Prosím vás všetkých, buďte iba ľuďmi!
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2011
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď chceš byť šťastný hodinu, opi sa, keď chceš byť šťastný rok, ožeň sa, keď chceš byť šťastný celý život, staň sa rybárom. (čínske príslovie)
Posledná veta tohto príslovia u mňa dlhé roky platila do bodky. Z rybačky som mal radosť a svätý Peter mi naozaj doprial. Podarilo sa mi uloviť veľa krásnych trofejných rýb a darilo sa mi aj na pretekoch. Ryby a pobyt pri vode ma naozaj napĺňali.
Ostatné roky sa však situácia na slovenských riekach začala naozaj drasticky meniť. Miesta, na ktoré by som v minulosti prisahal, ostali takmer ryboprázdne. Čo vlastne spôsobilo taký rapídny úbytok rýb? Kormorány? Vydry? Nezmyselná a prehnaná ochrana kormorána na úkor rýb? Vodné elektrárne? Znečistenie a regulácia tokov? Preferovanie kapra na úkor všetkých ostatných rýb? Nedokonalá legislatíva? Technologický vývoj v oblasti rybárstva? Stále veľké množstvo mäsiarov s udicami? Nezmyselné zabíjanie generačných rýb?
Veľa otázok a ešte viac polemických odpovedí. Jednoznačne som za ochranu každého živého tvora, ale všetko by to malo mať racionálny základ a koncepciu. Nemôžeme predsa chrániť jedného živého tvora na úkor druhého. Kormorán tu bol vždy, ale trocha v inom množstve. Naša príroda je na tisíce kormoránov nepripravená a rieky, ktoré boli po stáročia pýchou Slovenska, sa stali jeho hanbou. Pstruhové klenoty ostali prázdne a smutné. Kormorán, na rozdiel od ľudí, loví aby prežil a uprednostňuje menšie ryby. Tých, pri dostatočnom množstve generačných rýb, môžu byť rieky plné a aj po nájazdoch kormoránov by niečo mohlo ostať ako základ budúceho generačného materiálu.
Kto je zodpovedný za každoročné zabíjanie stoviek ton generačných rýb? Kormorány? Určite menej ako my, ľudia - rybári. Koľkokrát sa v živote vytrie mierový pstruh, zubáč, či iná ryba? Keď ste tipovali, že pri troche šťastia možno raz, tak ste uhádli. O množstve ikier radšej ani nebudem polemizovať, lebo mierový pstruh váži asi 200 g, za dva roky by v živnej vode mohol mať okolo kila a, samozrejme, by dokázal priviesť na svet desaťnásobné množstvo poteru ako mierová rybka. Kilová ryba je aj pre kormorána nezaujímavá. Podobná úmera platí aj pri ostatných rybách: zubáč, šťuka, jalec či podustva. Priemerný rybár dokáže vodu pripraviť o obrovské množstvo generačného materiálu.
Kto je teda najväčšia škodná: kormorán, vydra či iné rybožravé dravce, alebo my ľudia? Zvýšenie lovnej miery rýb a zníženie množstva privlastnených rýb je, pochopiteľne, jediná možná reakcia na daný problém. Zmena zákona je určite pri hlbšej úvahe v tomto smere nevyhnutná. Z riek sa nedá pri tomto stave brať toľko ako v minulosti, keď sme tu nemali kormorány. Generačný materiál sa v našich vodách dopĺňa v minimálnej miere, lebo po kormoránoch toho veľa nezostane a z tej trochy, čo zostane, väčšinu zabijeme my rybári.
Rybárske právo patrí štátu. Štát prisúdil výkon rybárskeho práva na vodných tokoch SRZ, ktorého sme každý súčasťou. Výkon rybárskeho práva je chov, lov a ochrana rýb. Chcel by som preto touto cestou vyzvať svojich kolegov rybárov, aby sa nepodieľali na likvidácii generačných stád našich riek.
Vyspelejšie rybárske štáty dokázali relatívne rýchlo prispôsobiť legislatívu. Na riekach napadnutých kormoránom sa miery rýb okamžite zvýšili a ryby sa zabíjajú iba minimálne, aby sa aj príroda s pomocou rybárov popasovala s týmto problémom.
Väčšina členov SRZ sú kaprári. Kapor sa nasádza pravidelne a vo veľkostiach, ktoré už nie sú kormoránmi ohrozované a aj aktivita kaprárov v tomto smere je minimálna. Aj preto je veľmi pravdepodobné, že u nás pôjdu legislatívne zmeny trocha pomalšie, ale som presvedčený, že zdravý rozum nakoniec zvíťazí. Sme ľudia. Stojíme na vrchole vývojovej pyramídy. Sme tí najsilnejší, najrýchlejší a najinteligentnejší. Sme tými najväčšími predátormi. Dovoľte aby som vás všetkých poprosil, buďme ľuďmi a skúsme byť aj tými najveľkorysejšími a naozaj najmúdrejšími, boli sme obdarení schopnosťou myslieť.
René Descartes, jeden z hlavných predstaviteľov racionalizmu, zhrnul všetko svoje poznanie do jednej myšlienky, ktorá by mala predstavovať východisko na riešenie všetkého: „Cogito, ergo sum – Myslím, teda som“. Tak teda myslime, aby naozaj nebolo neskoro. Sú oblasti, kde každý z nás môže pomôcť svojím dielom a nezabíjajme si to málo, čo v našich riekach zostalo. Prosím vás všetkých, buďte iba ľuďmi!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
