„Nie, mne sa nikdy nepodarí chytiť tohto kapra!“ Rozmýšľali ste niekedy takto?
Nezúfajte! Najmä veľké, prešibané kapry sú najťažšie uloviteľnými rybami z revíru. Je to jednoducho vďaka ich schopnosti učiť sa ako obchádzať pasce nastražené rybármi, a vyvarovať sa tak uloveniu. To, čo je pre nás rybárov hoby, to je pre ryby totiž každodenným bojom o prežitie...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
To, čo je pre nás rybárov hoby, to je pre ryby každodenným bojom o prežitie. Ryby sú neustále nútené učiť sa novým spôsobom, ako sa vyhnúť tým prekliatym háčikom. Ľudia sú pre ryby votrelcami a predátormi v ich prirodzenom prostredí, preto niet sa čo čudovať, že ich správanie vo veľkej miere ovplyvňujú sami rybári. Ak sa nejaký rybár od začiatku obáva a strachuje, či sa mu podarí chytiť jeho vysnívanú rybu, svojím konaním a notorickým opakovaním svojich taktických chýb pri vode sa jej v konečnom dôsledku naozaj ani nedočká.
Čudný fenomén
- Vaše nakŕmené miesto je vyzbierané a nemali ste záber?
- Nový rybár chytil na vašom jazere najväčšieho kapra, o ktorom ste si mysleli že je už 2 roky mŕtvy?
- Na vašej miestnej vode sú dve obzvlášť cenené ryby, ktoré sa chytajú v určitú časť sezóny?
- Plavačkár chytil na plavák s dážďovkou veľkého a doteraz neznámeho šupináča?
- Doteraz prehliadané miesto sa zrazu zmenilo na top miesto?
- Chytajú sa na vašej vode veľké liene na boilies?
Ak ste sa stretli s niektorým z týchto fenoménov na vašej vode, možno vám s ich vyriešením viem pomôcť.
Neznáme šupináče
Pred pár rokmi som sa na jednom revíri rozprával s dvomi miestnymi rybármi, chytajúcimi tam už niekoľko desiatok rokov. Obaja mi nezávisle od seba potvrdili, že majú za tú dobu detailné informácie o obsádke kaprov. Tvorí ju vraj 35 lyscov s vyššou priemernou hmotnosťou a dva pekné „riadkače“.
Ale počas mojej prvej návštevy na tejto vode som chytil veľkého šupináča. Azda to bolo spôsobené ulovením z nového doteraz nechytaného miesta? Prípadne chytaním na moju krátku, ultra efektívnu montáž? Či jeho ulovenie malo na svedomí atraktívne 10 mm boilies? Pravdepodobne to bola súhra všetkých faktorov. V každom prípade som si spravil „ďalší zárez na pažbe“.
Miestni experti boli prekvapení a vysvetľovali to prenesením šupináča z inej vody. Avšak o niekoľko mesiacov neskôr sa mi podarilo chytiť ďalšieho veľkého šupináča. Až pri fotení mi jeden z okolitých rybárov potvrdil, že oba šupináče boli naozaj pred rokmi nasadené do jazera.
Prečo teda tieto ryby neboli takú dlhú dobu chytené? Ako sa dokázali tak dlho vyhýbať montážam, keď je nad slnko jasnejšie, že sa museli očividne intenzívne kŕmiť aby narástli do trofejných veľkostí? Očividne miestni rybári časom skĺzli do stereotypu a celú tú dobu chytali a triafali mimo týchto rýb.
Boilies duel
Rôzne ryby uprednostňujú rôzne druhy boilies. Tak sa ľahko môže stať, že vaše boilies si nezaradia do svojho jedálnička. Jednoducho budú vaše návnady ignorovať, aj keď budú ležať len pár centimetrov od nich. Zdôvodnenie je ľahké: veľký rybársky tlak spôsobil, že sa prestali kŕmiť boilies a uprednostňujú len prirodzenú potravu ako sladkovodné krevetky, mäkkýše, či patentky a podobne, pričom najbližšie k nej z rybárskych návnad je partikel, napríklad zmes rôznych drobných zŕn. Tento druh potravy vysiela rovnaký potravinový signál do kaprích chuťových receptorov a vo väčšine prípadov neboli ryby na vašej miestnej vode chytené na takúto nástrahu.
V súčasnosti viacero popredných výrobcov kaprích návnad a nástrah sa snaží ponúknuť rybárom pokiaľ možno najvernejšiu kópiu kaprej potravy v podobe rôznych method mixov obohatených o malé krevetky, sladkovodné mušle, atď. Na základe mojich pozorovaní z ostatných rokov môžem potvrdiť, že je to správna cesta ako nachytať veľké kapry na intenzívne prechytávaných vodách.
Prvý príklad
Bol som na krátkej výprave na dolnom toku Rýna, blízko holandských hraníc. S mojimi priateľmi sme kŕmili dvomi druhmi boilies. Prvá bola rokmi overená lacná zmes z veľkoobjemových komponentov, ktorá nás nikdy nenechala v štichu. Druhá zmes bola nabitá tými najkvalitnejšími prírodnými extraktmi, triedenými rybími múčkami, lyofilizátmi pečene a sleziny a kopou ďalších kaprích dobrôt. Nevýhodou druhej zmesi bola však cena. Kilogram boilies vychádzal asi 8 eur a keď si vezmete, že sme kŕmili 10 – 20 kg boilies denne do zakalených vôd Rýna, nečudo, že som potichu doslova „krvácal“.
Počas prvej výpravy sme zdolali 14 rýb, prekvapivo všetky na drahšiu, atraktívnejšiu zmes. Neuveriteľné, že? Napriek tomu, že sme menili montáže, prúty v stojane, zábery stále prichádzali len na drahšiu zmes. Pre istotu poznamenávam, že sme lovili na veľkej rieke, kde väčšina rýb sa nikdy nestretla s háčikom...
Na ďalšej výprave sme sa rozhodli kŕmiť a chytať len na lacnejšiu zmes. A výsledok? Temer rovnaký ako minule.
Čo sme sa z toho poučili? Boilies z atraktívnejšej zmesi bolo bližšie k prirodzenej potrave riečnych rýb. Preto, keď ryby si mohli vybrať spomedzi dvoch zdrojov potravy, volili najskôr ten drahší, viac na prírodnej báze. Ak však nebol k dispozícii, bez okolkov sa začali napchávať aj lacnejšou zmesou.
Malá perlička na okraj: počas druhej výpravy nám opakovane vyskakoval nad kŕmnym miestom mohutný lysec. Myslíte, že by sme ho chytili s drahšou zmesou???
Druhý príklad
Kŕmenie s kostnými červami
Môj priateľ sníval o ulovení jedného malého pravidelného „riadkáča“. Niekoľko bezsenných nocí sa skončilo bezúspešne. Nachytal množstvo kaprov, niektoré aj dvakrát, ale toho vysnívaného nie a nie dostať. Začínal byť zúfalý, keď som mu poradil, aby skúsil vyliezť na strom a pozoroval jeho návyky, prípadne pozrieť sa, čím sa kŕmi.
Kamarát to vzal doslovne a odkopal kus dna, blízko jednej zarastenej lavice, kde ho videl kŕmiť sa. Potravou mu boli drobné čerstvo vyliahnuté mušle, s ešte priehľadnými ulitami. Nakoľko väčšina bielych rýb sa intenzívne kŕmila o pár desiatok metrov na nakŕmenom mieste susednej partie rybárov, vyskúšal dať na háčik tri takmer „vycucané“ polopriesvitné kostné červy. Plavák opatrne nahodil za vodné rastliny a nástrahu oprel o ich stonky. Výsledok? O hodinku som mu ho pomáhal fotiť!
Táto ryba je presne z kategórie „nepolapiteľných“. Teda rýb, ktoré sa nepodaria chytiť väčšine rybárov za celý život, keďže sú veľmi opatrné a prijímajú len prirodzenú potravu.
Kde je?
Jeden lysec na mojej obľúbenej vode sa stal známym vďaka svojmu zvláštnemu tvaru úst. Aj vďaka nemu, si myslím, bol veľmi zriedka chytený. Museli ste mať naozaj šťastie, aby ste ho prekabátili, stávalo sa to väčšinou raz za dva roky. Napriek tomu som presvedčený, že bol pravidelným návštevníkom kŕmnych miest, aby nakŕmil svoje masívne telo. Verte mi, že som sa dlho a intenzívne venoval spoznaniu jeho návykov, zistil som si, kde bol posledný raz ulovený. Zmenil som aj montáže, ale nepodarilo sa mi ho chytiť.
Šikovné ryby
Vždy sa to opakuje: pre ryby je to boj o prežitie, pre nás druh pôžitku. Zakaždým, keď ich ulovíme, stanú sa šikovnejšie, ich inštinkty sú vycibrenejšie a do budúcnosti sa stanú opatrnejšie. Veď sa naučili aj zbaviť háčika.
Často je to v montáži
Rôzne ryby rozlične prijímajú potravu. Preto nie každá montáž je vhodná na ulovenie všetkých rýb. Napríklad ten lysec so zvláštnym tvarom úst. Pozoroval som ho pri nasávaní potravy. Opatrne nasával malé čiastočky potravy, ktoré zvíril pomalým pohybom prsných plutiev. Ak sa náhodou aj pichol háčikom, nesplašil sa, ale len jemným potriasaním hlavy sa ho snažil zbaviť.
Myslím si, že takto kŕmiace sa ryby je možné chytiť na upravenú montáž s ťažkým in-line olovom (aspoň 140 g) s krátkym nadväzcom a nadľahčeným háčikom, ktorým sa ľahšie zapichne do ich spodnej pery.
Podobne aj na vašich domácich vodách je množstvo rýb so svojimi špecifickými návykmi. Ak sa im naučíte porozumieť a napodobniť, verte mi, že sa dočkáte nečakanej odmeny v podobe najcennejších rýb vašich revírov.
Pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
