Lovu kaprov sa venujem už takmer 20 rokov. Za ten čas som strávil množstvo času na rôznych nemeckých či francúzskych revíroch. V apríli 2008 som sa však presťahoval za prácou do Veľkej Británie. Keď som sa usadil, nastal ten správny čas nájsť aj tu miesto, kde by som mohol chytať ryby. Dovtedy som chytával veľké kapry iba v Nemecku a Francúzsku, takže toto bola pre mňa nová veľká výzva.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dopočul som sa o populárnom jazere Conningbrook, ktoré sa nachádzalo asi 50 minút od môjho nového domova. Keďže mám radšej kratšie a častejšie návštevy na jazere, kde práve chytám. Rozhodol som sa pre pravidelné krátke vychádzky, čím aj rýchlejšie zistím všetky potrebné informácie o miestnych podmienkach.
Konečne si zachytám!
Počas leta som chodieval na prechádzky okolo jazera, ale pracovné povinnosti a fakt, že moja rybárska výbava bola stále v Nemecku, mi nedovolili začať lov. Konečne v septembri som si zakúpil povolenie na rybolov a jedno utorkové popoludnie po práci som konečne prišiel na svoju prvú noc na jazere. Podľa predchádzajúceho pozorovania som si vybral miesto v novšej časti jazera na strane od príjazdovej cesty. Po príchode k vode som si naložil všetky potrebné veci na vozík a odkráčal som na miesto. Vedel som, že dno je pokryté riasami na väčšine jazera, tak som zvolil montáž chod rig s 15 mm plávajúcim boilies. Nahodil som udice do rôznych vzdialeností a ubezpečil som sa, že montáže dopadli v poriadku cez zradné rastlinstvo až na dno. Keď boli udice nahodené, nastrieľal som ešte zopár gúľ kŕmnej zmesi spolu s podrveným boilies a mušľovými peletami. Všetko dokonale pripravené a nastal ten správny čas si pripraviť môj prístrešok brolly s ležadlom. Ležal som na ležadle a plnými dúškami som nasával atmosféru na jednom z najpopulárnejších jazier v Británii.
Šťuka na boilies
Vedel som, že sa tu dokážem veľmi veľa naučiť. Nedával som si dopredu žiadne ciele, jednoducho som si chcel užiť rybačku. Bol som pripravený vydržať čo najdlhšie, aj keby zábery neprichádzali. Noc prešla bez akéhokoľvek záberu, tak som sa ráno pobalil a išiel som do práce. Ďalší večer som prišiel loviť do zátoky, pretože moje včerajšie miesto bolo obsadené. Pomocou markeru som osondoval dno a našiel som jedno z mála čistých miest bez rias. Tesne po úsvite to prišlo, prišiel môj prvý záber! Zostal som však veľmi prekvapený, keď som uvidel, že na boilies som chytil asi 80 cm dlhú šťuku! Ďalší večer som šiel loviť na miesto zvané Ghostie trees. Toto miesto mám najradšej, pretože poskytuje množstvo rôznych možností pre lov. Dva prúty som umiestnil presne pred seba na okraj trstiny. Dno bolo značne čistejšie ako v iných častiach jazera. Chytal som na 18 mm boilies, pričom som asi 30 guľôčok prihodil ku každej montáži. Na tretí prút som nastražil 15 mm pop-up boilies. No toto miesto som pravidelne chodieval celý september aj október takmer každý druhý večer po práci. Nanešťastie sa mi nepodarilo uloviť ani jediného kapra. I napriek tomu som získal veľa informácií o jazere a bol som odhodlaný loviť tu i nasledujúcu sezónu. Mojim plánom bolo chytať tu iba cez týždeň. Vedel som, že pravdepodobne strácam najlepší čas na lov a to ráno a doobedie, ale o siedmej som musel vyraziť do práce. Podarilo si mi tu takýmto spôsobom chodiť až do mája.
Prvý záber
Počas jari sa tunajším rybárom podarilo chytiť niekoľko krásnych kaprov. Väčšinu z nich chytili v hlbšej časti jazera ďalej od brehu, a tak som sa snažil loviť i ja. Tieto miesta boli však pravidelne obsadené miestnymi rybármi, a tak som sa rozhodol skúšať šťastie v zátoke. Problém bol, že celé dno zátoky bolo posiate riasami, a tak som zvolil montáže s ľahkými olovami a veľmi dlhými flourocarbonovými nadväzcami. Táto taktika mi konečne priniesla prvý záber. Jedno ráno, tesne po východe slnka, som mal krátku jazdu na vrchole zátoky. I napriek rýchlemu záseku som cítil, že ryba už stihla uviaznuť v riasach. Nezostalo mi nič iné, ako si ísť požičať čln. Keď som však prišiel naspäť, tak ryba už nebola na háčiku a voľnú montáž som vytiahol bez problémov. Bol som z toho smutný, ale na druhej strane ma tento záber povzbudil na ďalší lov. Ako čas postupne utekal, vystriedal som všetky miesta na jazere a spoznal som mnoho tunajších rybárov, ktorí boli vždy veľmi priateľskí a strávili sme veľa času rozprávaním sa o tunajších krásnych rybách.
Osvedčená taktika
Môj čas na ostrovoch sa však nezadržateľne blížil ku koncu. V októbri 2009 na jednej z posledných výprav na jazere som po dohode s novými kamarátmi, tunajšími rybármi, chodieval na moje obľúbené miesto medzi stromy. Toto miesto som poznal už veľmi dobre, a tak som presne vedel kam umiestniť udice. Jeden prút som nahodil do blízkosti brehu na pravo a ďalšie dva ďalej do hlbšej vody. Ako najlepšie montáže proti zamotaniu v riasach sa mi osvedčili priebežné olová s bužírkou proti zamotaniu, 0,37 mm flourocarbonový vlasec a háčiky veľkosti 4. Ako zvyčajne som dal rozpolené boilies na PVA šnúrku. Opäť som skontroloval, či olová dopadli správne až na dno. Všetko vyzeralo byť v poriadku. Keďže toto bola jedna z mojich posledných výprav, stupňovalo sa vo mne napätie, či sa mi podarí uloviť nejakého krásavca tu na Conningbrooku. V Británii sa toto jazero zaraďuje medzi tie najťažšie, pretože sa tu nachádzajú iba staré pôvodné kapry a každá ulovená ryba má cenu zlata.
Konečne pekná ryba!
Ľahol som si pomerne skoro na ležadlo a vychutnával som čulý ruch na brehu. Zrazu, niečo po polnoci, to prišlo. Záber rozozvučal jeden z mojich signalizátorov. Vyletel som zo spacáka a vedel som, že to je ten záber, na ktorý tak dlho čakám. Zodvihol som udicu a popri tom som si obliekal brodiace čižmy. Ryba si zobrala pomerne dosť vlasca, ale kúsok po kúsku som ju stojac po pás v riasach doťahoval. Atmosféra noci bola famózna. Bolo hmlisto a absolútne ticho. Po niekoľkých minútach som konečne podobral svojho prvého kapra z Conningbrooku! Bol to bezchybný zdravý šupináč s hmotnosťou 15,4 kg. Rýchlo som napísal správu niekoľkým priateľom, ktorých som pravidelne informoval o rybolove na ostrovoch, a ktorí mi ihneď gratulovali. V tej chvíli som cítil obrovské zadosťučinenie, že som dokázal vydržať celú sezónu na jazere bez záberu a nevzdať sa. Išiel som hneď pozrieť priateľa Toma Bankesa, ktorý chytal hneď vedľa a poprosil som ho aby mi spravil zopár fotiek, predtým ako rybu pustím naspäť.
Teraz, keď som naspäť v Nemecku, tak spomínam ako som si užil každú jednu noc strávenú na tomto pôvabnom jazere. Bola to vskutku náročná, ale aj náučná sezóna a potvrdilo sa tvrdenie, že snaha a vytrvalosť sa rovná úspechu.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
