Tmavé, slizké, zapáchajúce, podlé, odpudzujúce... To sú synonymá, ktoré majú ďaleko od slov chvály a vystihujú presne všetok strach a obavy, ktoré v nás vzbudzuje bahno – táto falošná potvora s pôvodom v legendách o zlomyseľných bludičkách. Predstavme si najspustnutejšie obrovské priehrady, kde sa krátko po príchode vraciame po tých istých stopách v bahne späť, pričom nám steká pot po chrbte. Aj napriek tomu nám tieto priehrady zanesené bahnom ponúkajú veľa perličiek...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vznik zabahnených vôd
Počas 50. – 60. rokov minulého storočia vznikli v niektorých oblastiach vo Francúzsku viaceré priehrady, ktoré boli vybudované kvôli stúpajúcej spotrebe elektrickej energie. Ihneď nám, samozrejme, napadnú veľké vody ako Vouglan, Sarrans alebo Vassiviere. Ale existujú aj menšie lokalitky, ktoré sú lepšie ukryté, neobjavené a tajne čakajú v zálohe v hĺbke úzkych údolí priehrad. Tam eróziou brehov dochádza k odplavovaniu veľkého množstva usadenín, ktoré sa významne podieľajú na zabahňovaní. Ich očividná zložitosť rybolovu zastrašuje a odrádza mnohých z nás. Na druhej strane nám zaručuje samotu na odľahlom mieste a divoké, nedotknuté ryby. Na týchto vodách je často, pre veľké nebezpečenstvo, zakázané aj používanie člnov.
Vo všeobecnosti tieto ,,malé bahnisté priehrady“ nedosahujú hĺbku väčšiu ako 5 – 10 metrov, a nerozprestierajú sa na viac ako desiatke hektárov. Najčastejšie ich nájdeme v úzkych údoliach so strmými brehmi s kľukatým a krivým prierezom po celej dĺžke priehrady. Ich zabahnenie logicky vyplýva z existencie rieky, ktorá sa vlieva do priehrady. Svojím prúdom doplaví do priehrady zvyšky a častice minerálneho a organického pôvodu.
Takáto rieka prevracia pobrežné rastlinstvo a zem, pričom tieto zvyšky naplavenín sa na miestach protiprúdov nakopia jedna na druhú, alebo sa usadzujú na periférií koryta rieky v priehrade. Po určitom čase sa objem vody v týchto priehradách, z dôvodu nahromaďovania nánosov, značne redukuje.
Väčšinou takéto vody hodnotíme negatívne, myslíme si, že situácia a biotop v nich sú katastrofické, že takéto miesto je sterilné, stuhnuté a nevhodné pre dobrý život rýb. A pritom tieto ekosystémy sú veľmi bohaté a každoročne sa obnovujú podľa meteorologických okolností. Usporiadanie nánosov na dne ovplyvňujú záplavy. Silný prítok vody (búrka), alebo jej klesanie, podmieňuje množstvo zrážok. Ich zvýšenie dvíha hladinu rieky, čo následne spôsobuje aj zdvihnutie hladiny vody v priehrade. Voda môže presiahnuť aj výšku pôvodných brehov.
Záplava vytvára silný prúd aj na hladine priehrady. Naša ,,stojatá“ voda sa rýchlo premení na divokú. Takýto stav znamená problémy pre rybára (často som bol sám obeťou náhleho vzostupu hladiny vody a musel som absolvovať menšiu túru po lese), avšak má to aj pozitívum: obnoví sa bahno. Vrchné vrstvy budú splavené, pričom nové vrstvy sa budú po kúskoch opäť ukladať, vznikne mladé bahno, ktoré bude znova obohatené mikroorganizmami všetkých druhov.
Kde loviť v bahne
,,Loviť v blate je zlé!“ Toto je zaužívaný názor, ktorý si zaslúži kritiku. V prvom rade je potrebné pochopiť, že existuje viacero typov bahna, z ktorých každé má svoje vlastné špecifické mechanicko-chemické charakterové vlastnosti závisiace od geologickej skladby poriečia (ílovité, hlinité, vápencové, žulové) a od vegetácie, ktorá sa tam vyvíja.
Čo sa týka typov priehrad, ktoré som už spomenul, a kde vo väčšine prípadov ja lovím, tie zachytávajú hnedasté organické a minerálne bahno (piesok, bridlica, listy, drevo...). To má veľmi ďaleko od sterilného stavu a poskytuje prístrešie pre množstvo hmyzu a lariev: pakomáre, larvy dvojkrídlovcov, potočníky (z nich sú ryby na začiatku leta úplne zbláznené). Bahno je teda pre kapry návnada s potravou, ktorú neodmietnu.
Na priehrade, kde bežne lovím, kapry, často pozorujem ako skúmajú a rýpu sa v bahne na silno zabahnených a kalom zanesených miestach. Pozorovaním som zistil, že sa často po ich vyrušení rozpŕchnu hlavne do pobrežných partií ako priamo do prúdu, ktorý vedie až do starého koryta rieky. Často som sa sám seba pýtal, prečo nehľadajú aj potravu v týchto pobrežných častiach, aj keď sa zdá, že tam trávia väčšinu času dňa a vyhrievajú sa na slnku. Pri preskúmaní fyziognómie bahnitých brehov, ako sa menia pri návaloch prúdov vody, som to pochopil. K rýchlejšiemu naplavovaniu a odplavovaniu bahna dochádza v blízkosti toku. Tu sa odhaľujú prvé vrstvy, uvoľňujú pritom potravu a prinášajú novú v smere prúdu. A, samozrejme, ak si želáme loviť kapry priamo v bahne, práve to sú tie zóny, ktoré by v prvom rade stáli za vyskúšanie.
Prúd vody
Fenomén prúdu zohráva na týchto miestach dôležitú úlohu. Vytvára akýsi medzistupeň, niečo medzi prúdiacou a stojatou vodou. Väčšinou sa tieto miesta dajú logicky nájsť podľa reliéfu brehu. Ide o jeden, alebo dva meandre vo vrchnej časti priehrady, pričom tieto oblasti sú svojím charakterom podobné rieke. Tu je ľahké určiť, ktoré oblasti sú mäkké, a ktoré tvrdé, čo je dôležité pre správne zvolenie techniky rybolovu. Tieto techniky (správne zvolenie koncovej montáže) sa líšia v závislosti od dna, na ktorom chytáme.
Rovnako sa líši aj dostupná potrava tam, kde sa ryby frekventovane objavujú. Dno jazera sa vrství podľa pohybu vody. Strmé brehy, do ktorých naráža prúd, budú vhodné na uloženie udíc a predstavujú miesta s potravou pre kapry. Sú to najmä začiatky oblastí bahenných brehov a vonkajšie zákruty. Tu majú kapry dobré podmienky a potravu. Prúd vody je tu silný, jemnejšie čiastočky odplavuje a vytvára relatívne pevné dno zo stredne veľkých a veľkých častíc (piesok a štrk).
Aj keď som videl veľa rýb hľadajúcich potravu radšej v mäkšom bahne, najlepšie výsledky som vždy dosiahol pri love práve v týchto oblastiach. Veľakrát som tiež v týchto miestach ulovil väčšie ryby ako v bahne. Mám na to dve logické odpovede.
Mäkké alebo tvrdé?
Prvá odpoveď je čisto z technického hľadiska. Logicky vidíme, že naše montáže, uložené na tvrdom dne, sú oveľa spoľahlivejšie ako v bahne. V bahne sa nám naša montáž môže zaboriť až natoľko, že sa stane pre ryby neviditeľnou. Preto do vôd s hustým ílovitým bahnom by som nikdy nepoužil fluorokarbónovu montáž. Táto stužená montáž je totiž oveľa viac náchylná na skĺznutie pod povrch bahna. Montáž, predĺžená minimálne na 40 cm z ohybnej pletenky s hustotou menšou ako voda, sa bude na povrchu bahna určite správať lepšie.
Keď som bol malý chlapec, s kamarátom Ludom sme sa vždy s istotou vybrali do zadnej časti rybníka, boli tam lekná a, samozrejme, bahno! Boli sme takí prešibaní, že sme ku koncovej montáži pripevňovali korkovú zátku s pomocou vo vode rozpustnej šnúrky (PVA). Keď sa po nahodení udice po nejakej chvíli korok vynoril na hladine, pre nás to znamenalo, že naša montáž jemne klesla na dno. S týmito korkovými zátkami sme sa nemuseli báť znečistenia koncovej montáže.
Rád vykonávam túto operáciu aj s tenkou PVA sieťkou (pančucha) zakončenou korkovou zátkou. Čiastočky krmiva (Stick mix), ktorými naplním PVA pančuchu, mi pomáhajú prilákať ryby k nástrahe. Navyše korok, ktorý sa vynorí na hladinu, mi v prípade následného záberu ukáže presne miesto výskytu rýb, alebo presne určí miesto na následné vnadenie.
Druhá odpoveď hovorí, že na vhodných miestach, ktoré sú prúdom ,,vypláchnuté“, môže byť rozličná potrava. Vo všeobecnosti: strmý breh, na ktorý naráža tok vody, je natoľko šikmý, že rastliny, kríky a stromy tam siahajú svojimi konármi až nad hladinu vody. Vo vonkajšej strane zákruty rieky nájdeme veľa druhov plodov (orechy, žalude, rôzne bobule...), hmyz, ktorý padá zo stromov, ale aj raky. Tvrdšie dná sú predovšetkým preferované kvôli všetkým výhodám, ktoré ponúkajú, vrátane nižšej náročnosti lovu. No bahno nie vždy kapry odmietajú, len je ťažšie v ňom úspešne praktizovať lov a správne ho načasovať. To je hlavný dôvod, prečo býva zatracované a mnohokrát pre zle zvolený spôsob a obdobie lovu prezentované ako nesprávne vybrané lovisko.
Bahno - ideálne v zime
Zabahnená priehrada - to je jedna z mojich obľúbených destinácií v období veľkej zimy. Hladina sa na týchto priehradách zdá byť aktívnejšia ako v ostatných jazerách. Všeobecne môžem povedať, že najlepšie výsledky som mal vždy na začiatku a na konci zimy. Určite to bude zapríčinené tým, že bahno, ktoré tam dosiahne niekedy výšku až niekoľko metrov, má vďaka svojej nehybnosti veľmi zaujímavé vlastnosti. Teplo, ktoré je v ňom uložené sa dlhšie uvoľňuje. Ohrieva sa tiež rýchlejšie už pri prvých lúčoch slnka. Plynná aktivita je významná a zvyšuje sa spolu s otepľovaním vody pôsobením slnka.
Tento rok na konci marca (ktorý vyzeral skôr ako zimný mesiac v porovnaní s januárom), som bol prekvapený, keď som nameral teplotu bahna 16 stupňov, aj keď teplota vody bola len 6 stupňov. Motivovalo ma to, a nahádzal som niekoľko guľôčok Tuna Max, môjho favorita na takéto typy vôd, na miesta, ktoré poznám už roky. Ako to na riekach býva, tieto miesta zvyknú pravidelne navštevovať kapry v presných hodinách. Vedel som, že ak ryby zareagujú, bude to buď ráno, alebo medzi poludním a štrnástou hodinou.
Prvý záber prišiel o 8.45 hodine ráno. Chytil som svojho prvého kapra. Mal 19 kg a o pár hodín neskôr, o jednej poobede, som chytil ďalšieho 15 kg. O týždeň neskôr na tom istom mieste, v tú istú hodinu som chytil ďalšie dve krásne ryby. Potom teplota vody rapídne stúpala a stav prirodzenej potravy v týchto miestach bol zmenený, preto som miesto opustil a išiel hľadať nové horizonty.
Keď dostanete, podobne ako ja, chuť uložiť sa v bahne a prostredie analyzujete ako vhodné, určite natrafíte na množstvo divokých rýb, ktoré predtým háčik nikdy nevideli. Rýchlo týmto vodám porozumiete a s ich pochopením sa zdvojnásobí vaša múdrosť, ale aj opatrnosť. Bahno je veľmi nebezpečné, spadnúť doň, alebo sa v ňom zaboriť a nebyť schopný vyjsť von, môže mať dramatické následky. Buďte opatrní a zbytočne neriskujte!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
