Na prelome júna a júla sa vraciam k jazeru, ktoré viackrát do roka navštevujem. Už niekoľko rokov tam pokúšam šťastie a snažím sa uloviť kapra svojich snov. Počas aprílovej výpravy, ktorú som natiahol až na tri týždne, sa mi to opäť nepodarilo. Uplynul mesiac, počas ktorého som stihol loviť v Rumunsku a zase sa tam vraciam. Plánujem dva týždne chytania, ale ak by kapry boli pri chuti, určite by som si výpravu predĺžil, pokým by to bolo možné.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je nedeľa večer a ja vyrážam na dlhú cestu. Prvé kilometre cesty premýšľam, či som si niečo zo svojej obsiahlej výbavy nezabudol vziať. Pribúdajúcimi kilometrami to už púšťam z hlavy a už si len predstavujem, ako a kde budem loviť. Náčinie mám na lov z brehu, ale aj na lov z člna. Ale až na mieste sa rozhodnem akým spôsobom začnem chytať.
Pred obedom už parkujem v kempe a s ľadovo vychladenou kolou v ruke sledujem situáciu na jazere. Vidím len jedného kaprára v nočnom úseku a ostatné miesta sú prekvapujúco voľné. Z predošlých dní som unavený a nevyspatý, v momente sa rozhodujem pre lov z brehu. Vybraté miesto je pre auto neprístupné, tak všetky veci prevážam člnom. Ak by som nemal do troch, štyroch dní záber z nočného úseku, tak pôjdem loviť z člna a kapry hľadať.
Dostanem darček vo forme pekného kapra?
Je jasno, búrka a dážď ma neohrozujú, tak sa so stavaním bivakov neponáhľam. Najprv sa venujem prútom, ktoré čo najskôr zavážam do rôznych vzdialeností a hĺbok; potom staviam bivaky a ukladám do nich materiál. Tentoraz to robím výnimočne s pohárom šampanského v ruke, v tento deň oslavujem narodeniny. Verím, že tu dostanem aj darček vo forme pekného kapra.
Po zotmení si idem ľahnúť, ale predtým mám vo zvyku skúsiť či som nezabudol zapnúť hlásiče. V tom momente sa jeden ozval. V prvom momente si myslím, že to spôsobil môj dotyk kolena o prút. Swinger sa ďalej podvihoval, je to záber. Montáž mám zavezenú na veľkú vzdialenosť a položenú do tráv. Rybu sa nesnažím ťahať ku brehu, bolo by to zbytočné. Ak by som tak spravil, pravdepodobne by som ju stratil.
Naskakujem do člna a vydávam sa za rybou. Kapra nakoniec úspešne zdolávam blízko miesta položenia. Tučný 14-kilový šupináč, ktorých tu je minimum, ma príjemne prekvapil a môj predpoklad, že prvý záber príde práve z tohto miesta, sa splnil. Miesto s hustými trávami a úzkymi čistými pasážami medzi nimi kŕmim atraktívnym boilies LEGEND JET1. Kapra vypínam pri člne, kladiem montáž, dokrmujem a rýchlo sa vraciam zaľahnúť do postele.
Prichádza kamarát Cedric
Po dvoch hodinách ma budí opäť jedno pípnutie. Aj v tomto prípade pochybujem o zábere. Vo svite mesiaca vidím, ako okolo mojich prútov pláva rodinka labutí a predpokladám, že pípnutie spôsobili ony. Mýlim sa, je to záber. Momentálne to je menší šupík ako ten prvý. Do rána nerušene spím, čo mi prišlo aj vhod. Ráno vyspatý a plný energie očakávam zábery, ale márne. Deň, noc, deň, noc, ale zábery sa už neopakovali.
Po dvoch dňoch opäť nesmelé pípnutie, je to záber. Očakávaný kapor sa zmenil na sumca. Potešilo ma akurát to, že bol menší. Nie je tu problém zdolať za jeden deň aj dva, tri sumce okolo dvoch metrov a na pár hodín je o nechcenú zábavu postarané. Ak tu sumce objavia kŕmne miesto a boilies im zachutí, tak je možné, že na niekoľko dní zmaria pohodový lov kapra.
Je štvrtok. Spoza tŕstia sa vynárajú dva naložené člny. Prichádza za mnou kamarát Cedric na krátku víkendovú výpravu. Materiál rozkladá vedľa mňa a po dlhšom dialógu v „európskej“ reči zaváža prúty na veľmi krátku vzdialenosť. Husté trávy končia asi dvadsať metrov od brehu a to je to pravé miesto pre Cedricove nástrahy.
Sledujem ako zaváža prvý, druhý, tretí prút. Jazdí hore, dole. Búcha, šramotí až to všetko prehluší piskot hlásiča. V prvom momente si myslím, že si vlasec nechcene namotal na vrtuľu elektromotora. Mýlim sa.
Kŕmim len zopár hrsťami boilies
Cedric je dostatočne vzdialený od vlasca, ktorý neprestajne ťahá ryba. Neváham, dvíham prút a začínam zdolávať rybu. Medzitým kričím „Cedric, fish“, ale jeho to nezaujíma. V pohode sa vracia ku brehu, míňame sa na vode s člnmi. Podávam mu prút, ale on to ignoruje. Jednoducho mi povie: „Tvoja ryba a ja budem rád, že po dvoch týždňoch vôbec uvidím kapra.“
Za trávami v hlbšej vode podoberám lysca. Zabral na jeho obľúbený boilies SCOPEX a vážil 17 kg. Do nedele sme záber od väčšieho kapra už nedosiahli. Brali len menšie kapry, liene a sumce. Aj keď boli naše lovné miesta plné mušlí a malých ráčikov, tak sa na ne už väčšie kapry nevrátili.
V pondelok balím na brehu, preplavujem sa do prístavu a chystám si člny na lov z nich. Trvalo mi to asi tri hodiny. Oddychujem už v zostrojenom člne. O druhej v noci vyrážam na dlhú plavbu do zátoky vzdialenej štyri kilometre, v ktorej sa chystám loviť. Ráno pred svitaním po dvoch hodinách veslovania kotvím v zátoke. Príprava mi netrvá dlho a už zavážam prúty na pomerne krátke vzdialenosti. Kŕmim len zopár hrsťami boilies. Na každé zo štyroch miest hádžem iný druh.
Dlhé roky som vôbec nelovil na pop-up nástrahy, ale posledné dva roky vo väčšine prípadov sa spolieham práve na pop-up.
Z plytkej vody a tráv sa vynára lysec
Aj dnes mám na troch zo štyroch prútov pop-up boilies SIGNAL. Po zavezení nástrah sa vydávam na prieskum zátoky, či nespozorujem kapry. Po hodine sa vraciam, ale zazrel som len zopár červeníc a pleskáčov, kapra žiadneho. Je bezvetrie, člny sto percentne ukotvené, žiadny lovec šťúk na okolí, a tak si môžem ešte nerušene pospať. Dvakrát počas dňa ma budí hlásič. Krátky záber a nič. Až na tretíkrát po nesmelom zábere, keď najprv swinger vyletel k prútu a vzápätí padol dolu, pociťujem na prúte rybu. Skúšam ju zodvihnúť a to sa mi aj darí.
Z plytkej vody a tráv sa vynára krásny lysec. Hneď vidím, že je väčší a dávam si pozor, aby som niečo nepodcenil pri zdolávaní a dostal ho bez problémov do podberáka. Podarilo sa. Hneď na člne ho zvážim. Stojí za to, aby sme mali spoločnú fotku. Váži 21,20 kg. Vraciam sa k základni na vode. Nakladám video techniku a ide sa natáčať. Všade na okolí sú neprístupné brehy, tak statív staviam v meter hlbokej vode. Dávam pozor, aby som jedným pohybom nezničil svoju videotechniku. V tento deň sa už nič podobné neopakovalo, skončilo to pri jednom kaprovi.
Leto vrcholí, noci sú najkratšie a ja večer opúšťam zátoku len na pár hodín a zase sa vraciam /lov z člna v noci je zakázaný a aj prespávať inde ako v prístave je zakázané/. Druhý deň od rána leje. Napriek tomu, že sa mi včera podarilo uloviť peknú rybu, mením miesto a začínam loviť asi sedemsto metrov ďalej. Je príjemné teplo a k tomu bezvetrie.
Dospávam krátku noc, čítam, lúštim. Popoludní, keď už sem-tam vykukuje slnko a práve fotím swingre, sa jeden zodvihne. Následne už počujem len hlas hlásiča a cievky. Preskakujem na druhý čln a vyrážam v smere vlasca za rybou. Kapra bez problémov zdolávam. Krátky súboj v čistej vode bude nezabudnuteľný na dlhý čas.
Lysec – 21,50 kg
Na kapra som mal nastražené pod protiľahlým brehom v metrovej hĺbke. Lysec vážiaci 21,50 kg zabral na pop-up SIGNAL-BIOSQUID. Okolie montáže bolo zakŕmene štyrmi, piatimi hrsťami boilies LEGEND-BIOSQUID. Práve táto pop-up nástraha sa stáva v poslednom čase mojou No.1 nástrahou na veľké kapry a to používam veľkosť 16 mm. Pohľad na takú malú nástrahu v takých veľkých ústach ako majú už aj kapry nad 15 kg, je niekedy až komický.
K týmto malým nástrahám používam háčiky SOUL RSH 1000 veľ. 4. Háčiky si udržujú veľmi dlho svoju ostrú špičku a zatiaľ som ani jeden háčik nenarovnal, čo sa mi v minulosti často stávalo s inými ospevovanými háčikmi. Keď mi ho po prvýkrát Tomáš Blažek ukázal a povedal, že svoje obrovské kapry zdoláva práve na tieto háčiky, myslel som, že vtipkuje. Už mu verím a ešte pritom on používa o číslo menšie.
Na tretí deň opäť chytám na novom mieste, len o sto metrov ďalej od včerajšieho. V minulosti sa mi osvedčila častá zmene miesta a väčšinu záberov som dosahoval práve v prvý deň a niekoľko hodín po začatí lovu a v zopár prípadoch aj do niekoľkých minút. Dnes mám zase rýchly záber. Hodinu po zavezení montáže do tridsaťmetrovej vzdialenosti na okraj hustých tráv sa ozýva moje RX-ko. Záber.
Kapor plný krmiva
Po chvíli od nasadnutia do člna súperím s krátkym šupináčom. Podoberám ho, obraciam v podberáku a obdivujem jeho tučné brucho. Jemne mu cezeň prejdem rukou a ide z neho moje krmivo. Z brucha, ktoré má na prasknutie, mu ide boilies PREMIUM-OLIHEŇ, ktoré bolo zaliate v predstihu už doma SWEET LIQUIDOM biosquid. Pod háčikom svietila pop-upka SIGNAL-BIOSQUID.
Tak ako aj predošlé dni, chystám aj teraz video štúdio vo vode, blate a tŕstí. Sám sa fotím, točím krátke video a kapríka odvážam za trávy do čistej vody, kde ho púšťam. Cez takú hustú spleť tráv by sa určite nedostal sám a mohol by uhynúť. Po obede jednu rybu strácam v trávach, netrúfam si odhadovať jej veľkosť. Je to zbytočné. Malá, veľká? Jednoducho je preč.
Pred západom slnka balím a pripravujem sa na dlhý presun do prístavu a nočnú cestu domov. Je bezvetrie, a tak bez problémov veslujem naprieč jazerom k môjmu autu, ktoré, dúfam, že je neporušené od vandalov a schopné vyraziť na cestu domov. Tak a opäť sa mi nepodarilo uloviť toho vysnívaného velikána, snáď na jeseň. Napriek tomu som vďačný za každú ulovenú rybu a neopakovateľné zážitky, ktoré prajem aj vám.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
