Plný košík po dopade na dno ešte zopár krát podskočí a usadí sa na dne. Špička sa pôsobením prúdu začne trochu viac prehýbať a my s očami upretými na jej koniec čakáme na záber. Toto som si nesmierne obľúbil a nepoznám lepšie využitie feedra, ako na rieke.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Veľa rybárov si feeder kupovalo kvôli tomu, že videli ako s ním iní ťahali rybu za rybou a oni len pozerali na nehybné signalizátory záberu. Ďalší si ho kúpili, lebo videli s akou ľahkosťou s ním lovia na rieke v prúde, kde si oni ani len „neškrtli“. Každý nový vlastník feedra od neho očakával nárast počtu ulovených rýb, ale nie každému sa to podarilo. Darilo sa tomu, kto pochopil podstatu feedra a podľa toho ho aj používal. Aj keď ho vieme použiť, nie vždy slávime úspech, lebo sme na niečo pozabudli. Ak som v predošlej časti písal o dôležitosti znalosti povahy dna, tak pri love na tečúcej vode to platí dvojnásobne. Tu nielenže musíme rátať s nerovnosťami dna, ale aj s prúdom, ktorý nám môže narobiť mnoho nepríjemností.
Regulácia riek
Takmer všetky rieky na Slovensku sú poznačené činnosťou človeka a jeho snahou všetko riadiť. Veľa našich riek bolo skrátených aj o niekoľko desiatok kilometrov, napriamených, presunutých do iného, nového koryta. Boli zbavené „zbytočného“ pobrežného porastu stromov, boli prehradené, vyrástli na nich elektrárne a podobne.V dnešných riekach sa zvýšil prietok, veď rovnaké množstvo vody ako pred tým, musí pretekať cez často zúžené, skrátené a napriamené korytá. Vyzerá to tak, ako keby sme sa chceli zbaviť vody, nech čo najrýchlejšie od nás odtečie. Touto činnosťou človeka sme prišli o nespočetné množstvo malebných zákutí, ktoré oplývali množstvom rýb a boli nielen akýmsi rybárskym rajom, ale aj prirodzeným miestom rozmnožovania a akousi škôlkou pre ryby s hojnosťou potravy. Takýchto miest je u nás stále menej a vážme si, ak také máme vo svojom okolí, lebo nevieme dokedy to tak bude. Ale nie o tomto som chcel písať, nechal som sa len trochu uniesť. Vráťme sa k lovu na feeder. K lovu na riekach, aké tu máme.
Ako sa mení rieka
Keďže takmer všetky naše rieky prekonali reguláciu toku, môžeme nasledujúce slová považovať za akýsi univerzálny návod na hľadanie najvhodnejšieho miesta pre feedrovačku na rieke. Jediný rozdiel je v intenzite prúdenia vody, lebo každá rieka má svoju typickú rýchlosť toku. Takmer všetky rieky majú koryto ako akýsi kanál s upravenými brehmi, na prvý pohľad s rovnakou hĺbkou. Zdanie však môže klamať. Aj keď celý úsek vyhliadnutej rieky vyzerá rovnako, nie je to tak. Príroda je všemocná a všetko si časom prispôsobí podľa svojich potrieb, aj keď sa to človeku nepáči a všemožne sa snaží pred jej snahou uchrániť svoje dielo. Tak aj v zdanlivo rovnako vyzerajúcich kanáloch vznikajú rôzne prekážky, priehlbiny, nánosy, ale aj zlomy dna a podobne, ktoré väčšinou vznikajú v časoch veľkých prietokov. Voda predstavuje nesmierny živel a dokáže zmeniť korytá riek na nepoznanie. V dávnej minulosti si po veľkej vode rieky občas našli nové koryto. Dnes sa človek všemožne snaží rieky udržať vo vymedzenom priestore a zatiaľ sa mu to celkom darí, ale tá sila svoju známku aj tak zanecháva vo forme zmien v tvare riečneho dna. Na väčšine našich riek nie sú tie zmeny nejako výrazné a zmeny zaregistrujeme až po niekoľkoročnom pôsobení prúdenia vody, ale na našej najväčšej rieke, na Dunaji, k tomuto javu dochádza stále. Ryby, ako vodné živočíchy, sa veľmi rýchlo prispôsobia a zmeny reliéfu začnú po veľmi krátkej dobe využívať. Aby sme pri ich love boli úspešní, musíme tie nerovnosti nájsť, lebo každá prekážka a nerovnosť dna je potenciálnym miestom zdržiavania sa rýb, prípadne miestom ukladania prúdom unášanej potravy a podobne. Ako som už v predošlom článku písal, ryba sa zdržiava tam, kde sa cíti bezpečne. V tečúcej vode sa k tomu musí prirátať aj miesto na odpočinok, lebo aj keď veľa rýb je prúdomilných, občas si aj ony potrebujú odpočinúť a na takom mieste sa aj rady nakŕmia.
Nelovme len v „naj“ miestach!
Na základné zistenie povahy dna sa občas stačí zahľadieť na hladinu rieky. Pozornému oku totiž veľa napovie samotná hladina prúdiacej vody. Takmer nikdy nie je rovná, ale sem – tam sa na nej tvoria menšie, či väčšie víry. Tie sa netvoria len tak pre nič za nič. Vždy ich spôsobuje nejaká prekážka, alebo nerovnosť dna a víry sú tým výraznejšie, čím je prúd silnejší, ale veľa závisí aj od hĺbky riečneho koryta. Pri hľadaní nášho lovného miesta nepôjdeme do extrému, ale nájdeme si miesto, na ktorom budeme schopní loviť s výbavou, ktorú už vlastníme. Neviem, prečo sa veľmi veľa rybárov snaží hľadať ryby v najsilnejších prúdoch. Každý by chcel veľkú mrenu, ktorá predsa miluje silný prúd, ale málokto si uvedomuje, že aj veľká ryba môže prísť na nami zakŕmené miesto, len jej to trvá trochu dlhšie. V snahe loviť v silných prúdoch si potom mnohí kupujú jednoúčelové, veľmi tvrdé feedrové prúty namiesto toho, aby využili to, čo už majú doma. Aj na Dunaji sú miesta, kde sa dá loviť hoci aj s pickerom (a nie je ich málo) a dajú sa s ním pochytať celkom pekné ryby.
Ryby bývajú v prúdnici
Vráťme sa však k pozorovaniu hladiny a ku hľadaniu nášho potenciálneho lovného miesta. Každá rieka má svoju prúdnicu, čiže miesto, kde tečie najrýchlejšie. Tá je len zriedkakedy v strede rieky, ale raz je pri jednom brehu, inokedy pri druhom, v závislosti od toho koľko a akých veľkých zákrut je na samotnom koryte rieky, od ktorých sa prúd odráža ku druhému brehu. Čím je zákruta ostrejšia, tým rýchlejšie sa od nej prúd odrazí ku opačnému brehu. V samotnom oblúku zákruty je najlepšie vidieť rozdiel v prúdení vody. Najrýchlejšie tečie na vonkajšej, dlhšej strane zákruty, na ktorej sa prúd vlastne láme a najpomalší je na vnútornej strane, kde zároveň býva voda najplytkejšia. Čím širší je tok, tým lepšie je to vidieť. Krásne je to vidieť napríklad na starom toku Váhu. V prúdnici je rieka zväčša najhlbšia a býva v nej aj pomerne čisté dno. Pri vzdialenejšom brehu od prúdnice býva dno plytšie, často s usadeninami bahna, na ktorom potom začína rásť vodné rastlinstvo. Na menších riekach je predpoklad, že sa ryby, hlavne tie väčšie, zdržujú práve v prúdnici. Môžeme ich tu nájsť, ale musíme mať na pamäti, že rybu ulovíme len vtedy, ak v prúde dokážeme udržať náš košík aj s nástrahou na jednom mieste. Nemá význam nahadzovať niekam, odkiaľ nám prúd za pár sekúnd odplaví košík niekam pod breh, kde sa zväčša zachytí o nejakú prekážku, na ktorej potom o košík aj s háčikom prídeme. Ak je prúd pomerne silný, môžeme sa pokúsiť loviť na okraji prúdnice, ale tu je tiež veľký predpoklad, že v niečom uviazneme. Na kraji prúdnice sa väčšinou ukladajú väčšie veci unášané prúdom. Nech sú to väčšie kamene, medzi ktorými môže náš košík uviaznuť, alebo aj ťažké, vodou napité, na dne ležiace konáre. Ak vojdete do rieky, pri brehu býva jemný piesok, prípadne bahno. Ak postupujete viac do stredu rieky, začnú sa objavovať stále väčšie kamene. V niektorých riekach je prúdnica oddelená od svojho okolia hranou, občas aj dosť výraznou, ktorú si vytvorila sila prúdiacej vody. Hovoríme, že sa rieka zarýva do svojho dna a vymýva si tam svoje vnútorné brehy, ktorými je oddelený silný, hlavný prúd od príbrežného, pomalšieho toku. Táto hrana je menej výrazná na vzdialenejšom brehu od prúdnice a veľmi často tam ani nie je badateľná. Občas sa stane, že veľká voda vytvorila nános, akýsi hrb uprostred koryta, kolmo na tok. Nad ním vidieť občasné víry, takzvané mapy, v ktorých voda ako keby vyvierala. Aj na zregulovaných tokoch sa občas stane, že sa časť brehu vymyje a vznikne menšia, alebo väčšia zátočina, na ktorej vzniká tzv. vracák, čiže prúd sa ako keby otočil proti smeru toku. Popri brehu sa vracia, aby sa na hornom okraji zátoky znovu pridal ku hlavnému toku. Veľmi zaujímavým miestom na lov rýb je aj sútok dvoch riek a rybármi sú považované za jedny z najlepších miest na riečny rybolov vôbec.
Kde si sadnúť
Doteraz som tu len opisoval jednotlivé časti rieky a ako ich môžeme na prvý pohľad zbadať. Nevymenúval som ich len tak pre nič za nič. Každé doteraz vymenované miesto je zaujímavé pre samotný lov. Všade tam, kde sa prúd z nejakého dôvodu spomaľuje, mení smer, alebo sa mení hĺbka samotného toku, je potenciálne miesto na ukladanie vodou unášanej potravy a ryby ju tam budú hľadať. No a my zas budeme na týchto miestach hľadať ryby. Top miesto vôbec nemusí byť ďaleko od brehu, na ktorom sedíme. Taký spomínaný vracák môže mať šírku len jeden meter a je v tesnej blízkosti brehu, ale je pre ryby veľmi zaujímavým miestom a tým pádom aj pre nás. Občas som si nad taký vracák sadol (najlepšie 2 – 3 m, aby som neplašil svojou prítomnosťou ryby), opatrne som nahodil do jeho stredu menší košík s trochou krmiva a záber na seba veru dlho čakať nenechal. Neverili by ste, čo všetko môže taký nenápadný spätný prúd ukrývať. Ďalším veľmi zaujímavým miestom je aj hrb uprostred toku. Loviť môžeme na nábehovej strane, čiže na tej proti prúdu, ale aj na padajúcej. Ak si však môžeme vybrať, tak určite nie na samotnom vrchole hrbu. Ryba sa tam môže po určitom čase dostaviť na nami predkladané krmivo, ale aj tak ho tam veľa nenájde, lebo ho prúd splaví na spodnú hranu hrbu.
Toto je len zlomok dobrých, potenciálnych miest na rybolov v rieke. Je priam nemožné vymenovať ich všetky, lebo si na ne človek jednoducho nespomenie. Musím priznať, že feedrovačka na rieke má svoje čaro, ale aj špecifiká, ktoré si musíme osvojiť, inak sa na brehu len trápime. Ako ich zvládnuť a na čo nesmieme zabudnúť si bližšie povieme v nasledujúcej časti.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
