Keď sa povie „karas“, pred očami sa mi objaví neveľká, asi ako dlaň veľká, do zlata sfarbená rybka, ktorá je stelesnením skromnosti v podvodnom svete. Je hojne rozšírená a prežije aj tam, kde iné ryby nemajú ani najmenšiu šancu. Býva častým úlovkom rybárov a snáď sa medzi nami ani nenájde taký, čo by ho aspoň raz v živote neulovil. Nie všetci však vedia, že u nás žijú dva druhy karasov. Jeden je pôvodný druh, ktorým je karas zlatistý a druhý je „privandrovalec“ karas striebristý.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Karas zlatistý
Táto ryba je, ako som už spomenul, naším pôvodným karasom. Má vysoko klenuté telo pokryté zlatožltými šupinami. Párové plutvy má červenkasté, análna, chvostová a chrbtová sú tmavošedé až čierne. Chrbtová plutva je vyklenutá dohora a tvorí oblúk súbežný s chrbtom. Má malú hlavu s malými dohora smerujúcimi ústami bez fúzikov. Fúzy spomínam preto, lebo sa občas stane, že sa skríži s kaprom a tento kaprokaras má jeden pár fúzikov na rozdiel od kapra, ktorý má dva páry. K takémuto kríženiu môže dôjsť len medzi karasom zlatistým a kaprom. S karasom striebristým ku kríženiu nedochádza, nakoľko má trochu odlišný, pre neho špecifický spôsob rozmnožovania.
Karas zlatistý rastie veľmi pomaly a obýva husto zarastené lokality so stojatou, alebo len mierne tečúcou vodou a bahnitým dnom. Intenzita jeho rastu, ale aj tvar tela, závisí od množstva potravy v danej lokalite. Ak má dostatok kvalitnej potravy, vyvinie sa z neho nádherný karas, ktorý je pomaly taký vysoký ako je dlhý. Jeho telo je pri pohľade z boku okrúhle a pripomína tanier, len plutvy a hlava akoby trčali cez okraje.
Dokáže sa uskromniť
Na takýchto miestach dorastie do úctyhodných rozmerov a nezriedka jeho hmotnosť prekročí hranicu 1 kg. Takýto veľký karas toho prežil až-až. Dokáže sa však uskromniť a vie žiť aj v plytkých a veľmi zarastených vodách s veľkými nánosmi bahna, kde iné ryby neprežijú pre nedostatok kyslíka vo vode. On si ho totiž dokáže „vyrobiť“ štiepením tukov vo svojom tele. Táto schopnosť mu umožňuje nejakú dobu prežiť aj zamrznutý v ľade. Na takýchto miestach vytvára zakrpatenú formu so štíhlym a dlhým telom. V minulosti rybnikári podľa stavby tela karasa vedeli spoľahlivo určiť úživnosť vody.
Karas zlatistý je veľmi pekná ryba, ktorá je dnes, žiaľ, na ústupe. Je stále menej lokalít, kde ju bežne nájdeme. Ako chlapec som ho dosť často mal na udici v riečke, pri ktorej som vyrastal. Boli to nádherné kusy pripomínajúce na slnku zlatisto ligotavé disky a dnes ich tam niet. Naposledy som ho tam ulovil pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Je to škoda. Na jeho miesto sa nasťahoval jeho príbuzný karas striebristý. Dnes je lov karasa zlatistého zakázaný a za jeho ulovenie a ponechanie si ho hrozí pokuta 331,94 eur, čo je jeho spoločenská hodnota. Možno by si zaslúžil aj viac ako pokutovať niekoho, kto ho ani nerozozná od druhého karasa. Chcelo by to niekoho, kto by sa venoval jeho chovu a znovu vysádzaniu do lokalít, odkiaľ sa už vytratil. Ale keďže dnes sa na všetko pozerá cez financie, asi sa nenájde nik, kto by sa na túto vysoko stratovú akciu dal.
Karas striebristý
Karas striebristý nie je našou pôvodnou rybou. Pochádza z Ázie a u nás sa masovo rozšíril v minulom storočí v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. V menšej miere ho zaznamenali už skôr, ale až v spomenutom období sa začala jeho expanzia nevídaných rozmerov a narobila vrásky nejednému odborníkovi z oblasti ichtyológie. Dopomohol mu k tomu spôsob rozmnožovania, aký sa u našich domácich rýb nevyskytoval. Našťastie sa jeho rozširovanie ustálilo na celkom prijateľnej úrovni a na niektorých miestach dokonca počet jeho populácie poklesol.
Karas striebristý nemá tak vysoko klenutý chrbát ako karas zlatistý. Stavbou tela pripomína skôr vyblednutého kapra s malou hlavou. Má veľké hnedožlté šupiny so striebristým odleskom. Plutvy má žlto-šedé až čierne. Ich sfarbenie závisí od lokality, kde žije.
Chrbtová plutva nie je klenutá, skôr rovná, alebo mierne vykrojená. Chvostová a análna plutva sú vždy tmavšie ako ostatné. Prvý lúč v análnej a chrbtovej plutve je zhrubnutý a výrazne zúbkovaný, podobne ako u kapra. Karas zlatistý má na nich zúbky oveľa menšie a má ich viac, ale len na prvom lúči chrbtovej plutvy. Na ostatných plutvách má síce prvý lúč zhrubnutý, ale sú bez zúbkovania. Karas striebristý má pobrušnicu čiernu, podobne ako má podustva.
Nájdeme ho aj v silných prúdoch
V našich vodách žijú takmer výlučne samice karasa striebristého, čo súvisí s jeho spôsobom rozmnožovania. Ikry nemusia byť oplodnené a aj tak sa z nich vyvinie ryba. Na naštartovanie vývoja im stačí stimulácia spermiami iných kaprovitých rýb bez toho, aby došlo k ich spojeniu a dochádza k nepohlavnému rozmnožovaniu. Úplne im stačí, keď sa ikry nakladú na mieste neresu iných rýb. Takto vyvinuté karasy sú výlučne samice. Pôvodne prevládal názor, že dochádza k oplodňovaniu ikier karasa inými kaprovitými rybami, ale podrobnejším výskumom sa zistilo, že stačí len prítomnosť v blízkom okolí a v ikrách sa začne vývoj rybky.
Zaujímavý jav bol pozorovaný tam, kde sa vyskytovali výlučne karasy striebristé a žiadne iné ryby. Tieto ryby majú tak silno zakódovaný pud rozmnožovania a zachovania druhu, že sa z najväčších samíc stali samce a miesto ikier sa v nich začal tvoriť mlieč (spermie). Tento jav poznajú akvaristi a je celkom bežný u mečúňov. V takomto spoločenstve, kde sú aj samce aj samice, už dochádza k oplodňovaniu ikier splynutím so spermiou a potomstvo tvoria ryby oboch pohlaví.
Karasy - nenáročné a spoločenské ryby
Karas striebristý rastie oveľa rýchlejšie ako karas zlatistý a dorastá do väčších rozmerov. V štatistikách sa už objavili kusy presahujúce aj 2 kg hmotnosti, ale bežne sa lovia kusy ťažké 0,2 – 0,5 kg. Nie je tak úzko spätý so stojatou a zarastenou vodou. Nájdeme ho takmer všade. Či už v jazerách, alebo v rieke a nie je zriedkavý ani v pomerne silných prúdoch (uloviť sa dá aj v hlavnom toku Dunaja). Medzi rybármi je dosť obľúbený kvôli tomu, že je takmer vždy pri chuti (hlavne menšie kusy, veľké sú už opatrnejšie) a existuje aj nádej na ulovenie pomerne veľkej ryby. Organizácie rybárskeho zväzu ho často vysádzajú do našich vôd, aby bolo čo loviť, keď sa kaprovi veľmi nechce s rybármi spolupracovať.
Iste mnohí z nás poznajú zlatú rybku chovanú v akváriách. Je to vlastne tiež karas, ktorého v Číne vyšľachtili pred viac ako 600 rokmi. Odvtedy boli vyšľachtené rôzne farebné a tvarové varianty ako sú závojnatky, teleskopky a podobne.
Karasy sú nenáročné a spoločenské ryby, ktoré patria medzi obľúbené ryby našich rybárov.
| |
KARAS ZLATISTÝ |
KARAS STRIEBRISTÝ |
| TVAR TELA |
Vysoké, klenuté, výška ktorého závisí od množstva potravy.
Z bokov je viac sploštené. |
Nižšie, skôr valcovité.
Čím je väčší, tým zavalitejšie. Od hlavy po prsné plutvy má na bruchu akýsi štít zrastený zo šupín. |
| SFARBENIE |
Tmavohnedý chrbát prechádza do zlatisto lesklých bokov, pri koreni chvosta máva tmavú škvrnu. |
Hnedý chrbát prechádza do hnedožltých bokov so striebristým odleskom. |
| PLUTVY |
Chrbtová plutva klenutá, prvý lúč zhrubnutý s väčším množstvom drobných zúbkov, análna so zhrubnutým lúčom bez zúbkov. Párové sú sfarbené do červena, nepárové sú tmavošedé až čierne. |
Chrbtová rovná, alebo mierne vykrojená, prvý lúč zhrubnutý s veľkými zúbkami, podobne je „vyzbrojený“ aj na análnej plutve. Párové plutvy má žlto-šedé, nepárové sú tmavošedé až čierne. |
| FARBA BRUŠNEJ DUTINY |
Bledoružová |
Čierna |
| MIESTO VÝSKYTU |
Prednostne v stojatých, alebo v len v mierne tečúcich, husto zarastených a zabahnených vodách. Prežije aj vo vode bez obsahu kyslíka, nakoľko si potrebné množstvo vyprodukuje sám zo svojho tuku. |
Nájdeme ho v stojatých, ale aj silnejšie prúdiacich úsekoch riek, občas priamo v prúdnici rieky. Nie je až taký viazaný na vodné rastlinstvo, ale keď si môže vybrať, tak sa medzi ním cíti istejšie. |
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
