Doslova provokácia, či poznanie nepoznaného, zážitok i slasť z následného lovu feedrom. Čo všetko je možné dosiahnuť touto technikou za dvadsaťštyri hodín? Aké množstvo rýb pri intenzívnom športovom rybolove je možné nachytať na vode stojatej, či v rieke? Tieto otázky dlho dobiedzali a šarapatili v mojej lebečnej dutine a popravde, niekedy rušili aj môj chabý spánok. Prečo to neskúsiť, povedal som si...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Začiatok na webe
Ako vždy, začalo sa to všetko na www.slovenskyrybar.sk/forum. Jednotlivé témy vo funkcii moderátora fóra veľmi rád dopĺňam akciami, ktoré pevne verím, si už našli svojich stálych fanúšikov. V podstate to bolo podobne aj v tomto prípade, kedy som si zaumienil vyparatiť niečo nezvyčajné, provokujúce a snáď aj uskutočniteľné! Preteky nonstop trvajúce deň a noc – dvadsaťštyri hodín s jedným feedrovým prútom a očami „na stopkách“. Vedel som, že idem s týmto uleteným nápadom do „jamy levovej“, no nepoľavil som. Fakt ma zaujímalo, čo všetko dokážu vyloviť z vody za tento časový úsek mne podobní rybári - s prepáčením, fanatici. Čakal som, čo sa na webovej stránke po zverejnení témy začne diať. Ako vždy pri podobných akciách, aj tu, v začiatku akcie bol záujem na naše pomery (fóra) enormný. No neskôr, keď sa akcia i jej presný dátum približoval a ja som žiadal definitívne a záväzné potvrdenie účasti na akcii, počet záujemcov predtým vehementne hlásiacich sa, opadol a v závere sa scvrkol na minimum. Ostali iba tí, ku ktorým sa hlásim aj ja – ľudia s podobnou krvnou skupinou RH +, ktorá naznačuje, že na rybách si radi hovejú (RH – rybár hovejúci).
Ide sa
Záujem oklieštený na štvoricu podobne zmýšľajúcich rybárov schopných predviesť svoje rybárske umenie v love feedrom sa už nezmenil. Rybári na fóre „ukrývajúci“ sa pod nickmi: „Richi“, „Wodnik“, „Miga“ i nickom mojim - „Jaro – moderátor“, potvrdili záujem a veril som, že dohoda účasti je spečatená! Aj bola! Nikto už necúvol a vopred stanovený revír – VD Žilina bol tou spomínanou „jamou levovou“ – miestom, kde tieto „voľné“ preteky uskutočníme. Posledné „podpichovačky“ ohľadom množstva kíl vnadiacej zmesi na preteky na fóre, posledné príspevky i záverečný verdikt miesta stretu v Žiline boli presne určené.
Víta nás VD Žilina
Po individuálnych presunoch na miesto stretnutia sa všetci zdarne vítame v lokalite Mojšova lúčka pri vodnom diele Žilina. V podstate sme rozdelení do dvojíc – ja s „Richim“ sa poznáme už nejaký ten čas, no zvítanie s „Wodnikom“ a „Migom“ je pre mňa premiérové. Pre „Richiho“ je nepoznaným akurát „Wodnik“ (s „Migom“ sa už vopred spoznal na Liptovskej Mare). Presúvame sa na možné lovné miesta. Väčšina z nich je už obsadená – je predsa sobota, no nakoniec sa jedno ušlo aj nám. Taký akurátny „flek“ pre štyroch. Rozbaľujeme veci. „Wodnik“ a „Miga“ z plechového tátoša, ja a „Richi“ iba tak - z batoha. Práce nám trvajú snáď desať - pätnásť minút, keď sa pri nás pristavuje hospodár VD a radí nám opustiť nami zvolené miesto. Vysvetľuje, že tu „pohoríme“ a nech skúsime posledné voľné miesto kúsok poniže. Nie veľmi nadšení balíme. Do úvodného „akože“ hvizdu, ktorý bol stanovený vopred na 10:00 nám zostáva ešte dosť voľného času. Presúvame sa a rozbaľujeme opäť. Dúfam, že naposledy! Blíži sa čas zlomu.
Začíname loviť prvé centimetre
Presne o desiatej, 14.7., zahajujeme tieto bláznivé preteky, ktoré zatiaľ nepoznajú svojho víťaza. Vopred pripravené vnadiace zmesi vo feedrových košíkoch i nástrahy putujú na priebežných montážach do vody. Zábery očakávame už veľmi skoro no naše veľké prekvapenie sa nič nedeje. Pokojná hladina a páliace slnko nepridávajú na nálade. Prvá zdolaná ryba sa hlási o slovo presne o hodinu. Hodnotíme úvod ako veľmi slabý. Skúšame slabšie priemery vlascov, rôzne dĺžky nadväzcov, nástrahy obmieňame poctivo. Nič. Je to slabé a ryby nejavia o nástrahy záujem. Slnko neľútostne páli, špičky feedrov zostávajú nehybné aj napriek tomu, že do vody už dopadlo dosť vnadiacej zmesi. Debatujeme o všetkom možnom, hasíme smäd nealkom a nejakým tým pivkom. Ryby neberú, a preto máme naozaj čas iba pre seba. Konverzujeme o všetkom možnom, sme predsa rybári a témy nemajú konca kraja. Popoludní sa však karta obracia a pribúda aj počet záberov hlavne od hladných nosáľov, atakujúcich naše nástrahy v kŕdľoch. Ryby sú tu bojovné a krásne. Chlapíci všetko nad 30 cm, no niektorí to sunú až k štyridsiatke. K úlovkom občas pribudne plotica, ostriež, belička, červenica, či krásny lieň. Všetci zhodne lovíme iba na larvy múch – kostné červy. V košíkoch má naopak každý z nás vopred nachystanú individuálne zvolenú vnadiacu zmes. V čase súmraku sú nosále doslova v tranze, či amoku a neraz zdolávame ryby aj všetci štyria súčasne. Zapisujem poctivo úlovky a ich veľkosti do zápisníčka, veď ide predsa o veľa (akože). Centimetre pribúdajú.
Vyhnal nás dážď
Stmieva sa a situácia sa rapídne mení. Oblačnosť nastúpila na trón dnešného večera a s ňou aj prvé kvapky dažďa, neskôr meniace sa v súvislé a vytrvalé zrážky. Odrazu je všetko mokré i môj zápisníček, kde zaznamenávam každý úlovok jednotlivca. Je to horšie a horšie aj napriek tomu, že ryba je stále aktívna. My sme však na brehu, ona je vo vode a nemokne! Zdrvení skutočnosťou, premoknutí a s blížiacou sa tmou, či nocou, po dohode v trojici, velíme na ústup. Nie sme vhodne pripravení na tieto podmienky, a preto sťahujeme naše feedre. Volíme ústup do sucha, kde prespíme a dobijeme baterky. Pri vode zostáva jediný „Wodnik“, ktorý háji česť dvadsaťštyrihodinového lovu pod veľkým dáždnikom v relatívnom suchu a tme.
V trojici odchádzame – prerušujeme preteky, vedomí si nenaplnenia cieľa – dvadsaťštyrihodinového nonstop lovu feedrom. Odchádzame do Žiliny prespať na súkromie do sucha, kde okamžite zaspávame unavení od páliaceho slnka, ktoré sa už prejavilo na našej začervenalej pokožke. Čo už...
Ráno múdrejšie večera
Pretrhnutú niť feedra ráno opäť nadpájame, no aktivita nosáľov je opäť nevýrazná. Aj napriek tomu, že je skoré ráno a ryby sú prítomné, ich zábery sú veľmi opatrné. Mnohé záseky idú „do prázdna“ a aj keď sa vydaria, ryby väčšinou počas zdolávania spadnú. Niečo sa však predsa len podarí uloviť a sumár centimetrov s pribúdajúcimi hodinami sa pomaly uzatvára. V čele našich relaxačných pretekov je dvojica „Miga“ a „Wodnik“, no vopred si nedovolím určiť víťaza. Zápisy ulovených rýb u oboch rybárov dosahujú skoro totožné čísla, no dôležitý bude ich záverečný súčet. O desiatej hodine sa kruh uzatvára a všetci značne unavení končíme s týmito pretekmi. Je dokonané a balíme. Ja s „Richim“ sme zbalení skôr a po dohode s „Wodnikom“ a „Migom“, ktorým to trvá dlhšie, si zvolíme k záverečnému vyhodnoteniu neďalekú reštauráciu, kde napokon sumarizujeme výsledky. Snáď o tri ryby (cca 65cm) sa víťazom stáva „Miga“ a tesne za ním druhý účastník týchto pretekov „Wodnik“. Blahoželám víťazovi, blahoželám aj druhému a tretiemu v poradí - „Richimu“. Po krátkej rozprave sa lúčime všetci posledným stiskom rúk a želáme si šťastnú cestu domov. Aj napriek tomu, že náš cieľ dokonať tieto bláznivé preteky sa nám nepodaril, sme spokojní.
Počas mojej spiatočnej cesty vo vlaku zisťujem závažnú skutočnosť! Po namoknutí môjho zápisníčka som predsa zapisoval výsledky neskôr na iné miesto! Studený pot a pocit viny, že som snáď neblahoželal víťazovi, zo mňa spadol až v domácich podmienkach. Až tam, po pozornom prekalkulovaní výsledkov vysvitlo, že víťazom sa stal predsa len človek, ktorému som blahoželal k víťazstvu už po ukončení pretekov – „Miga“, no rozdiel bol iba minimálny! Vydýchol som si. Od druhého v poradí ho delila iba jediná ryba ...
Snáď nabudúce
Vedno sa nám podarilo preveriť našu vytrvalosť pri love feedrovým prútom. Spoznali sme sa navzájom a zachytali sme si do sýtosti. Aj keď to nevyšlo na sto percent a príroda sa vzoprela proti nám, bolo pri vode aj tak príjemne. Snáď nabudúce sa nám podarí tieto bláznivé preteky dokončiť ako sa patrí.
A aké boli vlastne celkové výsledky? No na to už potrebujete PC a kliknúť na www.slovenskyrybar/forum/. Tam v „Diskusii feeder“ nájdete aj tému „Preteky“ a v nej aj pokec o partii rybárov, ktorí boli odhodlaní zúčastniť sa tohto bláznivého projektu – „Feeder 24/2012“. A vás, ktorým sa tam nie veľmi chce, prezradím, že tie centimetre sme pretavili v metre a bolo ich viac ako tridsaťpäť!
Ešte raz vďaka za podporu chlapci.
A pre vás, ktorých možno táto bláznivá „crazy“ akcia zaujala, mám v závere dobrú správu. O rok si ju zopakujeme opäť, no hostiť nás bude vodná nádrž Liptovská Mara a jej fascinujúce okolie...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
