Je september, každý článok je o veľkých kaproch, ako a kde ich chytať. Na jeden revír som sa chystal už šesť rokov. Bolo mojím snom si na tejto vode zachytať veľké ryby. Keďže stále niektorý z mojich parťákov vymýšľal, tak táto rybačka bola stále v nedohľadne, až do teraz... Získal som kontakt na správcu a po dlhom rozhovore som dostal prísľub na jedno miesto, v prípade, že nebude obsadené.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zima bola nekonečná, až tu zrazu v januári čítam e-mail, v ktorom dostávam možnosť na dva termíny a dve rôzne lovné miesta. Tento revír je tak obsadzovaný, že som neváhal ani sekundu a z dvoch možných som si vybral ten v júni.
Prípravy sme chceli začať čím skôr, až sme narazili na malý problém. Aj keď je jazero Ecsed také preslávené, a tak husto vopred obsadené rybármi z celej Európy, našli sme len málo informácií, čo a ako. Vedeli sme, že voda bude čistá a že jazero je hlboké a každá informácia viedla k veľkému množstvu amerických sumčekov. Po hľadaní ďalších informácií sme sa rozhodli pre tigrí orech, ktorý „američania“ nežerú a pritom je to neodolateľná lahôdka pre kapry. Keďže sme špekulanti prvej triedy, tak sme náš možný úspech nemohli predsa nechať iba na tigrí orech. Zvážili sme aj možnú studenú vodu, a tak sme sa rozhodli pribaliť aj boilies.
Ďen D sme očákávali s radosťou a plní očakávania. Noc pred odchodom som takmer nespal. Večer som upratoval auto a balil som sa do 23.30. V sobotu ráno o 5.30 som vstal sám (budík som mal nastavený na 6.30) a o 7.00 sme mali naplánovaný odchod. Všetko šlo hladko. Odjazd o 7.15 a cesta 250 km. Išli sme pomaly, keďže s vozíkom a člnom sme dávali pozor na všetko. O 11.30 sme zrazu vyšli z malého lesíka kde sa nám naskytol pohľad na nádherné jazero, ktoré sa nachádzalo medzi malebnými kopcami. Brána k jazeru bola otvorená. Po jej prejazde nás vítala majiteľova manželka a ukázala nám, kde máme parkovať. Poslúchli sme a šli sme sa zvítať s majiteľom. Následná registrácia a pán domáci nás hneď začal oboznamovať s pravidlami. Upozornil nás, že ryby sú v trení, čo nás veľmi prekvapilo. Koniec júna a kapry v trení??? No nič. Predčasne sa asi musíme zmieriť aj s možným neúspechom. Dobre. Ďalej sa dozvedáme, že voda v 20 tich metroch má 6 stupňov. Ďalšie mínus. Ale nejako sa s tým popasujeme. Na záver inštrukcií nám ešte majiteľ vraví, aby sme ryby vyberali z vody na čo najkratší nutný čas. A možme vyrážať na lovné miesto, ktoré sa za pár ďalších minút zmenilo z čísla 10 na číslo 7. Veľmi nám to nevadilo, keďže sme netušili kde sa čo nachádza.
Záber a hneď veľká ryba
Konečne sme sa viezli v člne na naše mólo. Vybalení a v neskutočnej horúčave sme pozerali na vodu a zmierovali sme sa aj s tým najhorším scénarom. Keďže sa neradi vzdávame bez boja, naskakujeme do nášho člna a hor sa do mapovania dna. Vytypovali sme si štyri lovné miesta a už sme začali vyvážať. Po mojich štyroch prútoch nasledovali Jankove. Najprv prvý, potom druhý. Potreboval som nutne pauzu, a preto som požiadal nášho kuchára v podobe Jankovho otca o jedno pivo. Vonku pieklo slnko. Otváram pivo a tu zrazu pííííííííííííp. Nechápavo dvíham hlavu smerom k Jankovmu stojanu. Janko je však ako blesk a už sa mu ohýba prút v ruke. Stále sedím s prekvapením v tvári. Pár zlomkov sekundy mi trvalo, kým som pochopil, že môj parťák potrebuje ku zdolávaniu moju maličkosť v člne. Naskakujem na lavičku a plný adrenalínu veslujem ako o život. Za pár ďalších minút sme nad rybou a začína súboj. Ten trval asi dvadsať minút a na jeho konci sa ocitá mega kapor v podberáku. Neveríme vlastným očiam. „Ten musí mať aspoň 20 kíl“ vraví mi Janko. S úsmevom na tvári potvrdzujem jeho odhad. Váha ukazuje 21,25 kg a nasleduje gratulácia k osobáku a pár fotiek. Strawberry & Black Caviar od MK Baits si pripisuje prvý zárez. Rybu nechceme trápiť a rýchlo ju vraciame do jej živla. Nádhera. Krajší začiatok sme si ani nemohli priať. Ryby v trení, veľký rozdiel v teplote vody a bum! Fakt krásny začiatok. Prevážame úspešný prút a vyvážame ďalšie plní očakávania.
Ďalšie zábery na seba nenechali až tak dlho čakať a do ďalšieho rána sme zdolali ešte ďalšie 4 kapry od 8 do 17 kg. Rybám chutili MK Baits boilies a to MOSCHINO a Strawberry & Black Caviar. Paradoxne na tigrí orech sme nemali ani záber, takže nasledovalo jeho vynechanie. Rybačka ako zo sna. Záber a ryba cez 10 kg. Každý deň sme mávali približne šesť záberov. Pár rýb sme stratili v prekážkach, ale viac ich skončilo na podložke. Prišla streda večer a zrazu sme začuli čudné šplechnutie. Najprv sme si mysleli, že začali loviť sumce. Pravda však bola inde. Nejaký chlapík začal vábiť sumce na druhej strane od nás a pomaly sa približoval k „nášmu 21,25 kilovému“ fleku. Vábil však bez výsledku, tak sme tomu nevenovali viac pozornosti. Noc bola tichá, na naše prekvapenie bez záberu, a signalizátory štrajkovali aj celý nasledujúci deň. Z krutého ticha nás vytrhlo jemné píp píp. Vravím Jankovi, „možno vietor.“ Neveril mi a v zlomku stál pri prútoch a pridvihoval prút so slovami: „Sadaj do člna mám ju tam.“ Zdolávačka bola divná. Nakoniec sa ukázal asi 8 kg fúzač a v tej chvíli som vedel, prečo sú naše pípaky ticho. Ale tento stav trval ďalší deň a noc, až som sa rozhodol aj ja previesť svoj prút. Ja veslujem, Janko navíja. Prichádzame na horúce miesto a kolega mi zahlásil montáž v prekážke. Vravím si: „No super!“ Ani som to nestihol dopovedať a môj parťák stráca kontrolu nad prútom. Po chvíľke zdolávania sa na hladine objavil ďalší fúzač, tentokrát o čosi väčší.
Už som toho mal dosť aj ja. Bolo nám nad slnko jasné, že pán sumčiar zrejme svojim vábením vytiahol sumcov z hlbokej vody do plytčín, kde sme mali nastražené aj naše guľôčky. Museli sme patrične reagovať na vzniknutú situáciu. Nastala zmena lovných miest a z pôvodných päť prútov sme nechali v sumčiarskom „domčeku“ len dva. Predsa sme ešte chceli skúsiť nejakú tú ďalšiu dvacku. Zvyšné prúty sme sa rozhodili umiestniť na hranu pred nami a za roh cez vidličky ku trstinám. Zahliadli sme tam pár šplechnutí väčších kaprov, tak sme sa nechali inšpirovať a skúšali sme, čo sa dalo. Všetko sme sa snažili opraviť a čakali sme na ďalšie zábery. Do večera sme zdolali ešte jednu 13-tku a 11-tku. Súboje boli zázračné. Vidieť, ako pod vami bojuje kapor, zo všetkých síl sa snaží uniknúť je nezabudnuteľný zážitok. Pomaly sme si začali uvedomovať, že máme pred sebou už len poslednú noc. Večer sme balili niektoré nepotrebné veci a čakali na rozlúčkové kapríky. Tie nás nechali v kaši. Rozhodli sme sa počkať na záber do pol noci. Nespali sme a hodnotili sme uplynulý týždeň. Oči sa nám postupom času zatvárali, preto sme sa rozhodli, že sa aspoň vyspíme pred cestou, keď kapry neberú. Noc bola tichá, až na jedného kapra, ktorý nás vytrhol z tvrdého spánku ráno o 2.30. Po súboji, ktorý sme rozospatí ani veľmi nevnímali sa ocitol na podložke kapor s hmotnosťou 16,55. Pár pekných fotiek a ryba sa stratila v hlbočine jazera. Do rána sa nič viac nedialo.
V piatok ráno sme vstávali o piatej, aby sme sa stihli do siedmej zbaliť, kedy mal pre nás prísť majiteľ rybníka. Všetko šlo zasa ako po masle. Balenie, prevoz, nabalenie áut. Ešte pár posledných slov s pánom domácim a dozvedáme sa, že sme ďaleko najúspešnejší na jazere, čo sa týka počtu a hmotnosti rýb, až na jednu 25,5 kg krásavicu, ktorú vytiahli oproti nám.
Odhliadnuc od dvoch hluchých dní sme zažili nádhernú rybačku plnú krásnych zážitkov a súbojov s nádhernými a bojovnými kaprami.Získali sme opäť nové a poučné zážitky a skúsenosti. S pozdravom a úctou k jazeru Ecsed sa tešíme na ďalší rok, určite sa na túto vodu ešte vrátime.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
