Veľa rokov som považoval lov sumcov za niečo špeciálne, určené len pre vyvolených rybárov. Ľudí, pre ktorých sa lov obyčajných, priemerných rýb stal nudným, a pre tých, ktorí kvôli túžbe uloviť skutočného kráľa našich vôd zanechali klasický svet rybárčenia. Tento obraz bol dodatočne posilňovaný opismi neuveriteľných úlovkov z rieky Ebro, Pád či Volga. Aký človek to teda môže chytať sumce väčšie než je on sám!?
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tejto predstave by som ostal verný nesmierne dlho, nebyť jednej rybárskej výpravy za zubáčmi. Tu som chytil svojho prvého sumca, ktorý mal niečo cez meter. Napriek všetkému, môj protivník nepatril k tým najväčším, avšak na jemnejšom náčiní to nebolo vôbec poznať.
Nasledujúci deň som vedel, že nemôžem snívať o dvojmetrovom obrovi. Úplne by stačilo, ak by sa mi podarilo pravidelne chytať ryby okolo jedného metra. Celú jednu sezónu som strávil hľadaním.
Toto leto sa však námaha oplatila. Moje lovisko sa nachádza 20 minút cesty autom od môjho bydliska, čo mi umožňuje byť na rybách veľmi často. Moja najväčšia ulovená ryba na tomto revíri nepresiahla 150 cm. Je to však skvelý revír, kde môžete pravidelne chytať ryby s hmotnosťou okolo 10 kg.
Hľadanie loviska
Základnou podmienkou úspešného lovu je to, že sa sumec musí v danej vode vôbec vyskytovať. Zdá sa, že stredné a väčšie rieky sú výborným loviskom. Lov na jazerách, aj tých malých, je priamo ovplyvnený množstvom rýb, ktoré redukuje množstvo záberov. Nakoniec je tu potvrdené pravidlo, že vodu sa oplatí navštíviť častejšie a viackrát, ako len raz a na dlhšie obdobie.
Aby ste sa naučili sumčím zvyklostiam, je dobré zájsť na revír viackrát, ale v inú dennú dobu, aby ste zistili, kedy a ako sa ryba správa. Na mojej miestnej rieke som dosahoval najlepšie výsledky ráno, a to medzi 7. a 10. hodinou. Ak som bol na vode skôr, alebo neskôr, množstvo záberov bolo výrazne menšie. Samozrejme, na iných miestnych loviskách to môže byť úplne naopak.
S výberom loviska je dobré začať na základe informácií získaných od miestnych rybárov. Oni najlepšie vedia, kde padli za obeť slabé silóny našich menej pripravených kolegov. Ja som našiel sumce na veľmi nenápadných miestach. Príkladom môže byť dlhý, niekoľko stometrový úsek rieky, či taktiež pár sto metrov pod splavom. Nachádza sa tu niekoľko dier a preliačin na riečnom dne a hĺbka vody nepresahuje päť metrov.
Vždy som si myslel, že nie je ťažké uloviť takúto rybu z brehu. Potom som však podľahol kúzlu trollingu, ktorého efektivita je neporovnateľne vyššia. Aj jednoduchý sonar, ktorý umožní nájsť základné prekážky, pri ktorých sa ryby zdržiavajú, je nesmiernou pomocou.
Vylaďte si svoje náčinie
Prispôsobte svoju výbavu rybám, ktoré idete loviť. Mne sa osvedčili prúty od 2 do 2,7 metra s gramážou od 20 do 80 gramov. Pre kratšie a viac „delikátne” prúty volím nízkoprofilové prívlačové navijaky s veľkosťami 3000 až 4000 s citlivou a spoľahlivou brzdou. V oboch prípadoch používam vlasec s nosnosťou 15-20 kg. V podstate ide o výbavu, ktorá je bežná na prívlač väčších šťúk. Takáto zostava s dobre nastavenou brzdou vám umožní zdolať aj skutočne veľkého sumca.
Môže sa stať, že lovisko je nesmierne technicky náročné (veľké množstvo konárov, celých potopených stromov či niečo iné), alebo budete donútení rýchlo zastaviť unikajúcu rybu, môžete použiť ešte silnejšie vybavenie. Jemnejšie vybavenie nám necháva priestor, aby sme cítili nástrahu, a taktiež si viac užili samotné zdolávanie. Nezabudnite použiť volfrámový, alebo fluorocarbonový nadväzec.
Sumec sa počas zdolávania veľmi často otáča a svojimi zubami by veľmi rýchlo poškodil vlasec, alebo ho dokonca pretrhol. Je to nesmierne dôležité. Bolo by nerozumné stratiť peknú rybu kvôli takémuto detailu. Prišiel čas na vyvrátenie ďalšieho mýtu.
Mýtus o veľkých nástrahách
Všetky tohtoročné sumce boli chytené na voblery s veľkosťami 6 až 8 cm. Možno sa čudujete, prečo takéto veľké ryby zaútočili na také malé nástrahy. Osobne si myslím, že je to spôsobené ich prirodzenou stravou, ktorú teraz prijímajú: rôzne kôrovce, či menšie rybky.
Vyskúšali sme aj väčšie nástrahy, no nezaznamenali sme žiadny úspech. Veľmi spoľahlivé boli obe verzie plávajúceho aj potápavého voblera Salmo Hornet. Majú výbornú, agresívnu akciu, spojenú so skvelou hĺbkou, v ktorej pracujú počas vláčenia. Taktiež osvedčenými boli 8 cm ostrieže, 6 cm hlaváče a 7 cm belice. Všetko v SDR verzii od Salma. Farba nehrá až takú úlohu, sľúbil som si však plnú škatuľku nástrah od 5 cm hornetov SDR vo farbe raka, a to už na nasledujúcu sezónu. Na relatívne dlhom vlasci 40-60 metrov sa vobler dostane do hĺbky 4 - 6 metrov.
Rýchlosť trollingu nezávisí od smeru prúdu. Musí byť minimálne taký rýchly, aby ste cítili, ako pracuje vaša nástraha. Ak poznáte hĺbku loviska, môžete nástrahu priviesť do požadovanej hĺbky. Robte to tak dlho, až kým nepocítite, ako sa vaša nástraha občas škrtne o dno. Len čo sa dostanete s nástrahou až na dno, uberte trochu z dĺžky vlasca, a tak zabezpečíte, že sa nástraha bude pohybovať v horúcej zóne počas celej doby trollingu.
Sonar môže byť opäť skvelým pomocníkom. Počas trollingu s partnerom a hľadaním sumcov odporúčam vyskúšať rôzne zostavy. Nechajte jednu nástrahu v hlbokej vode a ďalšiu v medzivode. Ryby sa kŕmia v oblasti s výskytom malých rybiek. Nezáleží na tom či je deň, alebo noc, ryby nasledujú potravu, sumce nevynímajúc. Ak budete loviť v rôznych hĺbkach, skôr, či neskôr prídete na to, kde sa ryby nachádzajú.
Ešte jeden tip pre trollingových začiatočníkov: umiestnite vašu nástrahu blízko k člnu, a potom môžete popustiť vlasec. Ak by ste nástrahu nahodili, mohla by sa zamotať do vlasca. Pri dĺžke použitého vlasca by ste neboli schopní rozlíšiť túto chybu. Položte nástrahu k člnu a budete mať istotu, že trollujete s nezamotanou nástrahou.
Podoberanie
Veľké ryby, ako tieto sumce, si vyžadujú trochu praxe. Nebojte sa, už po prvom chytenom sumcovi budete vedieť, ako na to. V prípade, že zaseknete veľkú rybu, oplatí sa s ňou dostať na riečnu plytčinu a pokračovať v súboji práve tu. Takto minimalizujete dopad vašich chýb a ryba sa nebude mať kam schovať, či zamotať.
Rybu z vody vyberáme tak, že ju držíme za spodnú čeľusť. Nezabudnite si chrániť ruku rukavicou, alebo inou ochrannou pomôckou. Taktiež je možné použiť typické držanie šťuky za skrelnými oblúkmi. Rybu však nikdy nedvíhajte priamo tak, že ju budete držať za spodnú čeľusť alebo skrelné oblúky. Takto by ste poškodili vnútorné orgány ryby.
Keď už držíte rybu jednou rukou, odložte prút a podložte brucho ryby druhou rukou. Pretože zdolávanie veľkej ryby sa môže natiahnuť, predtým ako ju pustíte, jej dožičte trochu času na zotavenie. Stačí, ak ju podržíte v prirodzenej polohe (vo vode, pochopiteľne) a nechajte prechádzať prúd vody cez jej žiabre. Nikdy to nerobte naopak, pretože by ste poškodili jej jemné žiabre. Ryba vám dá vedieť, keď už bude pripravená odplávať.
Pustite svoju trofejnú rybu, len vtedy z nej budete mať potešenie pri ďalších stretnutiach tak dlho, ako to len bude možné.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
