Už viac rokov sa venujem predovšetkým lovu na menších vodných plochách. Niežeby to na veľkých priehradách nemalo svoje čaro, ale pozorovanie malých jazier, lokalizácia rýb a okabátenie extrémne opatrných kaprov, má pre mňa osobité kúzlo, ktorému nedokážem odolať. Tento rok som sa zameral na sústavu menších jazier v blízkosti môjho bydliska, ktoré svojou históriou a dokonalými podmienkami ponúkajú predpoklady pre výskyt krásnych kaprov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: SEPTEMBER 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lokalizácii rýb a ich pravidelnému kŕmeniu na tejto lokalite som sa začal venovať prakticky hneď od začiatku sezóny, a to od 1. júna. Lov na malých jazerách, ktoré často nedosahujú ani hektár rozlohy, má svoje špecifiká, ktoré si nie každý rybár uvedomuje. Napríklad také buchnutie dverami auta znamená takmer istú vychádzku bez záberu. Dupanie a skákanie na brehu má podobný efekt.
Nebolo nad čím váhať
Po viacdňovom pozorovaní som si vytypoval niekoľko miest, ktoré som začal pravidelne kŕmiť. Po minuloročných skúsenostiach som i tento rok vsadil na boilies radu Rapid od značky Mivardi. Osvedčila sa hlavne príchuť Oliheň a Vyzutý Tonda, ktoré sú pre mňa tie pravé. Taktika kŕmenia na týchto jazerách nespočíva vo veľkom kŕmení naraz, ale v pravidelnom intervale v menších dávkach. Úspech tejto taktiky sa mi potvrdil už viackrát, a preto ani teraz som nemal nad čím váhať.
Vďaka veľkému rybárskemu tlaku hneď na úvod rybárskej sezóny zvíťazilo pre mňa najmenej atraktívne miesto v rohu jedného zo štrkovísk. Jazero bolo však do veľkej miery zarastené vodným rastlinstvo, no práve môj vyhliadnutý kút bol ako jeden z mála menej zarastený, čo v prípade záberu a zapnutia pekného kapra znamená zvýšenie šancí na jeho úspešné zdolanie.
Asi 20 m od brehu sa už tiahol hustý pás rastlín, ale hĺbka v týchto partiách dosahovala dostatočné 2 m. Aj z brehu boli viditeľné tzv. tunely a priechody, kadiaľ mohli ryby prechádzať, čo vo mne vzbudilo značný optimizmus. Pre istotu som miesto ešte zopárkrát prehádzal markerom, aby som potvrdil svoje poznatky z jarného sondovania.
Držal som sa svojej taktiky
Pomaly som sa na brehu pustil do budovania svojho stanovišťa, na ktorom som plánoval chytať aj niekoľko týždňov. Úvodné kŕmenie pozostávalo z method mixu Rapid Champion, ktorý obsahuje veľa rybích múčok s pridaním pečeňového extraktu a viem, že táto zmes priláka ryby veľmi rýchlo na moje miesto. Rýchlym prilákaním hlavne menších rýb som sa snažil o mierne prečistenie miesta, aby ryby svojím rytím do nánosov bahna potrhali korienky rastlín, a tým mi umožnili bezpečné umiestnenie montáží.
Naďalej som sa držal svojej taktiky a nasledujúce dávky krmiva spočívali asi v hrsti peliet Vyzutý Tonda a hrsti boilies totožnej príchute s boilies Oliheň. Príprava lovného miesta mi trvala asi štyri dni, počas ktorých som len kŕmil, nakoľko iné povinnosti mi znemožňovali začať lov.
Pracovné vyťaženie mi nedovoľovalo venovať sa lovu počas dňa, a tak som sa sústredil predovšetkým na nočný rybolov. Boli však aj noci, keď sa mi nedalo loviť, no aby som nemal „absenciu“ pri vode, tak som sa aspoň na bicykli prišiel pozrieť a prihodiť kapríkom zopár guľôčok.
Efekt sa dostavil prekvapujúco rýchlo
Prvý záber prišiel v priebehu druhej noci. Podvečer o pol jedenástej sa zrazu rozsvietil modrý signalizátor. Plný očakávania som vyštartoval už v miernom polospánku, no swinger zostal nehybne stáť. Čakal som, čo sa bude diať. Po pár sekundách sa však pohol smerom nadol, čo neveštilo nič dobré.
Zasekol som a už podľa prvých otáčok navijaka mi bolo jasné, že mi na lovné miesto zavítali pleskáče. Z vody som vtiahol pleskáča okolo 35 cm. Podobné kúsky sa mi podarilo chytať aj ďalšie dve noci. Nasledujúci večer som zmenil svoju stratégiu malých nástrah a mimo háčik som nadviazal dve 20 mm guľôčky boilies Tondu a na druhý prút dve guľôčky Olihne. Nerád chytám na malých jazerách na takéto veľké boilies, ale aktivita tunajších pleskáčov ma k tomu priam prinútila.
Aj napriek mojim pochybnostiam sa efekt týchto nástrah dostavil pre mňa prekvapujúco rýchlo. Hneď nasledujúce ráno okolo šiestej sa rozbehol signalizátor a nasledovala prvá prudká jazda. Vyskočil som z kresla a snažil sa čo najrýchlejšie rybu zastaviť, aby mi neuviazla v páse rastlín, nakoľko som chytal v ich naozaj veľmi tesnej blízkosti. Nepodarilo sa. Ryba aj napriek rýchlemu záseku stihla vziať dva metre vlasca, a tak zostala uviaznutá v rastlinách.
Každú rybu si treba vážiť
Povolil som vlasec na maximum a dúfal, že sa rybe podarí vyliezť samej. Po pár okamžikoch sa tak aj stalo. Vlasec sa mi opäť pomaly rozbiehal, a tak prišlo na rad opatrné zdolávanie. Rybu sa mi podarilo úspešne vytiahnuť z rastlín a o chvíľu som podobral svojho prvého fešáka. Kaprík mal síce len niečo cez tri kilogramy, no dodal mi množstvo optimizmu, že moja stratégia je správna.
Na divokých vodách ako je táto, kde sa pravidelne nezarybňuje, a rybári odtiaľto len ryby odnášajú preč, si mimoriadne vážim každú ulovenú rybu, ktorú sa mi podarí zdolať. Nikto nedokáže presne povedať aká veľká je tunajšia obsádka rýb, a preto si treba vážiť každú jednu.
Nasledujúce tri noci sa mi nepodarilo prísť loviť, a tak som len sadol na bicykel a každý večer strieľal na lovné miesto zopár guľôčok. Vo štvrtok večer som však už prišiel nabudený aj s celou výbavou. Po horúcom dni zostalo v podvečer sparno a vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúcu búrku. Tá ma však iba tesne minula, a tak som zaspával sledujúc jedným okom nočnú hladinu jazera. Väčšinou po krátkych odmlkách mávam hneď zábery, a tak som celú noc v podvedomí rozmýšľal o zábere od krásneho kapríka. Nič sa však nedialo.
Hladina adrenalínu mi prudko stúpla
Ráno som vstal bez akejkoľvek aktivity zo strany rýb. Pomaly som začal baliť svoje náradie aby som nemeškal do práce. Vtom však prišiel nečakaný záber na ľavý prút, kde bola nastražená Oliheň. Tri krátke pípnutia. Prudko som sa strhol a sledoval ako napnutý vlasec šponoval swinger na maximum. Ľahko som zasekol. Ryba sa ihneď pobrala doprava, kde sa chcela zbaviť montáže v hustom poraste. No nevyšlo jej to.
Nedovolil som jej vbehnúť do neho, to by sa mi mohlo stať osudným. Pretiahol som sa ako na hojdačke. Cítil som, že tento kaprík má už svoju hmotnosť, a preto mi prudko stúpla hladina adrenalínu v krvi. Poslednou prekážkou pred úspešným zdolaním boli tri trsy tráv napravo asi päť metrov od kraja, kde sa ryba po chvíľke rozbehla. Našťastie tam bola plytká voda a okamžite som sa rozbehol do vody aj s pripraveným podberákom.
Kapra sa mi podarilo veľmi rýchlo podobrať aj s veľkým chumáčom rastlín. Ani som ho v tej spleti poriadne nevidel. Preniesol som podberák na podložku a hľadal kapra medzi hustými rastlinami. Zrazu sa mi vynorilo krásne tmavé telo. Nádherný šupináč. Veľké tmavé šupiny, tmavožlté telo s veľkými plutvami a hrubou papuľkou, na ktorej bolo vidieť stopy od rán, pravdepodobne pri drvení mušlí. Krásna ryba, ktorá má pre mňa na tejto lokalite cenu zlata. Rýchlo som zobral meter, váhu a výsledok: rovných 90 cm a 12,4 kg! Na takýchto vodách pokojne môže ísť aj o najväčšiu rybu celého jazera.
Keďže slnko už poriadne pálilo, tak nasledovalo len zopár fotiek do mobilu a rýchlo som pustil kapríka naspäť do vodného živlu. Bol som nadšený. Nechytal som na tomto jazere zopár rokov, ostatní rybári sem chodievali len neúspešne, takže o to viac si uvedomujem svoj úspech.
Ďalším dôležitým faktom pri love na malých jazerách je nesiliť samotný lov a byť trpezlivý.
Na začiatok úžasná aktivita pleskáčov
Jazero som po krásnom úlovku opustil na niekoľko týždňov, počas ktorých som sa naplno venoval práci a domácnosti. I tak som však stále rozmýšľal, či tam plávajú aj iné, či dokonca väčšie kapríky. Po odmlke som sa v polovici júla vrátil na svoje miesto a opäť rozbehol svoje osvedčené kŕmenie s boilies. Jedinou zmenou bolo mierne prelievanie boilies s aminoliquidom Vyzutý Tonda, aby som guľôčky ešte viac zatraktívnil. Opäť sa ako prvé hlásili pleskáče, ktorých aktivita a vytrvalosť rýpania do dvoch 20 mm boilies bola úžasná. Hneď prvú noc som však popri pleskáčoch úspešne zdolal aj pekného šupináča okolo 5 kg. Ubehli dve noci bez záberu, a tak nasledujúci podvečer som rozmýšľal nad zmenou miesta.
Popri západe slnka som sa rozhodol pre menšiu prechádzku popri jazerách s vidinou nájsť potenciálne nové loviská. Po asi hodinke som sa vrátil na svoje stanovište. Po príchode ma upútal povolený vlasec na ľavom prúte. Prvé, čo mi hlavou prebehlo, bolo - prečo mi nezareagoval príposluch? Čo sa to stalo? Rozmýšľal som, čo spravím. Mám vytiahnuť? Nechám nahodené?
Po pár minútach mi to nedalo a opatrne som zasekol. Montáž však bola uviaznutá hlboko v riasach. Opatrne som mykal prútom s nádejou, že uvoľním celú montáž. V tom okamihu ma ani nenapadlo, že na druhom konci môže byť nejaká ryba. Po krátkom vyslobodzovaní som náhle pocítil krátke šklbnutie silónu a ryba sa prudko rozbehla smerom ku mne. Celý prekvapený som nestíhal dovíjať, pričom som stále neveril, čo sa to deje.
Krásny boj o každý meter
Opäť nasledoval krásny boj. V hlave sa mi mihali predstavy o ďalšej krásnej rybe z tejto divokej vody. Sústredil som sa, aby som nič nepokazil. Po pár minútach sa v mojom podberáku ocitol krásny šupináč. Keďže bola tma, rozhodol som sa, že váženie s fotením nechám na ráno. Rybu som opatrne vložil do saku a spokojný sa uložil spať.
Ráno sme spolu s kolegom odmerali kapra; opäť 90 cm. Váha ukazuje 12,1 kg. Vtom mi svitlo: veď ja túto rybu poznám. V rýchlosti som vytiahol mobil a porovnal fotky spred troch týždňov. A výsledok? Bol to ten istý kapor! Prezradili ho atypické šupiny na ľavej strane! Wau...
V priebehu troch týždňov sa mi podarilo uloviť tú istú rybu, a dokonca aj na tú istú nástrahu. Tak to sa mi ešte nestalo! Neviem či som bol viac prekvapený alebo nadšený. Tešil som sa a zároveň mal pochybnosti o výskyte ďalších tunajších kaprích velikánov.
Uvidím, čo čas prinesie, ale po tomto úlovku som odhodlaný stráviť na jazere ešte mnoho ďalších nocí. Držte mi palce, sám som plný očakávania aké ďalšie prekvapenia mi toto útulné jazero vydá...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
