metrov.
Náladu mi však trochu zlepšil pohyb rýb, ktoré som videl unikať smerom na voľnú vodu. Otvoril som si prvé pivo a „na šupu“ zhltol chrumkavú francúzsku bagetu. To čo mi zo začiatku pripadalo ako nezmysel, začínalo dostávať reálnu podobu. Idem do toho!
Osvedčená „rýchlovka“
Začal som si chystať všetko na lov za roh. Prvú noc som tam plánoval umiestniť 2 udice a uvidím reakciu. Na koniec Total Contactu som uviazal ako šokový nadväzec 30 metrov 0,60 mm Leonovej Head Line, nasledovali 2 metre 60 lb olovenky Score Gold a 280 g olovo v Snag clipe od CRU, cvaknutom do prvej polohy, aby sa olovo okamžite po zábere vyplo. Celú zostavu ukončil nadväzec z 35lb Quick Silver Gold s pevným ostrým háčikom Anti Snag veľ. 6.
Ako nástraha na obe montáže putovala moja osvedčená „rýchlovka“ 18 mm plávajúce Euro Carp Candy s príchťou Citrus Fizz. Do vedra som si zarobil 3 kg balenie method mixu, do toho prisypal 0,5 kg squid-liver múčky a 1 kg kaprích mini peletiek. Všetko som poriadne premiešal, zalial tekutou potravou a hor´ sa na vodu.
Vďaka sviežemu východnému vetru bolo presné uloženie montáží naozajstnou maturitou kapráriny. Rúčkou od podberáka som si vyťukal čisté dno a pozíciu koreňov, hrubých ako chlapská ruka. Montáž s nástrahou som sa snažil položiť na pomyselný začiatok kaprej cestičky, presnejšie na začiatok podvodného tunela. Nakoniec som ešte špičkou prúta opatrne manévroval pomedzi listy lekníc, aby si olovenka zaťažená malým 20 g priebežným olovkom pekne ľahla na dno.
Čo to, doparoma, je?!
Aj preto mi vyvezenie oboch udíc trvalo dobrú hodinku. Bola to síce piplačka, ale bol som spokojný. Dve pasce boli nastražené. Nepreveziem ich, kým sa niektorá z nich nepohne. Otvoril som si druhé pivko a vybalil zvyšok vecí. Zrazu som začul od vody divný cvrkot. Hľadal som jeho pôvod, keď mi zrak padol na roztáčajúcu sa cievku nového Power Aera. Nechápavo som hľadel, kým mi to všetko zoplo v hlave. Asi sa už hlási strýko Alzheimer... Zabudol som v tom zhone zapnúť príposluch!
Vletel som do vody, uchopil udicu do rúk, naskočil do člna a poďme za rybou. Meter po metri som vyslobodzoval zachytenú šnúru. Trvalo dobrých 15 minút, kým som priplával k prednému oku. Opatrným pumpovaním som uvoľnil ďalšie metre. Zrazu šnúra vystrelila z vody a jej koniec smeroval v pravom uhle priamo do tŕstia. Čo to, doparoma, je?!
Vyskočil som v broďákoch do vody, udicu hodil do člna, vybral podberák a pustil sa predierať za kaprom. Konečne som našiel uzlík šokového monofilu. No, paráda, tak ma čaká ešte 30 metrov brodenia týmto zarasteným peklom. Brodil som sa tŕstím, odhadzoval
odumreté stonky a hlasno hrešil.
Je tam!!!
Ubehla ďalšia štvrťhodina a od montáže ma stále delilo možno 5 metrov. Netušil som čo ma čaká na konci, ale už som mal toho plné zuby. Kapor to napálil priamo do najhustejšieho tŕstia a bol zachytený bohvie kde. Mobilizoval som posledné sily a zachytil koniec olovenky. Potiahol som za ňu, keď zrazu ožil susedný trs tŕstia a poklonil sa mi. Tak tu si zašitý, fešák!! Už len ho nestratiť.
Rozložil som podberák a zachvátil ma smiech. Predstavte si rozložiť klasický kaprársky podberák v hustej šachorine. Je to fakt zábava. Ja, idiot, mal som si vziať veľký podberák s celohliníkovou hlavou. Nakoniec som vyšliapal voľnejšie miesto, ponoril sieťku podberáka, chytil olovenku, namotával ju na ruku a nekompromisne ťahal k sebe. Zrazu mi niečo prudko vrazilo do nohy a inštinktívne som zodvihol sieťku. Je tam!!!
Nejako sa mi podarilo dostať späť do člna a na môj rozbahnený ostrovček. Konečne som rozbalil na vyhačkovačke sieťku podberáka. Objavilo sa telo tmavého lysca. Rýchlo som ho odvážil a zavolal Robinovi, nech ma príde „cvaknúť“. Mal 14,5 kg a ja som mal z neho náramnú radosť. S rukou na srdci môžem povedať, že je to zatiaľ moja najťažšie zdolaná ryba.
Prianie premenené na skutočnosť
Po pár fotkách už chalan plával opäť vo vode a ja som vyvážal udicu späť do úspešného oka. Položenie do oka, šponovanie šnúry, zachytenie do vodiacej vidličky a opatrný návrat k môjmu bahnisku. Pri návrate som kútikom oka zazrel dva menšie šupináče, ktoré mi skoro vrazili do člna. Ako slepé naháňali guľatú ikernačku. Pekne, fešáci, len nech vám to vydrží, oranžový Citruss Fizz vás už čaká v medzere medzi leknicami.
Moje prianie sa premenilo na skutočnosť o necelé 3 hodinky. Opäť sa rozbehla tá istá udica a po krátkej a intenzívnej naháňačke som podobral krásnu guľatú 15,5 kg ikernačku.
Paráda, taktika single hook baits s aromatickou fluo-popkou a pár hrsťami method mixu na láskou pobláznené kapry fungovala na 100 %.
Na druhý deň sa rozbehla aj druhá udica a s podberákom na hlave som opäť vymotával šokový monofil spomedzi trsov tŕstia. Háčik však spoľahlivo držal a po 10 minútach „vyšívania“ hrubého monofilu spomedzi stoniek tŕstia sa v podberáku objavil pekný 14,5 kg šupináč.
Ďalší deň sa výrazne ochladilo a začalo mrholiť. Zmenil som stratégiu a pod háčik uviazal 24 mm tohtoročnú novinku na testovanie - Kill Kril, postavenú na rovnakom koncepte rozpustných rybích múčok a extraktov ako legendárne 3XL-ko. K montáži som už neprihodil ďalšie boilies. Pol kila boilies som vždy na riedko porozhadzoval vo veľkom kruhu medzi husté rastliny, aby sa ryby stretali len s jednotlivými návnadami.
Ani hore, ani dole...
Vrátil som sa na breh, zohrial si guláš, keď vtom záber na vedľajšiu udicu. Vyrazil som na vodu. Šnúra po príjazde a následnom uvoľnení z rastlinstva doslova vystrelila a smerovala medzi odumreté stonky stolístka. Vymotal som ju spomedzi nich a pozorne ju sledoval, ako detektív. Zrazu som zmeravel. Ani hore, ani dole. Rýchlo som vybral kotvičku a na druhýkrát sa mi podarilo zachytiť cudziu, snáď 100 kg našponovanú pletenku.
Do frasa! Nožničky som si nechal na brehu. Čo sa dá robiť, zahrám sa na hlodavca, povedal som si, a po dobrej chvíli sa mi konečne podarilo prehryznúť 0,60 mm Head line-ku. Získal som k nej ešte väčšiu dôveru. Ten monofil fakt niečo vydrží. Chytil som uvoľnený koniec monofilu a ako na vôdzke začal zdolávať kapra. Uvedomil som si, že to je opäť kapor nad 15 kg.
Opatrne som ho priťahoval k podberáku. Tomu sa však veľmi nechcelo a ako naschvál to z plnej sily napálil rovno pod čln. Finále bolo napínavé, ale s trochou šťastia sa mi ho podarilo podobrať. Opäť so slzou v oku som si zaspomínal na kovový podberák oddychujúci doma v garáži.
Bude to len lotéria
Starý zvráskavený lysec mal 15,4 kg a po odvážení ochotne zapózoval do objektívu. Mal toho, chudák, dosť, bojoval ako lev. O chvíľu nám zamával chvostom a s Robinom sme sa pustili preberať zmenu počasia. Otočil sa aj vietor a už fúkal zo severu. Vietor hnal po hladine vlny s bielymi čapicami a bolo nad slnko jasné, že kaprie radovánky v príbrežných partiách sa čochvíľa skončia.
Tento studený severák rýchlo schladil prehriatu vodu pri brehoch. Podvečer som previezol udice s otáznikmi v očiach. Jazero sa medzitým dosť zaplnilo holandskými a nemeckými kaprármi, a tak nebolo veľa možností kam sa sťahovať.
Dúfal som, že sa mi ešte podarí chytiť nejaké ryby. Bude to však už len lotéria, lebo fúkalo priamo na mňa a teplota vody sa do nasledujúceho dňa prepadla o hrozivých 7 °C. Cez deň mi náladu spravil jeden 11 kg šupinatý mladík, inak okrem čulého pohybu kaprárskych lodí na vode sa nedialo nič zaujímavé. Za celý čas sme nepočuli vyskočiť kapra a zvyšné dni neboli výnimkou.
Dve kontroly rybárskej stráže
V priebehu posledných troch dní sme absolvovali dve kontroly od profesionálnej rybárskej stráže. Francúzski rybárski strážcovia sú detailní a prísni, ale všetko bolo v poriadku. Kontroly sú zamerané najmä na dodržiavanie dennej doby lovu, ktorá je povolená pol hodinu pred východom slnka do pol hodiny po západe slnka. Len pre informáciu, porušenie zákazu nočného lovu je veľmi prísne a pokuty siahajú až do výšky 800 eur a hrozby zabavenia rybárskej výbavy!!
Do konca výpravy sa mi podarilo chytiť z nového, takmer 300 metrov vzdialeného miesta v uzavretej zátoke ešte 10 kg a 13 kg kapra a Robin mal poslednú noc šťastie na neskutočnú 25,2 kg ikernačku. Bolo to pravdepodobne kvôli teplejšej vode, ktorá sa v zátokách nestihla ešte tak výrazne ochladiť.
Ostatné udice ostali nemé. Vôbec nám to neprekážalo, lebo naše priania boli naplnené nad očakávanie, a tak návrat domov bol veľmi veselý, doslova opojný. Podarilo sa nám napriek výrazným zmenám počasia poradiť si ako s trením rýb, tak aj s prudkým ochladením vody. Už sa neviem dočkať jesennej výpravy na túto krásnu priehradu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
