Človek mieni, osud mení. Tak touto vetou by sa dala opísať celá naša maďarská výprava, na ktorú sme sa vydali s parťákom Rišom koncom júna. Cieľom cesty bola asi desať hektárová voda, o ktorej sme vedeli len veľmi málo. Jediné informácie, čo sme získali, boli o výskyte sumčeka v tejto vode s hĺbkou okolo 3 metrov a taktiež o výskyte niekoľkých veľkých kaprov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Obkolesení ovadmi
S týmito informáciami sme sa teda vybrali v nedeľu podvečer na vyše dvestokilometrovú cestu cez Maďarsko. K vode sa dostávame približne o deviatej večer. Hladina je ako rozliate olovo, nikde ani len vlnka. Okamžite si všímame veľké kŕdle malých sumčekov pri brehu. Na ne sme boli pripravení, nikto však nečakal, že tu bude také nesmierne množstvo ovadov. Na tie sme rozhodne pripravení neboli, a tak po pár krokoch cez trávu sa ocitáme priam v biblickom obkolesení ovadmi. Tie nám usilovne odoberali krv dobrú pol hodinu, pokiaľ sme sa nepremiestnili na naše lovné miesto. To bolo našťastie bez trávy, a tak sme si v pokoji rozbalili všetko potrebné. Rozloženie tábora a pripravenie prútov netrvalo dlho, a tak už o necelú hodinu od príchodu sondujeme vodu a hľadáme vhodné miesta na lov.
Sme sklamaní...
Nastáva však veľké sklamanie, keďže sonar ukazuje priemernú hĺbku okolo 0,8 – 1,2 m na viac ako 80% vodnej plochy. Takže budeme loviť v plytkej vode. Naše odhodlanie však upadá až pri pohľade na teplomer. Ten ukazuje teplotu 30 °C, čo je pre lov priam nevhodné. Napriek tomu sa aj tak rozhodujeme plošne zakŕmiť zaujímavý zlom asi 80 metrov pred nami. Kŕmenie pozostáva z mixu boilies, peliet a partiklu. Všetko kŕmenie sústreďujeme na vrchnú časť zlomu, kde je hĺbka okolo 0,5 m. Našou snahou je prilákať sumčeka práve na tieto miesta a loviť na dne zlomu v hĺbke 1,2 m, kde na kapry čakalo iba pár, na kameň vytvrdnutých boilies. V priebehu noci vyťahuje Rišo jedného 9 kg kapra, ktorý sa zachytil o plutvu. Okrem tejto ryby nemáme už žiadny iný kontakt. Ráno zisťujeme, prečo to tak je. Tam, kde boilies nechýba, je zavesený statný sumček. Od rána preto vymýšľame rôzne montáže, ktoré by sumčeka dokázali vyselektovať. Avšak, keď už ani extrémna vzdialenosť boilies od háčika nepomáha, uchyľujeme sa k použitiu ochrannej pásky RapIt od Carp´R´Us. Tá dokázala sumčeky na chvíľu zadržať. Napriek tomu po dvoch hodinách vyťahujem montáž bez nástrahy.
Sumčeky skúšajú našu trpezlivosť
Skúšame preto aj iné nástrahy, a to najmä tigrí orech a kukuricu v kombinácií s pop-upkami. Teploty dosahujúce až 39 °C v tieni nám však nedovoľujú vykonávať skoro žiadnu aktivitu a s rybami je to rovnaké. Celý deň preto sedíme pod veľkou vŕbou a premýšľame, ako prekabátiť miestne kapry. Na večer prehadzujeme všetky montáže a s hrôzou zisťujeme, že všetky háčiky sú tupé. Pripisujeme to vysokej aktivite sumčekov, ktoré posúvajú nástrahu po dne a háčik sa tým tupí o štrkový podklad.
Meníme teda háčiky za nové, ostré a posielame ich späť do boja. Večer si navyše spestrujeme vynikajúcim maďarským gulášom a premýšľame nad taktikou. Rozhodujeme sa, že na tejto vode začneme ako sa vraví „od nuly“. Vytvárame tie najjednoduchšie nadväzce zo skvelej JellyWire od PB Products a háčikov WideGape a Centurion. Na takéto jednoduché nadväzce nabíjame kukuricu, tigrák a banánové popky. Tie posielame rovno do lovného miesta. Počas noci sa nám darí vytiahnuť iba pár menších kaprov. Budíme sa do pokojného rána bez záberu. Po raňajkách máme toho plné zuby a vyrážame s člnom na vodu. Znovu prekrmujeme lovné miesto, tentoraz však iba kukuricou zmiešanou s tigrákom a boilies. Vynechávame repku a drobný partikel, ktorý láka sumčeka.
Konečne väčšie ryby!
Okolo desiatej prichádza prvý kontakt a mne sa darí vytiahnuť kapra na kombináciu banánovej popky a kukurice. O necelú hodinu vyťahuje krásneho lysca aj Rišo a o malú chvíľu potom konkurujem svojím metrovým amurom. Pomaly sa nám to rozbieha a ryby sa na lovnom mieste doslova prevaľujú. Dokrmujeme teda ďalších niekoľko kíl partiklu a boilies. Po obede prichádza mierny útlm a ryby prestávajú brať. Rozhodujem sa teda vyraziť na vodu a skúsiť nájsť hlbšie miesta. Darí sa mi nájsť ryhu, s najväčšou pravdepodobnosťou od lyžice bagra, ktorý tu prestal ťažiť štrk pred niekoľkými rokmi. Sonar tu ukazuje hĺbku 2,2 m a na dne je tvrdý íl. Okamžite teda presúvam jednu montáž do tejto jamy. Prihadzujem iba päť nevýrazných, na kameň tvrdých guľôčok a rýchlo veslujem na breh. Záber z týchto miest dlho neprichádza a pri kontrole prúta badám, že sumčeky moju nástrahu zatiaľ neobjavili. V duchu si vravím, že je to dobré znamenie a montáž rýchlo ukladám späť. Pred večerom sa mi darí zahájiť vojnu s ovadmi a osami, ktoré nás naozaj doslova mučia. Jediné čo som však dosiahol pri snahe o nenásilné odstránenie týchto „útočníkov“ bolo niekoľko nepríjemných žihadiel.
Zbraň proti sumčekom
Večeru pripravujeme po prehodení všetkých prútov, čiže približne o deviatej večer. Pri príprave večere ma však ruší záber práve z jamy, ktorý premieňam na krásneho lysca. Montáž rýchlo vyvážam no pri pohľade do vody badám pri hladine veľký kŕdeľ sumčekov, čo nie je dobré znamenie. Pre istotu teda podnikám razantné opatrenie a desať metrov od tejto jamy sypem do vody cca 5 kg repky preliatej KrillLiquidom. Toto kŕmenie je určené výlučne pre sumčeky a slúži na odlákanie pozornosti od lovného miesta. Montáž spokojne ukladám na miesto a smerujem ku brehu. Dlho do noci sedíme a vymýšľame taktiku ako prekabátiť sumčeky, keď v tom akoby blesk z neba dostávame rovnaký nápad. Esenciálne oleje-silic!!! Ako sme mohli byť takí hlúpi, že sme nevyskúšali základnú „zbraň“ proti sumčekom?! Okamžite vyťahujeme čisté esenciáne oleje BlackPepper a Cesnak. Do nádobky si odsypávame niekoľko popiek, ktoré následne dipujeme čistou silicou. Klasické boilies dipujeme v dipe vyrobenom z „Tekutej selky“ a esenciálneho oleja blackpepper v pomere 1:1. Cesnakovú silicu zas mixujeme s tekutou potravou liquidkrill v pomere 1:2. Takto upravené boilies putujú ako single hookbait do vody a my len ticho čakáme.
Záber z „mojej“ jamy
Pomaly sa dvíha vietor a v diaľke vidíme množstvo bleskov. Nestíham ani dopovedať, že by sme mali pomaly ukryť veci pred dažďom. V tom sa spúšťa prudký lejak sprevádzaný bleskami. Takú búrku som ešte nezažil. Prší asi pol hodinu, no ešte aj po skončení dažďa nás blesky ohromujú svojou silou a razantnosťou. Ráno je znovu slnečné a my len v rýchlosti zbierame rozfúkané veci. Okolo ôsmej prehadzujeme montáže a ja intuitívne navliekam Blackpepprový KillKrill pod 4-ku wide gape naviazanom na montáži „blowbackrig“. Túto zostavu posielam rovno na dno jamy, len tak. Netrvá ani dve hodiny, keď v tom prichádza razantná jazda. Tento krát ma zastihla práve pri pripravovaní montáží, a tak celý kufrík doslova padá na zem. Už prvý kontakt s rybou dáva tušiť, že ide o slušnejšiu rybu. Môj prvotný odhad je okolo 15 kg. Počas desiatich minút, kým boj trval, prežívam doslova muky. Ovady si zo mňa počas tejto doby vytvorili priam kráľovskú hostinu. Ku koncu boja, keď už rybu mám doslova pod nohami, začínam premýšľať, či nejde o sumca. Nedarí sa mi totiž rybu čo i len o kúsok podvihnúť z dna. Doťahujem teda cievku a snažím sa rybu dostať k hladine. Po chvíli sa mi to aj darí a spolu s Rišom sledujeme obrovskú kapriu papuľu ako sa vynára nad hladinu. Z môjho prvotného odhadu 15 kg je rázom 18-tka. Pri druhom uzretí ryby mi Rišo vraví: „Tak toto smrdí osobákom“. Na čo mu len odpovedám, že si nemyslím, že bude až tak veľký.
Nádherná ryba, som šťastný
Konečne kapra dostávame do podberáka. Dvíham rybu z vody, no nezdá sa mi až taká ťažká. Až pri lepšom pohľade na podložke si uvedomujem, čo za „prasa“ to vlastne je. Spoločne kapra vážime a váha ukazuje niečo cez 27 kg. Po odčítaní saku je to teda niečo cez 25 kg. Okamžite sa začínam neskutočne smiať a prijímam gratulácie od Riša. Ani vo sne by mi nenapadlo, že práve na tejto výprave plnej extrémov a problémov sa mi podarí vytiahnuť takúto rybu. Samozrejme, nedokázal by som to bez Rišovej spolupráce. Musím uznať, že odviedol naozaj brilantnú prácu s fotoaparátom a celkovo sme celý týždeň fungovali ako jeden. Po fotení a filmovaní kapra opatrne púšťam naspäť, s prosbou peknej ryby aj pre Riša. Akoby do nás niekto vlial nový dych. Začíname s aktívnym lovom. Všetky montáže preväzujeme, pripravujeme viac blackpepprového dipu a plní očakávaní si vychutnávame zmrzlinu, ktorá v týchto teplách padla viac než vhod.
Je potrebné spolupracovať!
V priebehu týždňa sa nám spoločne darí vytiahnuť ešte niekoľko krásnych rýb. Medzi nimi aj pár sumcov, ktoré padli veľmi vhod a chutili priam luxusne. Vo štvrtok znovu prší, a tak je piatkové balenie o to ťažšie. Rozhodujeme sa, že na jednu noc skúsime ešte zátoku, v ktorej sa celý týždeň ukazovalo množstvo rýb. Po príchode zisťujeme aj pravý dôvod výskytu rýb práve v týchto miestach. Hĺbka tu dosahuje až 3 metre. Takže nakoniec tu predsa len hĺbka je. Všetky montáže ukladáme do hĺbky a v priebehu necelých 24 hodín sa nám darí zdolať ešte niekoľko kaprov do 13 kg. V sobotu do obeda všetko balíme. Popri balení Rišo dostáva ešte dva zábery, no ryby sa mu vypínajú. Pri rekapitulácii sme sa zhodli na tom, že sa spoločne na túto vodu ešte vyberieme. Uvedomili sme si tiež, že spolupráca pri love je niekedy oveľa lepšia, ako lov „na vlastnú päsť“. Počas celej výpravy sme zažili asi každý druh počasia a dostali štípance od množstva hmyzu. Ale aj to všetko stálo za ten nádherný týždeň, čo sme zažili.
Nechcem, aby tento článok vyznel tak ako väčšina ostatných „JA“ článkov. Takže, ako by sme mali spolupracovať v živote, treba spolupracovať aj na rybách.
Stiahnuť článok v PDF formáte.